Testom proporcionality sa posudzuje, ktoré právo má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu, a teda prednosť. Vzhľadom na princíp spravodlivej rovnováhy sa prednosť bez ďalšieho nepriznáva ani jednému z týchto práv. To však neplatí v prípade zjavne difamačných nepravdivých skutkových tvrdení, pri ktorých je už na prvý pohľad evidentné, že predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.

V prípade, ak dôjde k posudzovaniu vzájomného stretu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, súd môže rozhodnúť až na skutkovom základe, ktorý je spoľahlivo zistený ohľadne oboch konkurujúcich si základných práv a slobôd (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. ÚS 25/01, rozsudok ESĽP vo veci Feldek v. Slovenská republika).

Test proporcionality sa skladá z troch zložiek, a to:

• (i) testu vhodnosti,
• (ii) testu nevyhnutnosti,
• (iii) testu primeranosti (resp. testu proporcionality v užšom zmysle slova).

Pri teste vhodnosti ide o odpoveď na otázku, či inštitút obmedzujúci určité základné právo umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ, ktorým je ochrana iného základného práva.

V rámci testu nevyhnutnosti sa porovnáva legislatívny prostriedok, ktorý obmedzuje základné právo, resp. slobodu, s inými opatreniami, umožňujúcimi dosiahnuť rovnaký cieľ, avšak nezasahujúcimi do základných práv a slobôd. Zisťuje sa teda, či v danom prípade ide o nevyhnutný zásah.

Pri teste proporcionality v užšom zmysle slova súd porovnáva závažnosť oboch v kolízii stojacich základných práv tak, že vyhodnocuje otázky:

• 1) kto informáciu zverejnil (KTO),
• 2) koho sa informácia týka (O KOM),
• 3) akých záležitostí sa informácia týka (ČO),
• 4) kde došlo k zverejneniu informácie (KDE),
• 5) kedy došlo k zverejneniu informácie (KEDY),
• 6) ako došlo k zverejneniu informácie (AKO).

Ústavný súd Slovenskej republiky tak pri strete práva na slobodu prejavu a osobnostných práv zodpovedaním otázok KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO vyhodnotí, či bolo zverejnenie určitej informácie spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv.

Kto informáciu zverejnil

Pri prvom kritériu súd skúma, kto informáciu zverejnil. Niektoré osoby, predovšetkým novinári (médiá), majú z hľadiska ochrany slobody prejavu privilegované postavenie, a teda požívajú väčšiu ochranu, a to najmä pri informovaní o veciach verejného záujmu. Vychádza sa z toho, že novinári (médiá) majú sociálnu povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať (rozsudok ESĽP vo veci Sunday Times v. Spojené kráľovstvo). Pripúšťa sa, že novinári (médiá) môžu dokonca používať určitú mieru preháňania a provokácie (rozsudok ESĽP vo veci Perna v. Taliansko) a majú aj právo na tzv. ospravedlniteľný omyl.

Koho sa informácia týka

Pri druhom kritériu súd posudzuje, koho sa informácia týka, a to najmä z hľadiska, či ide o bežného človeka alebo osoby verejného záujmu. Osoby verejného záujmu (napríklad politici, sudcovia, štátni úradníci, prokurátori, advokáti, iní verejní činitelia, ale aj iné verejne známe osoby) musia totiž znášať vyššiu mieru záujmu o svoju osobu a hranice ochrany ich osobnostných práv v určitých prípadoch sú nižšie ako hranice ochrany bežných ľudí. Hoci je medzi súkromným a rodinným životom na jednej strane a témami verejného záujmu na strane druhej hranica, súkromný život osôb verejného záujmu za určitých okolností v súvislosti s témou verejného záujmu ustupuje slobode prejavu a právu na informácie.

Akých záležitostí sa informácia týka

V rámci tretieho kritéria súd hodnotí, akých záležitostí sa informácia týka. Rozlišuje sa pritom medzi informáciami o súkromí dotknutej osoby a informáciami o témach verejného záujmu. Pri informovaní o témach verejného záujmu má spravidla prednosť sloboda prejavu.

Úlohou novinárov (médií) zároveň nie je len prijímať a sprostredkúvať informácie, ktoré sú spoločensky prijateľné, ale šíriť aj tie informácie, ktoré môžu šokovať a byť pre určité konkrétne osoby nepríjemné.

Kde došlo k zverejneniu informácie

Z hľadiska štvrtého kritéria ide o priestor, v akom došlo k zverejneniu informácií. Čím hromadnejšie sa informácie zverejnili, tým väčšia je miera ochrany osobnostných práv (napríklad zverejnenie informácii v celoštátnej televízii alebo denníku má nepochybne značný dosah).

Kedy došlo k zverejneniu informácie

Pri piatom kritériu súd hodnotí časové súvislosti zverejnenia informácie. Verejnosť má právo na aktuálne informácie, a to najmä o veciach verejného záujmu. Oneskorené zverejnenie informácie spravidla znamená stratu jej hodnoty a významu, čo môže mať dopad na posúdenie, či už z hľadiska vylúčenia zásahu alebo obmedzených účinkov negatívnych následkov zásahu.

Ako došlo k zverejneniu informácie

Judikatúra rozlišuje, či k zverejneniu informácie došlo skutkovými tvrdeniami (faktami – ktoré možno overiť) alebo hodnotiacimi úsudkami (názormi, kritikou – ktoré však musia vychádzať z dostatočného faktického základu). Všeobecne aplikovateľné kritérium na rozlíšenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov neexistuje, preto je pri vyhodnocovaní povahy určitého vyjadrenia potrebné vždy vychádzať z obsahu dotknutého vyjadrenia ako aj z kontextu celého článku či relácie, v ktorých je dané vyjadrenie obsiahnuté Vo všeobecnosti platí, že novinári (médiá) majú právo na určité zjednodušenie či nepresnosti za predpokladu, že celkové znenie vyjadrenia zodpovedá existujúcim skutočnostiam v danom čase.

Záver

Test proporcionality predstavuje vodítko, ktoré súdom pomáha rozhodovať vo veciach konfliktu medzi slobodou prejavu a ochranou osobnostných práv. Hoci sa aplikácia testu proporcionality môže na prvý pohľad javiť ako bezproblémová, v okolnostiach konkrétneho prípadu môže byť pomerne náročná. Formálne, teda mechanické uplatnenie kritérií totiž môže viesť k záverom odporujúcim podstate ochrany základných práv a slobôd v materiálnom právnom štáte. Ústavnekonformná aplikácia testu proporcionality preto kladie vysoké nároky na odbornosť a kvalitu práce sudcov, ktorí by sa vždy mali snažiť o zachovanie spravodlivej rovnováhy oboch vzájomne si konkurujúcich práv.

Alexander Kadela,
advokát a managing partner

Pavol Mattoš,
advokát

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk

--------------------------------------------------------------------------------

[*] Tento článok má iba informatívnu povahu, nie je právnou radou alebo stanovisko. V prípade akýchkoľvek otázok kontaktuje našu advokátsku kanceláriu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk