Nová právna úprava má reflektovať poznatky z aplikačnej praxe (keďže sa v praxi začali vyskytovať nové formy neprimeraných podmienok, k uplatňovaniu ktorých došlo na základe odlišných právnych interpretácii pôvodného zákona), avšak počas legislatívneho procesu schvaľovania pôvodného znenia návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky bol návrh zákona doplnený o viaceré ustanovenia, ktoré vyvolávajú výkladové nejasnosti.

Novú právnu úpravu možno v súlade s jej predmetom úpravy rozdeliť do nasledujúcich okruhov:

• vymedzenie neprimeraných podmienok,
• úprava procesu kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok,
• podmienky deliktuálnej zodpovednosti účastníkov obchodných vzťahov za porušenie zákazu požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku.
  

Nová právna úprava rozšírila doterajší taxatívny výpočet neprimeraných podmienok. Zároveň na rozdiel od minulej právnej úpravy, ktorá dodávateľovi a odberateľovi zakazovala dohodnúť neprimeranú podmienku, nová právna úprava pokrýva okrem fázy dohodnutia, aj fázu konania smerujúceho k dohodnutiu neprimeranej podmienky (t. j. fázu požadovania) a fázu realizácie neprimeranej podmienky (t. j. fázu uplatňovania).[1]

Prvú skupinu neprimeraných podmienok, ktorú zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami upravuje je kategória neprimeraných podmienok viažucich sa na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie medzi účastníkmi obchodných vzťahov, t. j. medzi odberateľom a dodávateľom za určité služby, resp. konanie, ktoré častokrát je niektorým účastníkom, najmä dodávateľom (nie však výlučne) „vynucované“ ako podmienka vzájomnej obchodnej spolupráce (napr. plnenie za zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom, plnenie za službu zameranú výlučne na propagáciu odberateľa,  zisťovanie a spracovanie údajov o účastníkoch obchodného vzťahu a iné).[2]

Zákon zároveň zavádza výnimku, podľa ktorej peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa odberateľovi, ktoré nebude považované za neprimeranú podmienku a na takéto plnenie sa nebude hľadieť ako na neprimeranú podmienku len v prípade, že budú kumulatívne splnené nasledovné skutočnosti:

• ide o plnenie v zákonom povolenej výške počítanej z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom sa poskytuje služba resp. v ktorom dôjde k splneniu dohodnutej podmienky (v tejto súvislosti netreba opomenúť, že za odberateľa ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku sa považuje aj právnická osoba, ktorá má vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku postavenie ovládanej osoby alebo ovládajúcej osoby, a teda na účely obratu bude potrebné počítať tento obrat kumulatívne),
• ide o plnenie za konkrétne vymedzené špecifické služby,
• plnenie je vopred písomne dohodnuté.
  

Vyššie opísaná výnimka sa vzťahuje na nasledujúce služby:

• služba odberateľa zameraná na propagáciu dodávateľa alebo jeho potraviny,
• využitie distribúcie odberateľa, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu,
• splnenie podmienky dohodnutej účastníkmi obchodného vzťahu, týkajúcej sa odberu určitého množstva alebo objemu potraviny, ktoré je účtované samostatne,
• umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa.
  

Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami ďalej okrem vyššie spomenutej skupiny neprimeraných podmienok viažucich sa na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie medzi účastníkmi obchodných vzťahov špecifikuje ďalšie neprimerané podmienky, ktoré predstavujú skutkové podstaty v súčasnosti známych a uplatňovaných neprimeraných podmienok v obchode s potravinami (napr. rámcová úprava splatnosti kúpnej ceny za dodané potraviny, peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ktoré nesúvisí s predmetom zmluvy, a iné).

Za všeobecnú neprimeranú podmienku sa považuje aj prenášanie nákladov spojených s daňovým zaťažením alebo prenášanie plnení, ktoré sú neprimeranou podmienkou, do zníženia kúpnej ceny.

Právna úprava zavádza tzv. generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, porušenie ktorej je taktiež sankcionovateľné. V zmysle tejto generálnej klauzuly je neprimeranou podmienkou aj „iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku“[3].

Definíciu poctivého obchodného styku zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami neobsahuje. V tejto súvislosti možno poukázať na Obchodný zákonník, ktorý taktiež používa pojem poctivý obchodný styk. V zmysle Obchodného zákonníka sa právna ochrana nepriznáva takému výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.[4] Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 M Obdo 3/2006 sú zásady poctivého obchodného styku výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy, pričom tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.[5]

Nová právna úprava nerecipuje kontrolný proces upravený v zákone č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ale upravuje samostatný kontrolný proces. Kontrolu vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, a to na základe vlastného podnetu, podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo podnetu inej osoby.[6] Zákon vylučuje aplikáciu ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov, na výkon kontroly dodržiavania zákazu neprimeraných podmienok, okrem ustanovení upravujúcich doručovanie písomností pri výkone kontroly. Zmenu, ktorú právna úprava prináša je anonymný podnet upozorňujúci na výskyt neprimeraných podmienok. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou, ktorá od predkladateľov podnetov vyžadovala, aby v rámci podnetov uvádzali svoje identifikačné údaje, súčasná právna úprava už toto od predkladateľov podnetov nevyžaduje, čo má umožniť účastníkom upravovaných obchodných vzťahov, aby oznamovali štátnym orgánom prípadné porušenia.  Podľa zákona už postačuje, aby podnet obsahoval identifikačné údaje toho, proti komu je podnet podaný a opis skutočnosti, ktorá má byť predmetom kontroly.

Správneho deliktu sa teda dopustí účastník obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu požaduje, dohodne alebo uplatní neprimeranú podmienku, ktorá znevýhodňuje druhého účastníka obchodného vzťahu.[7] Oproti doterajšej právnej úprave sa zvyšuje horná hranica pokuty za správny delikt na 500 000 eur. Toto zvýšenie hornej hranice pokuty za správny delikt reflektuje dôraz kladený na preventívnu a represívnu funkciu sankcií.[8]

V zmysle spoločného ustanovenia zákona sa nová právna úprava vzťahuje aj na účastníkov obchodného vzťahu, ktorých zmluvné vzťahy sa riadia iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj na účastníkov obchodného vzťahu, ktorých konanie vyúsťujúce do neprimeranej podmienky bolo uskutočnené v cudzine, a to za podmienky, že účinok takéhoto konania nastal alebo mohol nastať na území Slovenskej republiky.[9]

Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami nepriamo novelizuje zároveň zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorým sa v podstate upravuje podiel slovenských výrobkov pri propagovaní potravín, t. j. najmä v letákoch, kedy najmenej polovica poľnohospodárskych výrobkov a potravín z celkového množstva poľnohospodárskych výrobkov a potravín určených na účel propagácie a marketingu uvedených v každom letáku, reklamnom časopise alebo inej obdobnej forme komunikácie má byť tvorená slovenskými potravinami. Uvedené doplnenie sa môže javiť ako ústavne nekonformné a zároveň viacerí odberatelia (predajcovia potravín) môžu mať s naplnením dikcie zákona problém bez jeho reálneho obchádzania.

V prechodných ustanoveniach zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami  nastavuje okrem iného aj otázku aplikácie zmlúv uzavretých medzi účastníkmi obchodného vzťahu ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto Zákona, a to tak, že tieto zmluvy sú účastníci obchodného vzťahu povinní uviesť do súladu s novou právnou úpravou do 30. septembra 2019, t. j. do uvedeného dátumu je možné aplikovať obsah pôvodných zmlúv, keďže pôjde o tzv. „zosúlaďovacie“ obdobie. Na zmluvné vzťahy uzatvorené po účinnosti zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami sa nová právna úprava vzťahuje od dňa účinnosti, t. j. od 01. mája 2019.


advokát


V4 Legal, s.r.o.

Tvrdého 4
010 01 Žilina

Tel.:    +421 41 321 12 90
Tel.:    +421 2 321 012 30
e-mail:    info@v4legal.sk
e-mail:    bratislava@v4legal.sk


_____________________________________
[1] Dôvodová správa k zákonu č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, str. 14.
[2] Ust. § 3 ods. 2 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[3] Ust. § 3 ods. 5 písm. ab) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[4] Ust. § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov.
[5] Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 M Obdo 3/2006 zo dňa 14. júna 2007.
[6] Ust. § 4 ods. 1 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[7] Ust. § 14 ods. 1 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[8] Dôvodová správa k zákonu č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, str. 23.
[9] Ust. § 16 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk