Komisia rozhodla, že účelom CMI bolo stanovovať minimálnu výšku poplatkov fakturovaných obchodníkom a z tohto dôvodu tieto predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cien. Komisia sa okrem iného domnievala, že nebolo preukázané, že CMI viedli k zvýšeniu efektívnosti, ktorá by mohla odôvodniť účinky obmedzujúce hospodársku súťaž. Preto uložila platobnej organizácii MasterCard a spoločnostiam, ktoré ju zastupujú (MasterCard Inc. a jej dcérskym spoločnostiam MasterCard Europe a MasterCard International Inc.), aby ukončili porušovanie tým, že do šiestich mesiacov formálne zrušia predmetné CMI. V rozsudku z 24. mája 2012 Všeobecný súd zamietol žalobu podanú MasterCard a potvrdil rozhodnutie Komisie. Z tohto dôvodu MasterCard podala odvolanie na Súdny dvor, ktorým navrhovala zrušiť rozsudok Všeobecného súdu.

Vo svojom rozsudku Súdny dvor zamietol toto odvolanie a potvrdil rozsudok Všeobecného súdu. Súdny dvor najskôr potvrdil, že MasterCard možno kvalifikovať ako združenie podnikov. Všeobecný súd totiž mohol správne konštatovať, že pri prijímaní rozhodnutí o CMI predmetné podniky zamýšľajú to alebo prinajmenšom súhlasia s tým, že budú koordinovať svoje správanie na trhu prostredníctvom týchto rozhodnutí a že ich kolektívne záujmy sú zhodné so záujmami, ktoré sa zohľadnili pri prijímaní týchto rozhodnutí, najmä keď dotknuté podniky niekoľko rokov sledovali rovnaký cieľ spoločnej regulácie trhu v rámci tej istej organizácie, hoci v rôznych formách.

Súdny dvor pokiaľ ide o otázku, či CMI boli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard, uviedol, že zo samotnej okolnosti, že neexistencia CMI môže negatívne ovplyvňovať fungovanie systému MasterCard, nevyplýva, že CMI treba považovať za objektívne nevyhnutné, takže Všeobecný súd správne konštatoval, že systém môže aj naďalej fungovať v prípade neexistencie týchto poplatkov.

Pokiaľ ide o posúdenie protisúťažných účinkov CMI, Súdny dvor pripomína, že Všeobecný súd potvrdil hypotetickú analýzu Komisie, podľa ktorej by mohli byť niektoré problémy vyvolané zrušením CMI vyriešené prostredníctvom zákazu spoplatnenia „ex post“ (to znamená pravidlo zakazujúce vydávajúcim bankám a prijímajúcim bankám stanoviť výšku výmenných poplatkov po tom, ako sa vykonal nákup jedným z držiteľov kariet). V tejto súvislosti Súdny dvor konštatuje, že Všeobecný súd mal v rámci svojej analýzy účinkov CMI na hospodársku súťaž overiť, či je pravdepodobné, že k takémuto zákazu dôjde aj bez regulačného zákazu. Súdny dvor však konštatuje, že toto nesprávne právne posúdenie nemá žiaden vplyv na analýzu obmedzujúcich účinkov vykonanú Všeobecným súdom, ani na výrok napadnutého rozsudku, lebo Všeobecný súd mohol v každom prípade vychádzať z hypotézy Komisie. Jedinou alternatívou, ktorá existovala na prvom stupni a ktorá umožňovala systému Mastercard fungovať bez CMI, bola skutočne len hypotéza systému založeného na zákaze spoplatnenia „ex post“.

Súdny dvor, pokiaľ ide o tvrdenie, že Všeobecný súd nedostatočne analyzoval protisúťažné účinky CMI, uvádza, že Všeobecný súd vykonal vo svojom rozsudku detailné preskúmanie, aby najmä určil, či CMI obmedzujú nátlak, ktorý môžu obchodníci vykonávať na prijímajúce banky pri vyjednávaní o nákladoch účtovaných týmito bankami. Všeobecný súd teda mohol rozhodnúť, že CMI mali obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž.

Nakoniec Súdny dvor uvádza, že Všeobecný súd zohľadnil dvojstrannú povahu systému, lebo analyzoval úlohu CMI pri vyvažovaní segmentov „vydávania“ a „prijímania“ systému MasterCard, pričom uznal existenciu vzájomných prepojení medzi týmito dvoma stranami systému. Okrem toho v prípade neexistencie dôkazu o existencii citeľných objektívnych výhod vyplývajúcich z CMI na prijímajúcom trhu pre obchodníkov Všeobecný súd nemusel preskúmať výhody vyplývajúce z CMI pre držiteľov kariet, lebo takéto výhody samy osebe nie sú spôsobilé kompenzovať nevýhody
vyplývajúce z týchto poplatkov.

Zdroj: Súdny dvor Európskej únie

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk