Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), ktorý tvoria rada regulačných orgánov a jeho úrad, boli vytvorené v roku 20091. Rozvoj vnútorného trhu elektronických komunikačných sietí a služieb, ako aj zlepšenie jeho fungovania predstavujú hlavné úlohy BEREC. Tento orgán musí tiež zabezpečiť koherentné uplatňovanie právneho rámca Únie v tejto oblasti. BEREC zohráva tiež úlohu fóra pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi („NRO“) a medzi NRO a Komisiou.

V období rokov 2001 až 2015 Únia podpísala dohody o stabilizácii a pridružení so šiestimi krajinami západného Balkánu vrátane Kosova, potenciálneho kandidáta na pristúpenie k Únii. Od roku 2018 Komisia podnikla kroky na účel rozvoja digitálnej spoločnosti a zosúladenia právnej úpravy týchto krajín s právnou úpravou Únie. Jedno z týchto opatrení spočívalo v začlenení západného Balkánu do existujúcich regulačných orgánov alebo skupín odborníkov, ako je BEREC.

V marci 2019 Komisia prijala šesť rozhodnutí týkajúcich sa účasti NRO týchto krajín v BEREC. Komisia najmä pripustila, aby sa NRO Kosova zúčastnil na zasadnutiach rady regulačných orgánov a pracovných skupín BEREC, ako aj riadiacej rady Úradu BEREC.

V júni 2019 Španielsko podalo na Všeobecný súd Európskej únie žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia.2 Táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 23. septembra 2020, Španielsko/Komisia (T-370/19). Španielsko podalo odvolanie proti tomuto rozsudku v novembri 2020.

Španielsko pred Všeobecným súdom uvádzalo, že rozhodnutie Komisie porušuje ustanovenie súčasného nariadenia o BEREC3 týkajúce sa spolupráce BEREC s orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, pretože Kosovo nie je „tretia krajina“ v zmysle tohto ustanovenia.

Všeobecný súd rozhodol, že pojem „tretia krajina“ v zmysle uvedeného ustanovenia nie je rovnocenný pojmu „tretí štát“, ale má širší rozsah, ktorý ide nad rámec samotných suverénnych štátov. Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa v tomto bode dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Rôzne jazykové verzie Zmlúv o EÚ a FEÚ neumožňujú dospieť k záveru o existencii rozdielu vo význame medzi pojmami „tretia krajina“ a „tretí štát“. Navyše vo viacerých jazykových verziách týchto Zmlúv a jazykových verziách nariadenia sa používa len pojem „tretí štát“.

S poukázaním na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 o vyhlásení nezávislosti Kosova4 však Súdny dvor zastáva názor, že Kosovo možno považovať za „tretiu krajinu“ v zmysle nariadenia o BEREC, bez porušenia medzinárodného práva. Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prijal záver, že Komisia mohla pri dodržaní nariadenia považovať Kosovo za „tretiu krajinu“.

Španielsko tiež pred Všeobecným súdom uviedlo, že Komisia sa odchýlila od postupu stanoveného pre účasť NRO tretích krajín na BEREC. Všeobecný súd poznamenal, že ani nariadenie o BEREC, ani žiadna iná právna úprava Únie výslovne nepriznali Úradu BEREC alebo inému orgánu, právomoc stanoviť pracovné dojednania uplatniteľné na účasť NRO tretích krajín, hoci Komisia mala podľa článku 17 ZEÚ právomoc jednostranne stanoviť pracovné dojednania.

Podľa Súdneho dvora sa Všeobecný súd v tomto bode tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože právomoc stanoviť pracovné dojednania uplatniteľné na účasť NRO tretích krajín patrí BEREC a Úradu BEREC. Výklad Všeobecného súdu nie je zlučiteľný s nezávislosťou BEREC a porušuje rozdelenie právomocí medzi na jednej strane Komisiu a na druhej strane BEREC a Úrad BEREC, keďže podľa nariadenia Komisia má len funkciu dohľadu.

Z dôvodu tejto vady sa rozsudok Všeobecného súdu zrušil. Vzhľadom na to, že stav konania dovoľoval rozhodnúť vo veci, Súdny dvor rozhodol o tejto veci s konečnou platnosťou sám a zrušil tiež rozhodnutie Komisie, keďže Komisia nemala právomoc na jeho prijatie.

S cieľom neohroziť účasť NRO Kosova v BEREC však Súdny dvor rozhodol zachovať účinky rozhodnutia Komisie, kým nenadobudnú účinnosť prípadné nové pracovné dojednania uzavreté medzi BEREC, Úradom BEREC a NRO Kosova. Zachovanie účinkov tohto rozhodnutia však nemôže presiahnuť šesť mesiacov od dnešného dňa. UPOZORNENIE: Proti rozsudku alebo uzneseniu Všeobecného súdu je možné na Súdny dvor podať odvolanie, ktoré sa obmedzuje len na právne otázky. Odvolanie v zásade nemá odkladný účinok. Ak je prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav konania dovoľuje, môže Súdny dvor vydať konečný rozsudok sám. V opačnom prípade vráti vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu, ktorý je viazaný rozhodnutím, ktoré Súdny dvor vydal v rámci odvolacieho konania.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 11/23
V Luxemburgu 17. januára 2023
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-632/20 P | Španielsko/Komisia

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 1).
[2] Tento členský štát, rovnako ako Cyprus, Grécko, Rumunsko a Slovensko, neuznávajú nezávislosť Kosova.
[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 z 11. decembra 2018, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009 (Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 1).