V rámci trestného stíhania týkajúceho sa krádeže dvoch mobilných telefónov za priťažujúcich okolností prokuratúra (Bolzano) žiada taliansky súd o povolenie získať od všetkých telefónnych operátorov výpisy telefonických hovorov z odcudzených prístrojov, aby mohla odhaliť páchateľov krádeže. Taliansky súd má pochybnosti o zlučiteľnosti talianskej právnej úpravy, na základe ktorej bola podaná táto žiadosť, so smernicou Únie o súkromí a elektronických komunikáciách1 z dôvodu, že táto právna úprava sa týka stíhania trestnej činnosti s obmedzeným spoločenským dopadom, ktoré neodôvodňuje závažný zásah do základných práv na rešpektovanie súkromia života a ochranu osobných údajov, a že talianske súdy nemajú žiadnu mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o konkrétnu závažnosť dotknutého trestného činu.

Súdny dvor vo svojom rozsudku rozhodol, že zásah do týchto základných práv spôsobený prístupom k výpisom telefonických hovorov možno považovať za závažný a potvrdzuje, že takýto prístup možno poskytnúť len k údajom osôb podozrivých z účasti na závažnom trestnom čine. Spresňuje, že definovať „závažné trestné činy“ na účely uplatňovania predmetnej smernice prislúcha členským štátom. Trestné právo totiž patrí do právomoci členských štátov, pokiaľ Únia v tejto oblasti neprijala právne predpisy.

Členské štáty však nemôžu skresliť tento pojem a v širšom zmysle pojem „závažná trestná činnosť“ tým, že do neho zahrnú trestné činy, ktoré zjavne nie sú závažné vzhľadom na prevládajúce spoločenské podmienky v dotknutom členskom štáte, hoci zákonodarca tohto členského štátu stanovil, že sa potrestajú najvyšším trestom odňatia slobody v trvaní aspoň troch rokov. Súdny dvor v tejto súvislosti spresňuje, že hranica stanovená odkazom na takýto trest sa v tejto súvislosti nejaví ako neprimerane nízko položená. Okrem toho stanovenie hranice, po prekročení ktorej trest odňatia slobody uložený za trestný čin odôvodňuje kvalifikáciu tohto trestného činu ako závažného trestného činu, nie je nevyhnutne v rozpore so zásadou proporcionality.

Najmä na účely overenia, či nedošlo k skresleniu pojmu „závažná trestná činnosť“, je však nevyhnutné, aby v prípade, že prístup k uchovávaným údajom zahŕňa riziko závažného zásahu do základných práv dotknutej osoby, bol tento prístup podmienený predchádzajúcemu preskúmaniu buď zo strany súdu, alebo zo strany nezávislého správneho orgánu.
Navyše súd alebo nezávislý správny orgán, ktorý uskutočňuje toto predchádzajúce preskúmanie, musí byť oprávnený odmietnuť alebo obmedziť tento prístup, ak zistí, že zásah do základných práv je závažný, hoci je zjavné, že predmetný trestný čin skutočne nepatrí medzi závažnú trestnú činnosť vzhľadom na spoločenské podmienky prevládajúce v dotknutom členskom štáte. Musí byť totiž schopný zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi potrebami vyšetrovania a základnými právami na rešpektovanie súkromia a ochranu osobných údajov. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 76/24
V Luxemburgu 30. apríla 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-178/22 | Procura della Repubblica presso il Tribunale di Bolzano