Súkromné nadácie prinesú lepšiu správu majetku a viac financií aj pre filantropiu

Ak sa do slovenského právneho poriadku zavedie dnes chýbajúca úprava pre súkromné nadácie, prinesie to nielen viac možností pre efektívnu správu súkromného majetku, ale v konečnom dôsledku aj viac peňazí pre filantropiu. Minister spravodlivosti Viliam Karas to zdôraznil na rokovaní s vládnym splnomocnencom pre občiansku spoločnosť Filipom Vagačom. Na spoločnom stretnutí sa zhodli, že cieľ navrhovanej právnej úpravy je správny, a v rámci vyhodnocovania pripomienok budú spolupracovať na precizovaní textu.

Bezprostredným impulzom pre vypracovanie právnej úpravy bolo vytvoriť priestor pre čo najlepšie riešenie majetkových vzťahov aj medzi nezosobášenými pármi v rámci existujúcej legislatívy. Návrh zákona však ponúka možnosti efektívnejšej správy majetku všetkým fyzickým osobám.

„Možnosť vložiť časť svojho majetku do súkromnej nadácie a cez ňu zabezpečovať potreby blízkych osôb, na Slovensku jednoznačne chýba. Nejde pritom len o nemožnosť efektívne spravovať vlastný majetok a riadene ho odovzdávať ďalším generáciám. Osobitným problémom je skutočnosť, že pre absenciu takejto právnej úpravy u nás časť peňazí odchádza do zahraničia. Slovensko tak prichádza o peniaze, z ktorých časť by mohla slúžiť aj pre filantropické účely,“ povedal V. Karas.

V. Karas a F. Vagač podrobne diskutovali o viacerých námietkach, ktoré boli voči návrhu zákona vznesené. Niektoré námietky pramenia z nesprávneho výkladu návrhu zákona, prípadne ide iba o terminologické nepochopenie.

K tomu uvádzame nasledovné:

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona upravujúci súkromné nadácie nijakým spôsobom negatívne neovplyvňuje fungovanie a činnosť existujúcich verejných nadácii v zmysle zákona 34/2022 Z. z. Návrh zákona vymedzuje súkromné nadácie ako nový právny inštitút upravujúci celkom odlišný typ právnych vzťahov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť výlučne fyzickým osobám, aby mohli slobodne a efektívne nastaviť správu vlastného súkromného majetku a aj takto zabezpečovať potreby vlastnej rodiny či iných blízkych osôb (vrátane dôverníkov). V súlade s právom slobodne nakladať s vlastným majetkom, bude možné cez súkromnú nadáciu sledovať aj verejnoprospešný cieľ, napríklad určenou podporou charitatívnych aktivít.
Pre odstránenie vzniknutých pochybností, MS SR jednoznačne v návrhu zákona upraví, že súkromné nadácie nebudú môcť byť prijímateľom daňovej asignácie (1, 2, resp. 3 percentá z dane) ani nebudú môcť organizovať verejné zbierky. Predpokladáme, že tým zanikne skutočný dôvod aktuálnej kritiky návrhu zákona zo strany niektorých nadácií, ktoré aktuálny návrh zákona mohli mylne považovať za konkurujúci ich aktivitám.
Súkromné nadácie (pod rozličnými názvami) bežne existujú aj v rámci EÚ, takže nie je problém ich využívať ani slovenskými občanmi. Zavedením tejto možnosti na Slovensku sa jednak zníži motivácia presúvať súkromné zdroje do zahraničia a zároveň tieto peniaze ostanú pod kontrolou slovenskej jurisdikcie.
Navrhované riešenie súkromnej nadácie je v porovnaní s obdobnými inštitútmi v Európe výrazne prísnejšie. Okrem iného sa vylučuje, aby zakladateľom súkromnej nadácie mohla byť právnická osoba. Keďže zakladateľom môže byť len fyzická osoba, tým sa zásadne limituje priestor pre potenciálne netransparentné aktivity, vrátane napríklad daňových optimalizácii či zakrývania pôvodu majetku.
Súkromné nadácie sú podľa návrhu zákona riadne reflektované aj v zákone o dani z príjmov, využívanie súkromnej nadácie na daňové účely by preto nedávalo ich zakladateľom zmysel a neposkytovalo žiadnu výhodu.
Navrhované riešenie je plne v súlade so smernicou o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a zavádza vysoký štandard v oblasti transparentnosti (nepomerne vyšší, ako v iných jurisdikciách).
Povinnou súčasťou zakladateľskej listiny súkromnej nadácie je aj určenie okruhu osôb, ktorým sa poskytujú plnenia zo súkromnej nadácie, alebo určenie, že túto náležitosť upravia stanovy. Zakladateľská listina, resp. stanovy sa vkladajú do registra. Hoci v záujme ochrany súkromia (ide o súkromný majetok), tieto nie sú verejné, v definovaných prípadoch sú dostupné finančnej správe, prípadne orgánom činným v trestnom konaní.
Od povinnosti umožniť prístup k údajom príslušným štátnym orgánom v zmysle smernice o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti treba odlíšiť automatický prístup verejnosti ku každému osobnému údaju. V tejto súvislosti odkazujeme aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorým bola zrušená časť umožňujúca prakticky neobmedzený prístup verejnosti k údajom o konečných užívateľoch výhod, ktorý už narážal na základnú ochranu súkromia. Určenie okruhu beneficientov súkromnej nadácie možno prirovnať k určeniu oprávnených dedičov zo závetu – kde pochopiteľne nedochádza k zverejňovaniu, a to z povahy veci, lebo ide o nakladanie so súkromným majetkom.
Ďalšou prevenciou pre prípadné zneužitia je obmedzenie účelu súkromnej nadácie, ktorým je najmä zabezpečenie vlastných potrieb, potrieb rodiny, blízkych ľudí, dôverníkov, prípadne iný verejnoprospešný účel (záujem podporovať charitatívne či kultúrne ciele a pod.).
Stretli sme sa s kritiku, že súkromné nadácie bude možné využívať na skrývanie majetku. Nemožno samozrejme vylúčiť, že sa niekto pokúsi nový typ súkromnej nadácie využívať v rozpore s jej cieľmi. Ak by však bola motivácia znižovať si daňovú povinnosť či prať špinavé peniaze, išlo by o konanie nielen neetické a protizákonné, ale aj z logického hľadiska mimoriadne naivné – keďže súkromné nadácie budú ľahko kontrolovateľné príslušnými úradmi.