Dve nemecké odborové zväzy, IG Metall a ver.di, spochybňujú pred nemeckými súdmi podmienky menovania zástupcov zamestnancov v dozornej rade európskej spoločnosti SAP, ktorá je zložená z rovnakého počtu členov zastupujúcich akcionárov a zamestnancov.

Sporné podmienky boli dojednané medzi SAP a osobitným vyjednávacím orgánom1, ktorý bol zriadený v rámci uvedenej spoločnosti v súvislosti s jej transformáciou z akciovej spoločnosti podľa nemeckého práva na európsku spoločnosť (SE). Tieto podmienky stanovujú, že v prípade zníženia počtu členov dozornej rady SAP SE z 18 na 12, odborové zväzy síce môžu naďalej navrhovať kandidátov na niektoré zo šiestich miest pripadajúcich na zástupcov zamestnancov, avšak títo kandidáti nebudú volení hlasovaním oddeleným od hlasovania zavedeného pre voľbu ostatných zástupcov zamestnancov. Skutočná prítomnosť zástupcu odborových zväzov medzi členmi tejto dozornej rady zastupujúcich zamestnancov by tak už nebola zaručená.

Nemecký Spolkový pracovný súd, ktorému bola vec predložená, sa domnieva, že na základe len nemeckého práva by bolo potrebné návrhu oboch odborových zväzov vyhovieť a sporné podmienky zrušiť. Podľa nemeckého práva totiž pri zriadení SE transformáciou musia prvky postupu účasti zamestnancov na riadení, ktoré sú charakteristické pre vplyv zamestnancov na rozhodovanie v spoločnosti, zostať zachované v rovnakom rozsahu.
Práve uplatnenie oddeleného hlasovania o kandidátoch navrhnutých odborovými zväzmi vo voľbách zástupcov zamestnancov má za cieľ posilniť vplyv zástupcov zamestnancov na rozhodovaní v podniku tým, že medzi týmito zástupcami zabezpečí prítomnosť osôb, ktoré majú vysokú mieru znalosti podmienok a potrieb daného podniku a súčasne aj externé odborné znalosti.

Keďže Spolkový pracovný súd mal pochybnosti o tom, či smernica 2001/86, ktorou sa dopĺňajú stanovy SE v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení, nestanovuje odlišnú a nižšiu jednotnú úroveň ochrany, než aká je stanovená v nemeckom práve, ktorá by bola prípadne záväzná pre všetky členské štáty, požiadal Súdny dvor o výklad tejto smernice.

Podľa tejto smernice musí dohoda o podmienkach účasti zamestnancov na riadení uplatniteľná na SE, ktorá bola zriadená transformáciou, stanovovať v prípade takejto SE aspoň tú istú úroveň všetkých prvkov účasti zamestnancov na riadení, ako sú prvky existujúce v spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE (princíp „predtým a potom“).
Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor konštatoval, že dohoda o podmienkach účasti zamestnancov na riadení, ktorá je uplatniteľná na SE zriadenú transformáciou, musí stanovovať oddelené hlasovanie na účely zvolenia, do funkcií zástupcov zamestnancov v dozornej rade SE, určitého podielu kandidátov navrhnutých odborovými zväzmi, pokiaľ platné vnútroštátne právo vyžaduje takéto oddelené hlasovanie o zložení dozornej rady spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE.

Preto v prejednávanej veci treba otázku, či dohoda o účasti na riadení zaručuje po transformácií SAP na SE prinajmenšom rovnakú úroveň účasti zamestnancov na rozhodovaní v tejto spoločnosti, posúdiť s ohľadom na nemecké právo, ktoré sa uplatňovalo na túto spoločnosť pred jej transformáciou na SE, a najmä na nemecký zákon o účasti zamestnancov na riadení.

Súdny dvor zdôraznil, že normotvorca Únie zastával názor, že vzhľadom na veľkú rozmanitosť pravidiel a postupov existujúcich v členských štátoch, pokiaľ ide o spôsob spolurozhodovania zamestnancov v spoločnostiach, sa neodporúča vytvorenie jednotného európskeho modelu účasti zamestnancov na riadení uplatniteľného na SE.

V tejto súvislosti zamýšľal vylúčiť riziko, že zriadenie SE, najmä transformáciou, povedie k oslabeniu alebo dokonca zániku práv týkajúcich sa účasti na riadení, ktoré mali zamestnanci spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE, na základe vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo praxe.

Súdny dvor ďalej spresnil, že právo navrhnúť určitý podiel kandidátov vo voľbách zástupcov zamestnancov v dozornej rade takej SE zriadenej transformáciou, akou je SAP, nemôže byť vyhradené len nemeckým odborovým zväzom, ale musí byť rozšírené na všetky odborové zväzy zastúpené v SE, jej dcérskych spoločnostiach a prevádzkarňach, aby tak v súvislosti s uvedeným právom bola zabezpečená rovnosť medzi týmito odborovými zväzmi.

UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

[1 ] Tento orgán zastupuje zamestnancov zúčastnených spoločností alebo dotknutých dcérskych spoločností či prevádzkarní.

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 169/22
V Luxemburgu 18. októbra 2022
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-677/20 | IG Metall a ver.di