Trestná zodpovednosť právnických osôb

Trestná zodpovednosť právnických osôb je upravená v Zákone č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý nadobudol účinnosť. 1. júla 2016. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že návrh zákona vychádzal z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách v Slovenskej republike. Do znenia zákona boli prenesené viaceré ustanovenia záväzných aktov Európskej únie, ktorých účelom je najmä boj proti podvodom, korupcii, organizovanému zločinu, terorizmu a ochrany životného prostredia.

Nakoľko v pôvodnom znení zákona chýbali viaceré skutkové podstaty trestných činov, práve v prípade ktorých naplnenia by vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči právnickým osobám dávalo zmysel, s účinnosťou odo dňa 1. januára 2017 bola prijatá novela predmetného zákona. Touto novelou došlo k doplneniu skutkových podstát trestných činov, v prípade ktorých spáchania je možné pristúpiť k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti aj voči právnickým osobám. Patrí medzi ne napríklad podvod, sprenevera, poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, neoprávnené podnikanie, či neoprávnené zamestnávanie, skrátenie dane a poistného, neodvedenie dane a poistného, legalizácia príjmov z trestnej činnosti a podobne.

Pravá trestná zodpovednosť právnických osôb

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb predstavoval významnú zmenu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Uvedeným zákonom bola do slovenského právneho poriadku zavedená priama alebo pravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. V porovnaní s predošlou právnou úpravou zákon umožňuje uložiť právnickej osobe v trestnom konaní trest, zatiaľ čo pred zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo možné právnickej osobe uložiť len ochranné opatrenie s tým, že vyvodenie trestnej zodpovednosti prichádzalo do úvahy len voči fyzickým osobám konajúcim v mene právnických osôb. Právnickými osobami, na ktoré sa uvedený zákon nevzťahuje, sú štáty, štátne orgány medzinárodné organizácie, obce ako aj právnické osoby zriadené zákonom.

Vymedzenie trestných činov a druhy trestov

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb obsahuje taxatívny výpočet trestných činov, za spáchanie ktorých je vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči právnickej osobe možné. Právnická osoba teda môže spáchať len niektoré trestné činy, ktoré sú výslovne uvedené v tomto zákone. V porovnaní s Trestným zákonom je výpočet týchto skutkových podstát užší.

Uvedený zákon umožňuje právnickej osobe uložiť nasledovné druhy trestov:

Trest zrušenia právnickej osoby
Trest prepadnutia majetku
Trest prepadnutia veci
Peňažný trest
Trest zákazu činnosti
Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie
Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie
Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní
Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku

Z vyššieuvedených druhov trestov je zrejmé, že vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe môže mať pre ňu až likvidačné následky, resp. môže v značnej miere ovplyvniť jej pôsobenie a činnosť v dôsledku jej vylúčenia z verejných obstarávaní, či čerpania dotácií.

Kritéria rozhodujúce pre vyvodenie zodpovednosti voči právnickej osobe

Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že priama trestná zodpovednosť právnických osôb nie je viazaná na preukázanie konania konkrétnej fyzickej osoby. V tejto súvislosti sa ako veľmi dôležité javia vnútorné preventívne mechanizmy a postupy prijaté v rámci obchodných spoločností. Pokiaľ orgán činný v trestnom konaní nemusí skúmať spojitosť konania určitej fyzickej osoby s konaním právnickej osoby v zmysle naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu, rozhodujúcim v prípade trestného konania bude preukázanie ohrozenia alebo porušenia záujmu chráneného Trestným zákonom prostredníctvom konkrétnych skutkových podstát. Ak nastane konanie opísané skutkovou podstatou trestného činu a toto konanie je možné všeobecne pričítať právnickej osobe bez ohľadu na to, či išlo o konanie štatutára, zamestnanca, alebo inej spoločnosťou poverenej osoby, takéto konanie sa bude považovať za konanie samotnej právnickej osoby.

Zo znenia § 4 ods. 3 predmetného zákona vyplýva, že spáchanie trestného činu právnickou osobou sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinnosti v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo kvalifikovanej osoby nepatrný. Z uvedeného vyplýva, že obchodné spoločnosti prostredníctvom štatutárnych orgánov by mali dbať nielen o vytvorenie prevenčných mechanizmov, ale aj o zabezpečenie ich funkčnosti v maximálnej možnej miere.

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o.

Apollo Business Center II
Prievozská 4/B
821 09 Bratislava

Tel.:   +421 2 321 130 31
Fax:   +421 2 321 441 48
email:   office@mph-advocates.com

PFR 2017 - Telekomunikacie_IT