Následky vyhlásenia núdzového stavu v súčasnom rozsahu, prípadne jeho potencionálneho celoplošného rozšírenia, najmä z pohľadu zásahu do základných práv a slobôd, sú spoločensky diskutovanou témou. V danej súvislosti sa zdôrazňuje aj bezprecedentnosť vzniknutej situácie z právneho hľadiska, a teda nedostatok skúseností s aplikáciou a interpretáciou právnych predpisov upravujúcich postupy počas krízových situácií.[3]

Podľa čl. 5 ods. 3 Ústavného zákona možno počas núdzového stavu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území v rozsahu špecifikovanom predmetným ustanovením.  Popri obmedzeniach prijatých v súlade s uvedeným ustanovením Ústavného zákona však nemôžeme zabudnúť, že vyhlásenie núdzového stavu má vplyv aj na iné skutočnosti.

Ako poznamenali bývalý aj súčasný predseda vlády SR, vyhlásenie núdzového stavu môže mať značný vplyv aj z hľadiska zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“), a to s ohľadom na aplikovateľné trestné sadzby. Cieľom predmetného stručného príspevku je primárne upozorniť na následky vyhlásenia núdzového stavu z hľadiska trestania páchateľov niektorých trestných činov, ktorých sa dopustia počas takto definovaného obdobia. Zároveň chceme poukázať na určité nejasnosti súčasnej právnej úpravy v danej oblasti. Príspevok sa nezaoberá  potenciálnou kombinatorikou ustanovení TZ (napr. § 23, § 24, § 36, § 37, § 39, § 49, § 51, § 53, § 85, § 89, etc.), aplikácia ktorých by s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu mohla viesť k vylúčeniu/zániku trestnosti, resp. zníženiu výšky trestu alebo jeho odpusteniu, či modifikácií iných relevantných následkov v prospech páchateľa.

Pojem krízovej situácie a jej vplyv na trestné sadzby

V médiách sa v súčasnosti stretávame s častým používaním pojmov ako mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia, krízová situácia, núdzový stav a pod. Je preto potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto nie sú synonymami, pričom zákony ktoré upravujú dané pojmy s nimi spájajú rôzne právne následky. Definícia mimoriadnej situácie sa nachádza v § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „ZoCOO“), pričom sa ňou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti[4] na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa ZoCOO. Krízová situácia je podľa čl. 1 ods. 4 Ústavného zákona obdobím, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení  podmienok ustanovených v Ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav, alebo núdzový stav. V predmetnom príspevku sa ďalej budeme venovať iba núdzovému stavu.

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, pričom núdzový stav možno vyhlásiť len v nevyhnutnom rozsahu na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, najdlhšie na 90 dní.[5]

Núdzový stav je – spolu s výnimočným stavom, vojnovým stavom alebo vojnou – rovnako subsumovaný pod krízovú situáciu aj v zmysle § 134 ods. 2 TZ. Pojem krízovej situácie je obvykle možné nájsť v posledných odsekoch kvalifikovaných skutkových podstát niektorých trestných činov[6] Spáchanie týchto trestných činov za krízovej situácie zvyšuje ich závažnosť a opodstatňuje použitie vyššej trestnej sadzby[7], pričom táto zvýšená trestná sadzba má zároveň mať aj odstrašujúci efekt.[8] Rovnako musíme podotknúť skutočnosť, že existujú aj niektoré špeciálne trestné činy, ktoré je možné spáchať len za krízovej situácie.[9]

Spáchanie trestného činu počas krízovej situácie môže mať pre páchateľa hneď niekoľko následkov. Nakoľko sa jedná o tzv. inú skutočnosť v zmysle § 18 písm. b) TZ[10], tak sa na túto prihliada aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak TZ nevyžaduje, aby o nej vedel. To znamená, že pre spáchanie takéhoto trestného činu z hľadiska zavinenia postačuje nevedomá nedbanlivosť.[11] Na spáchanie trestného činu počas krízovej situácie sa teda za normálnych okolností[12] prihliadne ako na inú skutočnosť v zmysle § 18 písm. b) TZ bez ohľadu na to, či si bol páchateľ vedomý, že trestný čin pácha za takto zákonom zadefinovanej situácie.

Ako príklad môžeme uviesť trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 TZ. Daného trestného činu sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a inter alia spôsobí malú škodu[13], trestný čin spácha vlámaním[14], bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.[15] Páchateľ, ktorý spácha trestný čin krádeže naplnením znakov jeho základnej skutkovej podstaty sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Naproti tomu podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty v § 242 ods. 4 sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 napr. za krízovej situácie. Z uvedeného vyplýva, že prakticky každý kto by spáchal trestný čin krádeže počas (celoplošne) vyhláseného núdzového stavu v zmysle odseku 1, by mohol čeliť trestnej sadzbe v rozsahu desať až pätnásť rokov.

S vyššie uvedeným sa spája aj ďalšia skutočnosť, a síce že veľká väčšina trestných činov spáchaných za krízovej situácie by bola kvalifikovaná ako obzvlášť závažný zločin v súlade s § 11 ods. 3 TZ, nakoľko kritériom je len sadzba uvedená v osobitnej časti TZ, pričom na zvyšovanie či znižovanie dolnej hranice trestnej sadzby podľa všeobecnej časti TZ sa neprihliada.[16] Ak by sme sa opäť vrátili k príkladu s trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 1, tak tento štandardný prečin by bol v prípade jeho spáchania za krízovej situácie kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin.

Táto skutočnosť je veľmi dôležitá, pretože z pohľadu TZ má označenie určitého skutku ako obzvlášť závažného zločinu (ale aj zločinu) a sním súvisiaca trestná sadzba viaceré následky, vrátane možnosti uložiť alternatívne tresty[17], trest odňatia slobody s podmienečným odkladom[18] (poprípade s probačným dohľadom[19]), vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody[20] a pod.

V zmysle TZ je za krízovej situácie “možné spáchať“ (pokiaľ nerátame trestné činy podľa 10 – 12 hlavy TZ[21]) 48 trestných činov. Nie je celkom jasné podľa akých kritérií sa volili trestné činy, pri ktorých sa ako kvalifikovaná okolnosť zohľadňuje spáchanie trestného činu za krízovej situácie.[22] V každom prípade, z koncepcie základných ustanovení Ústavného zákona je možné vyčítať, že by sa malo jednať o tie trestné činy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a riadne fungovanie štátu počas krízovej situácie. Je možné azda dôvodiť, že počas trvania krízovej situácie sa štát (a spoločnosť) nachádza v obzvlášť zraniteľnom postavení, pričom zvýšené trestné sadzby reflektujú závažnosť ohrozenia bezpečnosti, ktorý by vymedzená trestná činnosť práve v tomto období mohla predstavovať.

Pri mnohých trestných činoch násilnej či ekonomickej povahy, pri ktorých sa ako okolnosť odôvodňujúca použitie vyššej trestnej sadzby uvádza ich spáchanie za krízovej situácie, nie je použitie tohto kvalifikačného znaku nijak prekvapujúce. Existujú však aj nejasnosti. Otázne je napríklad prečo trestný čin lúpeže podľa § 188 TZ neobsahuje tento kvalifikačný znak, ak ho obsahuje trestný čin krádeže. Naviac, v Európe už evidujeme situácie, kde došlo k lúpeži napr. chirurgických ochranných masiek.[23] Taktiež nie je zrejmé prečo v danej súvislosti TZ rozlišuje medzi trestnými činmi hrubého nátlaku[24], ktoré kvalifikačný znak spáchania za krízovej situácie neobsahujú a trestným činom nátlaku[25], pri ktorom TZ tento kvalifikačný znak uvádza. Podobných porovnaní sa ponúka niekoľko, avšak asi najväčším otáznikom je, prečo spomínaný kvalifikačný znak neobsahuje aj trestnoprávna úprava v oblasti počítačovej kriminality (§§ 247, 247a, 247b, 247c, 247d TZ). Zastávame názor, že bezpečnosť štátu (a spoločnosti) v čase krízovej situácie ohrozuje napr. zásah do počítačového systému, ktorý spôsobí vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre podstatne viac ako napr. krádež spôsobením malej škody. Avšak, podľa súčasného znenia TZ hrozí v kontexte krízovej situácie omnoho vyšší trest práve páchateľovi takejto krádeže. Rovnako v danej súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že s ohľadom na súčasné dianie sa zdá byť počítačová kriminalita obzvlášť nebezpečná vo vzťahu k ochrane verejného záujmu (viď napr. útok na nemocnicu v Brne alebo útok na WHO).[26]

Taktiež je možná otázka, ako ku kvalifikačnému znaku spáchania trestného činu za krízovej situácie pristupovať v súčasnosti, kedy je núdzový stav vyhlásený iba vo vzťahu k zabezpečeniu výkonu zdravotnej starostlivosti zamestnancov poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a starostlivosti v zariadeniach sociálnej služby a zákaze uplatňovania práva na štrajk týchto osôb. Ako zrejmé sa javí, že tieto osoby by sa v súčasnosti mohli napríklad dopustiť trestných činov porušovania povinnosti za krízovej situácie alebo vyhýbaniu sa výkonu povinností za krízovej situácie.[27] Naopak otázne je, či napríklad pri spáchaní trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa[28] by tomuto mohla byť pričítaná okolnosť odôvodňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, ak spácha tento trestný čin počas núdzového stavu vyhláseného len vo vzťahu k určitej oblasti pôsobnosti.

Záver

_________________________________
[1] Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázanie uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom.
[2] Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 115 z 18. marca 2020 k návrhu na rozšírenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázanie uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020; Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 169 z 27, marca 2020 k návrhu na rozšírenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorými sú centrá pre deti a rodiny a rozšírenie zákazu uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020.
[3] M Horský, ‘Právnik: Sme v stave, aký sme ešte nezažili’, Pravda, 21.03.2020, K dispozici >>> tu.
[4] Mimoriadna udalosť je definovaná v § 3 ods. 2 ZoCOO ako živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok.
[5] Článok 5 ods. 1, ods. 2 Ústavného zákona.
[6] Kolesár J, in: Burda – Čentéš – Kolesár – Záhora, ‘Trestný zákon: Všeobecná časť Komentár – I. diel’, CH Beck, 2010, 1. vydanie, str. 1015.
[7] Id.
[8] Id., str. 1016.
[9] Viď napr § 290a TZ (porušovanie povinností za krízovej situácie), § 290b TZ (vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie).
[10] Mencerová I, in: Burda – Čentéš – Kolesár – Záhora, ‘Trestný zákon: Všeobecná časť Komentár – I. diel’, CH Beck, 2010, 1. vydanie, str. 125.
[11] Id., p. 126.
[12] Predpokladáme, že pri dospelom páchateľovi, ktorý nie je nepríčetný možno vysloviť predbežný záver, že vzhľadom na nepretržité informovanie verejnosti ako aj prijímanie nových opatrení vládou SR možno pri takomto páchateľovi vo všeobecnosti hovoriť, že s vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery mal a mohol vedieť, že trestný čin pácha za krízovej situácie. V každom prípade pripúšťame aj výnimky.
[13] Viď § 125 ods. 1 TZ (Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur [...]).
[14] Viď § 122 ods. 4  TZ (Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.).
[15] Uvedené objektívne znaky sme vybrali len pre ilustráciu, TZ v § 212 ods. 1 taxatívne uvádza viacej objektívnych znakov.
[16] Viď pozn. 6, str. 55.
[17] Viď napr. § 53 ods. 2 TZ, 54 TZ, 56 ods. 2 TZ,
[18] Viď § 49 ods. 1 TZ.
[19] Viď § 51 ods. 1 TZ.
[20] Viď § 48 TZ.
[21] Hlava 10 - Trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti; Hlava 11 – Trestné činy vojenské; Hlava 12 – Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové.
[22] Viď napr. dôvodovú správu k vládnemu návrhu TZ zo dňa 23.02.2005.
[23] TASR, ‘Na Ukrajine zadržali mužov podozrivých z krádeže chirurgických masiek’, SME, 17.03.2020; K dispozici >>> tu.  (pozn. citovaný článok síce pracuje s pojmom krádež, ale z opísaného skutkového stavu vyplýva, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o lúpež).
[24] Viď §§ 190-191 TZ.
[25] Viď § 192 TZ.
[26] Viď napr. TASR, ‘Na nemocnicu v Brne zaútočil hacker, operácie museli presunúť’, SME, 13.03.2020; K dispozici >>> tu.  Gavendová A, ‘Pozor na aplikácie, ktoré majú informovať o COVID-19. Môže ísť o vírus’, Hospodárske noviny, 20.03.2020; K dispozici >>> tu. Holmes A, ‘Hackers are using these fake coronavirus maps to give people malware’, Business Insider, 12.03.2020; K dispozici >>> tu. Winder D, ‘’Elite Hackers’ Thought Behind Cyber Attack on World Health Organization’, 25.03.2020; K dispozici >>> tu.
[27] Viď pozn. 9.