Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vydal dlho očakávané rozhodnutie, ktoré potvrdilo rozhodnutie Komisie z roku 2017 o porušení pravidiel hospodárskej súťaže [1] nadnárodnou športovou organizáciou [2]. Zaujímavosťou je, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) sa v tomto prípade po prvýkrát zaoberal rozhodnutím Komisie, ktorá konštatovala nesúlad noriem prijatých športovým zväzom, s právom hospodárskej súťaže.

Komisia, ako aj Súdny dvor EÚ dospeli k záveru, že Medzinárodná korčuliarska únia (ďalej len „MKÚ“) obmedzovala rýchlokorčuliarov voľne sa zúčastňovať medzinárodných súťaží organizovaných tretími osobami. Týmto postupom zároveň odopierala prípadným organizátorom konkurenčných súťaží využívať služby športovcov, ktoré sú nevyhnutné na organizovanie takýchto podujatí.

Čo predchádzalo vydaniu rozhodnutí orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže

MKÚ je jedinou uznávanou medzinárodnou športovou federáciou na účely riadenia a správy krasokorčuľovania a rýchlokorčuľovania. MKÚ taktiež vykonáva obchodnú činnosť zahŕňajúcu organizovanie rôznych rýchlokorčuliarskych podujatí v rámci najvýznamnejších medzinárodných súťaží, ako sú majstrovstvá Európy a sveta a zimné olympijské hry. V roku 2014 kórejská spoločnosť Icederby International Co. Ltd uskutočňovala aktivity smerujúce k usporiadaniu súťaže v rýchlokorčuľovaní v Dubaji (Spojených arabských emirátoch) s určitými rozdielmi v pravidlách oproti súťažiam MKÚ. Nový formát zahŕňal najmä povolenie športového stávkovania počas pretekov rýchlokorčuliarov, či použitie inej veľkosti trate ako stanovuje MKÚ. Podľa stanov MKÚ účasť korčuliarov (pridružených k národným federáciám, ktoré sú členmi MKÚ) na súťažiach organizovaných inými subjektmi ako MKÚ podliehala udeleniu predbežného súhlasu zo strany MKÚ. V zmysle týchto pravidiel platilo, že ak by sa korčuliar zúčastnil „neschválenej“ súťaže, hrozila by mu sankcia v podobe doživotného zákazu na akejkoľvek súťaži organizovanej MKÚ.

S prihliadnutím na vyššie uvedenú hrozbu doživotného vylúčenia zo súťaží MKÚ, ktorá sa mohla dotknúť profesionálnych korčuliarov v prípade ich účasti na pretekoch v Dubaji, boli organizátori tohto podujatia nútení upustiť od daného projektu.

Praktiky MKÚ spočívajúce v „povoľovacom procese“ účasti na svetových korčuliarskych súťažiach organizovaných tretími stranami a s tým spojené sankcie napadli dvaja holandskí profesionálni športovci Mark Tuitert a Niels Kersthold podaním sťažnosti na Komisiu. Na základe predmetnej sťažnosti Komisia dňa 8. decembra 2018 usúdila, že dané praktiky MKÚ sú nezlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže Európskej únie, v rozsahu, v akom mali za cieľ obmedziť možnosti profesionálnych rýchlokorčuliarov voľne sa zúčastňovať na medzinárodných podujatiach organizovaných tretími osobami. Týmto konaním MKÚ zabránila športovcom poskytnúť svoje služby tretím osobám, ktoré sú nevyhnutné na organizáciu akejkoľvek súťaže. Komisia v dôsledku týchto zistení nariadila MKÚ, aby upustila od porušovania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže, a aby uviedla svoje stanovy (aj v tejto časti) do súladu s pravidlami hospodárskej súťaže. Hoci Komisia deklarovala v tomto prípade závažné porušenie súťažných pravidiel a zaviazala MKÚ na zaplatenie pravidelných penálov v prípade, ak nezabezpečí súlad stanov s pravidlami súťažného práva, (výnimočne) neuložila MKÚ žiadnu pokutu. 

Následne MKÚ podala proti rozhodnutiu Komisie žalobu na Súdny dvor EÚ. Súdny dvor EÚ potvrdil, že konaním MKÚ v súvislosti s vyššie popísanými pravidlami v platných stanovách došlo k závažnému, inak nazývanému aj tzv. hard-core obmedzeniu hospodárskej súťaže v rozpore s čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Súdny dvor EÚ konštatoval, že ochrana integrity športu predstavuje legitímny cieľ uznaný v článku 165 ZFEÚ [3]. Súdny dvor EÚ následne uznal, že je legitímne, aby MKÚ stanovila pravidlá, ktorých cieľom je jednak zabrániť riziku manipulácie súťaží, ktoré môžu vyplynúť zo športových stávok, a jednak zabezpečiť, aby športové súťaže zodpovedali spoločným normám. V danom prípade však zostáva skutočnosťou, že pravidlá prijaté MKÚ boli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, a preto nie sú k týmto cieľom primerané.

Rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovenskej komore psychológov

V podmienkach Slovenskej republiky významný „precedens“ predstavuje rozhodnutie vydané Protimonopolným úradom Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ SR“), ktorým v roku 2009 uložil pokutu za protisúťažné praktiky Slovenskej komore psychológov (ďalej len „Komora“) [4].

PMÚ SR považoval za protisúťažné, že Komora schválila na mimoriadnom sneme dňa 14.02.2009 cenník minimálnych cien psychologických vyšetrení a zverejnila ho na svojej webovej stránke. Konaním komory došlo k zníženiu intenzity súťaže na relevantnom trhu poskytovania psychologických vyšetrení, nakoľko umožňovalo všetkým poskytovateľom daných služieb (členom i nečlenom Komory) s vysokým stupňom určitosti predvídať cenovú politiku svojich konkurentov. Navyše, nedodržanie cenníka minimálnych cien mohlo byť v zmysle jej disciplinárneho poriadku sankcionované. Poskytovatelia daných služieb tak neboli motivovaní súťažiť o zákazníka znižovaním svojich nákladov, či súťažiť o zákazníka prostredníctvom nižších cien, ako boli minimálne ceny stanovené Komorou.

PMÚ SR za toto konanie obmedzujúce pravidlá hospodárskej súťaže uložil Komore symbolickú pokutu. Vyššie uvedené rozhodnutie však považujeme za významné najmä z pohľadu subjektu, ktorému bolo pričítané protisúťažné správanie (keďže sa nejednalo o podnikateľský subjekt, ale o stavovskú organizáciu).

Oprávnené konanie združení v rozsahu legislatívneho rámca

Podnikateľské združenia (komory, zväzy a pod.) často presadzujú legitímne záujmy svojich členov a sú nápomocné v diskusiách s vládou a štátnymi orgánmi. Pokiaľ podnikateľské združenia, športové zväzy či organizácie dôsledne sledujú súťažne bezproblémové ciele a ich činnosť nevedie priamo alebo nepriamo k obmedzeniu konkurencie, v takomto prípade nehrozí konflikt s právom hospodárskej súťaže a súťažnými autoritami.

Prax však preukázala, že aj podnikateľské združenia, zväzy alebo komory založené za účelom uplatňovania legitímnych záujmov ich členov môžu pochybiť a dopustiť sa zakázaného kartelového konania. S poukazom na to zákonodarca zakotvil povinnosť dodržiavať pravidlá spojené s ochranou voľnej súťaže aj zo strany združení či iných nepodnikateľských subjektov, priamo do zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) [5].

S prihliadnutím na ustanovenia Zákona o ochrane hospodárskej súťaže a závery ku ktorým dospel Súdny dvor EÚ a PMÚ SR je teda zrejmé, že samotná existencia nepodnikateľských združení, organizácií alebo zväzov, ktorých členmi sú konkurenčné spoločnosti neporušuje pravidlá hospodárskej súťaže. Za účelom dodržiavania princípov hospodárskej súťaže je však potrebné vykonávať dôsledné posúdenie obsahu interných pravidiel a rozhodnutí prijatých združeniami (ktoré sú pre členov združení záväzné) zo strany odborníkov na súťažné právo. V opačnom prípade, ak by došlo k porušeniu pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže, ani tieto organizácie nie sú chránené pred uložením pokuty zo strany súťažných autorít.

JUDr. Marieta Svitaničová,
advokát

[2] Rozsudok Všeobecného súdu zo 16. decembra 2020 vo veci T-93/18, International Skating Union proti Komisii

[3] článok 165 ZFEÚ: „Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“

[4] Rozhodnutie PMÚ SR č. 2009/KH/1/1/058 zo dňa 14. decembra 2009

[5] Podľa § 4 ods. 1 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže: „Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.“