Pôvodným zmyslom prijatia Vyhlášky bolo zjednodušiť dovtedajší výpočet odmeny advokáta (prípadne notára), keďže tento nezohľadňoval zložitosť prejednávanej veci, časovú náročnosť, či dokonca výsledok konania, ale výška odmeny sa odvíjala výlučne od hodnoty sporu a zahŕňala všetky úkony právnej služby v konaní, okrem odmeny, o náhrade ktorej rozhodoval súd podľa ustanovenia § 147 zákona číslo 99/1963 Sb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov („Občiansky súdny poriadok“).[3] Pôvodne platná advokátska tarifa za jednotlivé úkony právnej služby totiž viedla k predlžovaniu (a predražovaniu) sporov cieleným zvyšovaním počtu úkonov v súdnych konaniach a ich reťazením.

Vyhláška mala za cieľ dostať množstvo úkonov v rámci jednotlivých konaní pod kontrolu, keďže čím menej ich bolo, tým bola hodnota jedného (v prepočte) vyššia.[4] Na druhej strane motivovala k riešeniu sporov práve prostredníctvom súdu, a to v každej prípustnej inštancii. Najvypuklejší problém sa týkal sporov o menšie čiastky, kde odmena advokáta bola vyššia ako samotný uplatňovaný nárok[5]. Trovy právneho zastúpenia tak boli miestami v hrubom nepomere k hodnote sporu, čo ústavní sudcovia vyhodnotili ako neprípustné vzhľadom na všeobecne uznávané zásady účelnosti a zákazu sankcie bez zákona.

Ďalším argumentom pre zrušenie Vyhlášky bolo porušenie princípu primeranosti, keďže situácia ohľadom náhrad trov konania vyeskalovala až do štádia, keď "formálne vytyčované spory sú iba justíciou obhospodarovanou upomienkovou službou, ktorá je fakticky spoplatnená formou priznaných nákladov;"[6] pre korektnosť však uvádzame, že na zmiernenie uvedeného zaviedla v roku 2012 Česká republika povinnosť veriteľa predtým, než sa obráti na súd, zaslať dlžníkovi predžalobnú výzvu, ako jednu z podmienok priznania nároku na náhradu trov konania.[7]

V dôsledku týchto skutočností sa väčšina sudcov Ústavného súdu Českej republiky priklonila k zrušeniu Vyhlášky; v súčasnosti teda odmena advokáta opäť závisí od počtu úkonov uskutočnených v rámci súdneho konania a výšky advokátskej tarify, stanovenej v pôvodne platnej vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.[8] Obdobne sa takýto výpočet odmeny advokátov uplatňuje aj na Slovensku.

Dôsledkom zrušenia Vyhlášky je však stav právnej neistoty na strane advokátov, ktorým bola priznaná odmena v súdnom konaní počas účinnosti Vyhlášky a na jej základe, a táto im ešte nebola vyplatená. Táto situácia pramení z ustanovenia českého zákona číslo 182/1993 Sb. o Ústavnom súde, v znení neskorších predpisov („Zákon o Ústavnom súde“)[9], podľa ktorého právoplatné rozhodnutia vydané na základe právneho predpisu, ktorý bol zrušený, ostávajú nedotknuté; práva a povinnosti podľa takýchto rozhodnutí však nemožno vykonávať. Uvedené by v praxi znamenalo, že odmeny priznané na základe Vyhlášky by nebolo možné vymáhať ani v súdnom, ani v exekučnom konaní, a advokát (prípadne notár) by sa musel spoliehať na to, že mu odmenu za úkony právnej služby priznanú súdom zaplatí protistrana dobrovoľne.

Tento stav právnej neistoty však vyriešil Ústavný súd, keď v Oznámení k nálezu priznal zrušenej Vyhláške účinky v prípade odmien priznaných na jej základe, a vyslovil, že "princíp právnej istoty stojí pred dôvodmi, ktoré viedli Ústavný súd k jej derogácii". Inšpiroval sa pritom doktrínou ochrany legitímnych očakávaní, všeobecne uznávanou v každom členskom štáte Európskej únie,[10] ktorej podstatou je ochrana ešte nenadobudnutých práv, ktorých nadobudnutie subjekt legitímne očakáva (výška trov konania a právneho zastúpenia má totiž často vplyv na samotné rozhodnutie klienta, či spor vyriešiť v súdnom konaní). Vo výnimočných prípadoch, a ak by prijatie nového právneho predpisu negatívne zasiahlo do legitímnych očakávaní subjektu, preváži aj inak odmietaná zásada retroaktivity.

Pre účely posúdenia nároku na odmenu advokáta, priznaného skôr – t.j. podľa Vyhlášky, sa preto neuplatní vyššie citované ustanovenie Zákona o Ústavnom súde. Opačný výklad by fakticky znamenal, že dôsledkom [N]álezu Ústavného súdu bude odoprený nárok na náhradu nákladov konania priznaných podľa [V]yhlášky, čo by namiesto odstránenia protiústavného zásahu do základných práv účastníkov konania viedlo naopak k jeho ďalšiemu prehĺbeniu.[11] Znamená to teda, že rozhodnutia o priznaní trov konania uskutočnené na základe zrušenej Vyhlášky sú nielen právoplatné, ale, v prípade nedobrovoľnej úhrady trov konania sú tiež riadnym exekučným titulom.

JUDr. Ing. Dušan Tomka,
advokát a partner
 

Mgr. Veronika Balintová,
advokátska koncipientka

DT LEGAL, s.r.o.
Kvačalova 28
821 08 Bratislava

Tel: +421 (2) 209 076 11
Fax: +421 (2) 209 076 22
E-mail: office@dtlegal.sk

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej republiky číslo 484/2000 Sb., ktorou sa ustanovujú paušálne sadzby výšky odmeny za zastupovanie účastníka advokátom alebo notárom pri rozhodovaní o náhrade nákladov v občianskom súdnom konaní a ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti číslo 177/1996 Sb., o odmenách advokátov a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), v znení neskorších predpisov, v znení vyhlášky číslo 49/2001 Sb., vyhlášky číslo 110/2004 Sb., vyhlášky číslo 617/2004 Sb., vyhlášky číslo 277/2006 Sb. a vyhlášky číslo 64/2012 Sb.
[2] Oznámenie k účinkom [N]álezu Ústavného súdu, spisová značka Pl. ÚS 25/12 zo dňa 17.4.2013 na nároky vyplývajúce z vyhlášky číslo 484/2000 Sb., ktorou sa ustanovujú paušálne sadzby výšky odmeny za zastupovanie účastníka advokátom alebo notárom pri rozhodovaní o náhrade nákladov v občianskom súdnom konaní a ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti číslo 177/1996 Sb., o odmenách advokátov a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), v znení neskorších predpisov, v znení vyhlášky číslo 49/2001 Sb., vyhlášky číslo 110/2004 Sb., vyhlášky číslo 617/2004 Sb., vyhlášky číslo 277/2006 Sb. a vyhlášky číslo 64/2012 Sb.
[3] Účastníkom alebo ich zástupcom môže súd uložiť, aby hradili náklady konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojim zavinením alebo ak tieto náklady vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Súd môže uložiť svedkom, fyzickým osobám uvedeným v ustanovení § 126a, znalcom, tlmočníkom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, ak zavinili náklady konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.
[4] Okrem prípadov, kedy advokát (prípadne notár) učinil v konaní iba jeden úkon právnej služby; vtedy sa sadzba odmeny znížila o polovicu, najmenej však na 400,00 CZK.
[5] V prípade sporu s najnižšou možnou hodnotou bola výška odmeny advokáta min. desaťnásobne vyššia, v sporoch s hodnotou do 2.000,00 CZK takmer dvojnásobná, a pod.
[6] Nález, str. 5.
[7] Žalobca, ktorý mal úspech vo veci zahájenej podľa ustanovenia § 80 písm. b), má právo na náhradu nákladov konania proti žalovanému, iba ak žalovanému v lehote najmenej 7 dní pred podaním návrhu na začatie konania zaslal na adresu pre doručovanie, prípadne na poslednú známu adresu výzvu k plneniu (ustanovenie § 142a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
[8] Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej republiky číslo 177/1996 Sb. o odmenách advokátov a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), v znení neskorších predpisov, v znení vyhlášky číslo 235/1997 Sb., v znení vyhlášky číslo 484/2000 Sb., v znení vyhlášky číslo 68/2003 Sb., vyhlášky číslo 618/2004 Sb., vyhlášky číslo 276/2006 Sb., vyhlášky číslo 399/2010 Sb. a vyhlášky číslo 486/2012 Sb.
[9] Ustanovenie § 71 ods. 2 Zákona o Ústavnom súde.
[10] Aj v slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje princíp ochrany legitímnych očakávaní. Ústavný súd Slovenskej republiky pri posudzovaní spätnej účinnosti právnych predpisov, ako uvádza napríklad vo svojom náleze, spisová značka PL. ÚS 36/95, vychádza zo zásady, že „ten, kto konal resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia.“
[11] Oznámenie k nálezu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk