Čo možno považovať za účinnú ľútosť sa dozvedáme najmä z odbornej literatúry a z niektorých súdnych rozhodnutí. Z rozhodnutia trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.12.2010 (Jtk 20/2010) vyčítame, že  „... prejavy ľútosti páchateľa nad spáchaním trestného činu môžu byť rôzne, pričom sú závislé od osobnosti páchateľa, úrovne jeho emocionálnej inteligencie, ako i od povahy, spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku. Ľútosť je potrebné definovať ako inteligenčnú a emočnú antipatiu k minulej osobnej aktivite a správaniu. Skutočnosť, že niekto neprejavuje ľútosť spôsobom, akým sa to všeobecne predpokladá, neznamená, že žiadnu ľútosť vôbec necíti. K hodnoteniu vnútorného postoja páchateľa k spáchanému trestnému činu nemožno pristupovať paušálne bez zohľadnenia všetkých vyššie uvedených vplyvov a okolností, ktoré nepochybne determinujú prejavy tohto postoja navonok.“

Hoci sa účinná ľútosť aktuálne spomína najmä v súvislosti s daňovými trestnými činmi (trestný čin skrátenia dane a poistného, trestný čin neodvedenia dane a poistného, trestný čin nezaplatenia dane a poistného), trestných činov, pri ktorých trestnosť v dôsledku účinnej ľútosti zanikne, je podstatne viac. Sú nimi trestné činy šírenia nebezpečnej ľudskej nákazlivej choroby, ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi, brania rukojemníka, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami, ohrozenia devízového hospodárstva, skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, všeobecného ohrozenia, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, ohrozenia a poškodenia životného prostredia, úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva, sabotáže, vyzvedačstva, ohrozenia utajovanej skutočnosti, ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, vzbury väzňov, šírenia poplašnej správy, genocídia, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, neľudskosti a používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.

Pri uvedených trestných činoch dôjde k zániku trestnosti iba za predpokladu, ak páchateľ dobrovoľne:

a) škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo

b) urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť (oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže).

Trestnosť trestného činu v dôsledku účinnej ľútosti zaniká aj pri ďalších trestných činoch, musia však nastať okolnosti, ktoré predpokladá Trestný zákon pri každom trestom čine jednotlivo, to znamená, ak ide o trestný čin

a) zanedbania povinnej výživy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,

b) zanedbania povinnej výživy, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu,

c) nevyplatenia mzdy a odstupného, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu,

d) zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, ak páchateľ svojím konaním umožnil podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniť podmienky pre neuloženie alebo zníženie pokuty podľa zákona upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže,

e) skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného alebo nezaplatenia dane a poistného, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami,

f) založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ak páchateľ urobil dobrovoľne oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru o zločineckej skupine alebo teroristickej skupine a jej činnosti v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo z jej ďalšej činnosti, sa mohlo ešte odstrániť; (vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže),

g) podplácania a nepriamej korupcie, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný, a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru (vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže).

Ako sme uviedli vyššie, v súčasnosti sa účinná ľútosť spomína najmä v súvislosti so zánikom trestnosti pri trestných činoch skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného alebo nezaplatenia dane a poistného. Podľa právnej vety, publikovanej na http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a395-ucinna-lutost-a-trestny-cin-skratenia-dane trestnosť skutku, právne kvalifikovaného ako trestný čin skrátenia dane a poistného, zaniká:

a) za predpokladu splnenia podmienok účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. e) TZ a zároveň

b) za predpokladu, že nie sú naplnené podmienky uvedené v § 86 ods. 2 TZ[1]

K tomuto typu trestných činov sa môžeme dočítať aj to, že: „Trestnosť skutkov pritom zaniká všeobecne vo vzťahu ku každému (napríklad aj vo vzťahu k osobám, ktorým ešte obvinenie vznesené nebolo), teda nielen k jednotlivým obvineným osobám (vo vzťahu k obvineným osobám zaniká tak voči spolupáchateľom ako aj účastníkom), nakoľko skutky už nie sú trestné a nikoho za ne nemožno trestne stíhať, čo je prejavom zásady stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá je upravená v § 2 ods. 1 Tr. por. a čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege upravenú v čl. 49 Ústavy SR.“[2]

Niektoré internetové zdroje[3] označujú zánik trestnosti pri trestných činoch skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného alebo nezaplatenia dane a poistného za „takmer neobmedzenú daňovú amnestiu“ a dopĺňajú to o konkrétne poznatky: „... Ak daňová kontrola príde na podvodníka, ktorý (zväčša) vedome spácha trestný čin, stačí, aby daň alebo poistenie dodatočne zaplatil najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami a trestu sa vyhne. Bohužiaľ, využívajú ho hlavne podvodníci pri krátení dane. Daňové kontroly sa podnikom nevykonávajú pravidelne, ale náhodne, takže pravdepodobnosť, že sa na daňový podvod vôbec príde je veľmi malá. Navyše, ak sa naň príde, stačí doplatiť daň alebo poistné (plus pokutu) a je v suchu...“

Keďže tlak verejnej mienky vyvoláva vo vzťahu k účinnej ľútosti pri trestných činoch skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného alebo nezaplatenia dane a poistného viaceré otázniky, je možné, že v právnej úprave dôjde k jej korekciám. Treba však poznamenať, že pri ekonomických trestných činoch záujem štátu na odstránení skutku, ktorý zakladal skutkovú podstatu ekonomického trestného činu (napr. zaplatenie/doplatenie dane alebo poistného) predchádza záujmu potrestať páchateľa, čo má svoj racionálny základ.


Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.,
advokát

HMG Advisory Group

Červeňova 14
811 03 Bratislava

Tel.: +421 257 527 700
Fax: +421 257 527 777
E-mail: hmg@hmg.sk

______________________________
[1] § 86 ods. 2: „(2) Trestnosť trestného činu podľa odseku 1 písm. e) nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo ak trestné stíhanie páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1.“
[2] K dispozícii tu, publikované: 01. 09. 2015, JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave
[3] K dispozícii tu


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk