Udalosti uplynulého týždňa

Ústavný súd pozastavil časť novely infozákona | Vláda schválila zákon o adresnej energopomoci | Ústavný súd zrušil iba malú časť trestnej novely, väčšina zmien platí | Plán novely volebných zákonov: príspevky strán naviazané na ekonomiku | Česko zakázalo dovoz zvierat zo Slovenska pre podozrenie na slintačku | Schválená reforma záchrannej zdravotnej služby | Náznaky napätia v koalícii a úvahy o predčasných voľbách
Ústavný súd pozastavil časť novely infozákona
Ústavný súd SR dočasne pozastavil účinnosť ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré umožnilo spoplatnenie žiadostí o informácie. Podľa mimovládnych organizácií by komplikovaná administratíva a poplatky mohli odradiť verejnosť od uplatňovania ústavou garantovaného práva na informácie. Pozastavenie platnosti sporného ustanovenia bude platiť až do konečného rozhodnutia Ústavného súdu o súlade novely s ústavou.
Ústavný súd zrušil iba malú časť trestnej novely, väčšina zmien platí
Plénum Ústavného súdu rozhodlo o podaniach prezidentky a opozície vo veci kontroverznej novelizácie trestných kódexov. Súd vyhlásil za protiústavné len vybrané ustanovenia – napríklad ustanovenia o treste prepadnutia majetku a prechodné ustanovenia k premlčaniu, ktoré boli pre obvinených priaznivejšie. Ostatné časti novely, vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a zmien v trestných sadzbách, zostávajú v platnosti. Koalícia verdikt privítala, opozícia vyjadrila ľútosť nad dopadmi schválených zmien.
Vláda schválila zákon o adresnej energopomoci
Kabinet Roberta Fica odsúhlasil návrh zákona, ktorý umožní Ministerstvu hospodárstva získavať sociálno-ekonomické údaje o obyvateľoch na účely cielených kompenzácií vysokých cien energií. Rezort hospodárstva bude môcť na požiadanie získavať dáta z registrov štátnych inštitúcií (napr. katastra, finančnej správy, Sociálnej poisťovne) aj od energetických distribučných spoločností. Cieľom je vytvoriť databázu na vyhodnocovanie energetickej chudoby a adresné poskytovanie pomoci najzraniteľnejším domácnostiam, pričom zákon zároveň ukladá ministerstvu povinnosť chrániť získané osobné údaje. Vláda požiadala parlament o prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Schválená reforma záchrannej zdravotnej služby
Vláda v polovici marca prijala najväčšiu reformu záchrannej zdravotnej služby (ZZS) za posledné roky. Zmeny majú priniesť hustejšiu a efektívnejšiu sieť staníc záchraniek, nové typy ambulancií a skvalitnenie vybavenia sanitiek. Zaviesť sa má aj nová tiesňová linka pre menej urgentné prípady (číslo 116 117), ktorá odľahčí linku 155. Opozičné KDH reformu privítalo s tým, že umožní rýchlejší príchod záchranárov k pacientom v ohrození života. Po schválení vládou poputuje reforma do parlamentu, pričom nadobudnutie účinnosti hlavných opatrení sa očakáva od začiatku budúceho roka.
Plán novely volebných zákonov: príspevky strán naviazané na ekonomiku
Ministerstvo vnútra SR pripravuje rozsiahlu novelizáciu volebnej legislatívy, ktorá sa má dotknúť aj systému štátnych príspevkov politickým stranám. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) by vyplácanie peňazí stranám za volebný výsledok malo byť naviazané na aktuálnu hospodársku situáciu krajiny. Cieľom je, aby sa politické strany spolupodieľali na úsporných opatreniach v čase ekonomických ťažkostí štátu. Minister naznačil, že o detailoch mechanizmu zníženia príspevkov pri zlej ekonomickej situácii ešte rokuje koalícia a zvažuje sa, či návrh predloží vláda alebo poslanci.
Výjazdové rokovanie vlády: pomoc pre región Kysúc
Vláda SR absolvovala 19. marca výjazdové zasadnutie vo Vysokej nad Kysucou, kde schválila balík finančnej pomoci pre miestne samosprávy a projekty v regióne. Kabinet uvoľnil spolu vyše 1,5 milióna eur pre obce, mestá a organizácie na Kysuciach. Z toho takmer 1,1 mil. eur poputuje na investičné akcie v okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto – napríklad 90-tisíc eur získala hostiteľská obec Vysoká nad Kysucou na výstavbu nového chodníka v centre pre zvýšenie bezpečnosti chodcov a žiakov. Financie smerujú aj do rekonštrukcie nemocničných priestorov, klientskych centier, opravy ciest a podpory miestnych kultúrnych podujatí. Vláda taktiež rokovala o dlhodobejších opatreniach na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie v regióne.
Policajt obvinený v kauze útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi
V súvislosti s tragickým útokom študenta na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi (okres Kežmarok), pri ktorom vlani zahynuli dve obete, čelí trestnému stíhaniu miestny policajný funkcionár. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil riaditeľa tamojšieho obvodného oddelenia polície z trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom. Podľa obvinenia policajt nesprávne vyhodnotil vážne informácie o žiakovi, ktorý sa krátko na to dopustil útoku nožom v škole, a hrozbu posudzoval len ako šikanovanie. V prípade dokázania viny hrozí obvinenému trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Prípad vyvoláva otázky o zodpovednosti orgánov pri prevencii násilných incidentov v školách.
Premiér naznačil možnosť veta ďalších protiruských sankcií EÚ
Pred odchodom na summit EÚ v Bruseli premiér Robert Fico (SMER-SSD) vyhlásil, že Slovensko by mohlo zablokovať prijatie nových sankcií Európskej únie voči Rusku, pokiaľ by viedli k narušeniu mierového procesu na Ukrajine. Fico to povedal na pôde európskeho výboru NR SR a zopakoval postoj svojej vlády, ktorá odmieta posielať Ukrajine zbrane. Zdôraznil, že ak by navrhované sankcie ohrozovali snahy o prímerie, vláda je pripravená takéto opatrenia vetovať. Premiér zároveň podporil integráciu Ukrajiny do EÚ za štandardných podmienok, pričom vyjadril názor, že veľké členské štáty budú chcieť proces vstupu Kyjeva odkladať.
EÚ predĺžila sankcie voči Rusku po dohode s Maďarskom a Slovenskom
Členské štáty Európskej únie sa dohodli na ďalšom predĺžení platnosti sankcií uvalených na Rusko kvôli agresii na Ukrajine o šesť mesiacov. Jednomyseľný súhlas sa podarilo dosiahnuť po kompromisnej úprave sankčného zoznamu – Maďarsko a Slovensko stiahli svoje výhrady po tom, čo bolo zo zoznamu vyňatých sedem osôb. Sankcie tak naďalej platia voči viac než 2400 jednotlivcom a subjektom spojeným s ruskou agresiou. Bez dohody by ich účinnosť vypršala 15. marca o polnoci. Predstavitelia EÚ zdôraznili, že sankcie zostanú v platnosti, kým sa Rusko nestiahne z okupovaných území Ukrajiny.
Summit EÚ: 26 lídrov podporilo Ukrajinu, oficiálne závery zablokované
Na zasadnutí Európskej rady v Bruseli sa 21. marca premiéri a prezidenti 26 členských štátov zhodli na pokračujúcej podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii. Spoločný text vyzývajúci Rusko na skutočnú vôľu ukončiť vojnu však nezískal štatút oficiálnych záverov summitu, keďže maďarský premiér Viktor Orbán ho odmietol podporiť. Deklarácia, ktorú podporilo Slovensko aj ostatné krajiny EÚ okrem Maďarska, potvrdzuje záväzok Únie usilovať o spravodlivý a trvalý mier na základe medzinárodného práva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa lídrom prihovoril cez videohovor a vyzval EÚ na jednotu, varujúc pred jednotlivcami blokujúcimi kľúčové rozhodnutia.
Súdny dvor EÚ: Klauzula o odvádzaní príjmov mladého športovca môže byť nekalá
Európsky súdny dvor rozhodol v prospech spotrebiteľa – mladého basketbalistu – v prípade zmluvnej podmienky, ktorá mu ukladala povinnosť odvádzať 10 % svojich budúcich príjmov agentúre, ak sa stane profesionálnym hráčom. Súd konštatoval, že takáto podmienka v 15-ročnej zmluve môže byť posúdená ako nekalá podľa smernice o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátny lotyšský súd musí preveriť jej jednoznačnosť a zrozumiteľnosť z hľadiska ekonomických dôsledkov pre športovca. Rozhodnutie zdôrazňuje, že profesionálne zmluvy mladistvých športovcov podliehajú pravidlám na ochranu spotrebiteľa v celej EÚ.
Súdny dvor EÚ: Zmena rodovej identity v registri nemôže podmieňovať operáciou
V inej veci Súdny dvor EÚ posilnil práva transrodových osôb na ochranu údajov. Rozhodol, že orgány členských štátov nemôžu odmietnuť opraviť údaj o rode v úradnom registri utečencov s odôvodnením, že dotyčná osoba nepreukázala chirurgickú zmenu pohlavia. V prípade iránskeho utečenca v Maďarsku, ktorý právne vystupuje ako muž, maďarské úrady podmieňovali zmenu záznamu o rode predložením dôkazu o operácii. Súdny dvor však konštatoval, že také obmedzenie práva na opravu osobných údajov nie je v súlade s nariadením GDPR a neprimerane zasahuje do práva na súkromie. Rozsudok zdôrazňuje, že členské štáty musia uznávať rodovú identitu v úradných evidenciách bez nedôvodných prekážok.
Česko zakázalo dovoz zvierat zo Slovenska pre podozrenie na slintačku
Česká republika dočasne zastavila dovoz hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ďalších tzv. párnokopytníkov zo Slovenska po tom, čo sa objavilo podozrenie na výskyt slintačky a krívačky na slovenskom území. Opatrenie oznámila česká Štátna veterinárna správa 21. marca ako preventívny krok na ochranu svojho územia pred možnou nákazou. Slovenské úrady medzitým vykonali testy, ktoré infekciu nepotvrdili a výsledky boli negatívne. K obnoveniu bežného režimu cezhraničného obchodovania s hospodárskymi zvieratami by malo dôjsť po definitívnom vylúčení nákazy a dohode veterinárnych autorít oboch krajín.
Litovský prezident žiada tvrdšie sankcie a rok 2030 pre vstup Ukrajiny do EÚ
Litovský prezident Gitanas Nausėda pred marcovým summitom vyzval EÚ na zvýšenie tlaku voči Rusku prijatím nového, v poradí už 17. balíka sankcií. Navrhuje sankcionovať ďalšie ruské banky a obmedziť dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska. Zároveň Nausėda apeloval, aby Únia stanovila konkrétny cieľový dátum vstupu Ukrajiny – podľa neho by sa prístupové procesy mali uzavrieť do roku 2030. Podobný názor vyjadril aj fínsky premiér Petteri Orpo, ktorý podporil čo najrýchlejšie začlenenie Ukrajiny do EÚ. Tieto výzvy kontrastujú s opatrnejším prístupom niektorých iných lídrov a naznačujú prebiehajúcu diskusiu v EÚ o budúcich sankciách a rozširovaní Únie.
Náznaky napätia v koalícii a úvahy o predčasných voľbách
Marcová schôdza parlamentu sa niesla v znamení sporov vo vnútri vládnej koalície. Podpredsedníčka parlamentu Zora Jaurová (PS) upozornila, že pretrvávajúci chaos môže paralyzovať legislatívny proces, a vyhlásila, že by sa mala zvážiť možnosť predčasných volieb. K obavám z nejednoty sa pridali aj ďalší opoziční predstavitelia. Koaliční lídri však verejne deklarovali snahu situáciu stabilizovať – napríklad predseda SNS Andrej Danko vyzval vládu na nové definovanie svojich cieľov a na udržanie súdržnosti kabinetu. Napriek politickému napätiu koalícia zatiaľ odmieta scenár skrátenia volebného obdobia a sústreďuje sa na plnenie programových priorít.
Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk