Parlament schválil nový zákon o ochrane svedka
Národná rada SR schválila nový zákon o ochrane svedka, ktorý nahradí doterajšiu úpravu z roku 1998. Cieľom zákona je zlepšiť systém ochrany svedkov, najmä v prípadoch najzávažnejšej kriminality, a zjednodušiť proces poskytovania ochrany a pomoci ohrozeným svedkom. Nová legislatíva má skvalitniť ochranu kľúčových svedkov tým, že zjednoduší administratívny a schvaľovací proces zaradenia do programu ochrany. Inštitút ochrany svedka predstavuje najvyšší stupeň ochrany, ktorú štát zaručuje svedkom v prípadoch, keď ich bezpečnosť nemožno zaistiť inak. Od zákona sa očakáva posilnenie boja proti organizovanému zločinu a korupcii, keďže umožní efektívnejšie chrániť svedkov spolupracujúcich s orgánmi činnými v trestnom konaní. 

Kontroverzný návrh tzv. „ruského zákona" proti mimovládnym organizáciám
Poslanci vládnej koalície predložili zásadný pozmeňujúci návrh sprísňujúci pripravovanú novelu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách. Návrh, označovaný kritikmi ako „ruský zákon", by významne zvýšil administratívne povinnosti pre mimovládky a rozšíril štátnu kontrolu nad ich fungovaním. Pozmeňovací návrh predložený tesne pred rokovaním ústavnoprávneho výboru radikálne sprísňuje pôvodný poslanecký návrh SNS – zavádza povinnosť registrovať a regulovať lobing len u mimovládnych organizácií, nie však u firiem, odborov či cirkví. Úplnou novinkou má byť možnosť, aby štátne orgány zbierali údaje nielen o štatutároch, ale aj o všetkých členoch mimovládnych organizácií. Mnohé organizácie to označili za protiústavné obmedzenie slobody združovania a vyzvali parlament na odmietnutie návrhu. 

Schválený zákon o poskytovaní údajov pre adresnú energopomoc
Parlament definitívne schválil nový zákon o poskytovaní údajov na účel adresnej energetickej pomoci, ktorý umožní Ministerstvu hospodárstva získavať vybrané údaje o obyvateľoch potrebné na cielenú kompenzáciu nákladov na energie. Zákon bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní v reakcii na pretrvávajúcu energetickú krízu. Nová právna úprava dáva rezortu hospodárstva prístup k socio-ekonomickým údajom z rôznych štátnych databáz (kataster nehnuteľností, finančná správa, Sociálna poisťovňa či energetické spoločnosti) na posúdenie, ktoré domácnosti potrebujú pomoc s úhradou energií. Cieľom je vytvoriť databázu na vyhodnocovanie energetickej chudoby a zaviesť systém adresnej pomoci občanom. Zákon zároveň ukladá ministerstvu povinnosť chrániť súkromie – získané údaje musí zabezpečiť a po roku vymazať. Hoci opatrenie zvýši ochranu zraniteľných domácností, vyvolalo aj otázky o zásahu do súkromia, ktoré má však zákon riešiť zavedením primeraných technických a organizačných opatrení. 

Účinnosť nového stavebného zákona od 1. apríla
Dňa 1. apríla 2025 nadobudol účinnosť nový stavebný zákon (č. 25/2025 Z. z.), ktorý po takmer 50 rokoch nahrádza starú stavebnú legislatívu z roku 1976. Nový zákon o výstavbe prináša modernizované pravidlá povoľovania stavieb – napríklad viaceré drobné stavby a stavebné úpravy už nebude potrebné ohlasovať stavebnému úradu. Rekodifikácia stavebného práva má zjednodušiť a zrýchliť stavebné konania. Zavádza sa jednotné konanie pred stavebným úradom a dôraz na elektronizáciu procesov. Nová úprava odbúrava byrokratické zaťaženie – umožňuje pri menej závažných stavebných zásahoch upustiť od ohlasovacej povinnosti. Očakáva sa tiež lepšia koordinácia územného plánovania a výstavby, keďže paralelne bol prijatý aj samostatný zákon o územnom plánovaní. Odborná verejnosť víta modernizáciu zastaraných predpisov, no bude sledovať, ako sa nové pravidlá osvedčia v praxi, najmä pokiaľ ide o ich vplyv na stavebníkov a investorov. 

Mimoriadna situácia pre výskyt medveďov a povolený odstrel
Vláda SR vyhlásila 2. apríla 2025 mimoriadnu situáciu vo viacerých okresoch z dôvodu premnoženia medveďa hnedého. Zároveň kabinet schválil mimoriadny zásah do populácie medveďa – povolený odstrel až 350 jedincov – s cieľom zabezpečiť ochranu života a zdravia obyvateľov v dotknutých oblastiach. K vyhláseniu mimoriadnej situácie došlo na návrh ministra životného prostredia po sérii incidentov a zvýšenom pohybe medveďov v blízkosti obydlí. Tento krok umožňuje orgánom operatívnejšie prijímať opatrenia na ochranu obyvateľstva. Zároveň vláda odsúhlasila výraznú redukciu medvedej populácie – podľa Správy o stave prírody je stanovený odstrel 350 kusov medveďa. Hoci opatrenie reaguje na bezpečnostné obavy miestnych komunít, vyvolalo aj polemiku zo strany ochranárov prírody. Tí upozorňujú, že ide o chránený druh, a požadujú, aby zásah sprevádzali vedecky podložené údaje o populácii medveďov a opatrenia na prevenciu stretov človeka s medveďom v budúcnosti. 

Novela o rente pre generálneho prokurátora
Poslanci schválili kontroverznú novelu zákona o prokurátoroch, ktorá zavádza nárok generálneho prokurátora na výsluhový dôchodok (rentu) po odslúžení aspoň štyroch rokov z funkčného obdobia. Zákon mení aj podmienky predčasného ukončenia služby prokurátorov zo zdravotných dôvodov a upravuje jednorazové odchodné pre dlhoročných prokurátorov. Podľa schválenej novely získa generálny prokurátor právo na doživotnú rentu vo výške svojho základného platu, pokiaľ po uplynutí minimálne štyroch rokov vo funkcii požiada o uvoľnenie z funkcie a má za sebou aspoň 20 rokov služby v prokuratúre. Opatrenie, ktoré by v praxi znamenalo pre súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku rentu okolo 5000 € mesačne, kritizuje opozícia ako „kupovanie" lojality. Koalícia (Smer-SD) však argumentuje náročnosťou funkcie a potrebou stabilizovať prokuratúru. Novela nadobudne účinnosť 1. júna 2025 a upravuje aj všeobecné výsluhové nároky prokurátorov – po 20 rokoch služby môžu vyčerpaní prokurátori za istých podmienok odísť so špeciálnym odchodným vo výške 4 až 10 platov. 

Zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov
Parlament schválil nový zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa do slovenskej legislatívy preberajú pravidlá nedávno prijatého nariadenia EÚ o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov (EU 2023/988). Cieľom zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľov a prispôsobiť dohľad nad trhom moderným výzvam vrátane online predaja. Nová právna úprava nahrádza starý zákon založený na smernici z roku 2001 a zohľadňuje aktuálne európske požiadavky. Hoci príslušné nariadenie EÚ je priamo uplatniteľné, slovenský zákon dopĺňa potrebné podrobnosti – definuje povinnosti výrobcov a distribútorov, kompetencie orgánov dohľadu, systém oznamovania nebezpečných výrobkov a sankcie za porušenia. Nové predpisy majú zabezpečiť, že na trh sa dostanú iba bezpečné výrobky, a to bez ohľadu na to, či sú predávané v kamenných obchodoch alebo online. Zákon tiež zlepšuje spoluprácu so systémom EÚ na výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch. Účinnosť legislatívy je nastavená tak, aby plynulo nadviazala na účinnosť európskeho nariadenia, a posilnila tak ochranu slovenských spotrebiteľov v súlade s jednotným trhom. 

Prísnejšie pravidlá pre využívanie čistiarenských kalov
Poslanci 27. marca schválili novelu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a súvisiaceho zákona o čistiarenských kaloch. Úprava zavádza nové podmienky pre aplikáciu čistiarnenského kalu a sedimentov na pôdu s cieľom predísť jej znečisteniu a zosúladiť prax s environmentálnymi normami. Legislatívna zmena reaguje na potrebu bezpečne nakladať s odpadovými kalmi z čistiarní odpadových vôd. Novela upravuje limitné hodnoty škodlivých látok (polutantov) v kaloch, ktoré je možné využiť ako hnojivo, a stanovuje požadovaný minimálny obsah sušiny a organického uhlíka. Zavádzajú sa prísnejšie požiadavky na kvalitu kalu pred jeho aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy, aby sa vylúčilo riziko kontaminácie pôdy ťažkými kovmi či inými nebezpečnými látkami. Zároveň sa zjednoduší proces využívania kalov farmármi – novela poskytne jasnejší rámec, čo môže podporiť recykláciu živín z kalov v súlade s princípmi obehového hospodárstva. Ministerstvo životného prostredia avizovalo pripravované zmeny už skôr a víta ich ako nápravu nedostatkov v predošlej praxi. 

Reforma záchrannej zdravotnej služby a nová linka 116117
Národná rada v skrátenom konaní schválila rozsiahlu reformu záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Novela zákona o ZZS zavádza novú linku pomoci 116117 pre menej urgentné zdravotné stavy a mení systém tvorby siete záchraniek – pribudnú nové typy posádok a upraví sa ich rozmiestnenie s cieľom skrátiť časy dojazdu. Linka 116117, prevádzkovaná Operačným strediskom ZZS, bude slúžiť na telefonické konzultácie pri zdravotných problémoch, ktoré nevyžadujú okamžitý výjazd záchranky (napr. rady ohľadom liečby, usmernenie na vhodné zdravotnícke zariadenie). Toto má odbremeniť tiesňovú linku 155, ktorú až 20 % volaní zaťažovali menej naliehavé prípady. Reforma ďalej zavádza tzv. stretávací systém: vzniknú hybridné posádky RLP – cez deň s lekárom, v noci bez neho – čo umožní efektívnejšie využitie limitovaného počtu lekárov v teréne. Zavádza sa tiež nový typ posádky RZP so záchranárom-špecialistom s rozšírenými kompetenciami a špecializované transportné ambulancie pre plánované prevozy a kriticky choré deti. Očakáva sa, že tieto opatrenia zvýšia dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre kritické prípady, zatiaľ čo menej akútne prípady budú obslúžené efektívnejšie. 

Rozsudok Súdneho dvora EÚ k právam transrodových osôb
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu sa zastal transrodového utečenca z Iránu v spore proti Maďarsku. Vo verdikte z 13. marca 2025 rozhodol, že maďarské úrady nemôžu podmieňovať úradné uznanie zmeny pohlavia predložením dokladu o chirurgickej zmene pohlavia. Tento prelomový rozsudok potvrdzuje právo transrodových osôb na úpravu úradných dokumentov v súlade so svojou rodovou identitou bez nutnosti podstúpiť sterilizačný zákrok. Prípad sa týkal iránskeho občana s postavením utečenca v Maďarsku, ktorému úrady odmietli opraviť rodný list (uviesť mužské pohlavie) z dôvodu, že nepredložil dôkaz o absolvovaní operácie na zmenu pohlavia. Súdny dvor EÚ konštatoval, že takýto postup porušuje základné práva – právo na osobnú integritu a súkromný život. Podľa rozsudku je rodová identita jedným z najintímnejších aspektov súkromia a členské štáty nemôžu požadovať od transrodových ľudí invazívne zákroky ako podmienku právneho uznania ich identity. Toto rozhodnutie bude mať právny dopad aj na ostatné krajiny EÚ, vrátane Slovenska, kde téma právnej zmeny rodu tiež vyvoláva diskusie – stanovuje štandard ochrany práv transrodových osôb v rámci európskeho práva. 

Schválenie nového Paktu EÚ o migrácii a azyle
Ministri členských krajín EÚ definitívne schválili nový Pakt o migrácii a azyle – komplexnú reformu spoločných azylových a migračných pravidiel eurobloku. Schválený balík pozostáva z desiatich právnych predpisov, ktoré podporila veľká väčšina štátov Únie. Slovensko síce pri konečnom hlasovaní niektoré časti paktu nepodporilo, no reforma ako celok bola v Rade EÚ prijatá a členské štáty majú dva roky na transpozíciu nových predpisov do svojho práva. Nový migračný pakt zavádza mechanizmus povinnej solidarity – krajiny EÚ budú musieť buď prijať istý počet žiadateľov o azyl z preťažených štátov (napr. Taliansko, Grécko), alebo prispieť finančne do systému. Taktiež sprísňuje kontroly na vonkajších hraniciach a urýchľuje azylové konania na hraniciach pre žiadateľov z krajín s nízkou mierou uznania azylu. Pakt je výsledkom dlhoročných vyjednávaní – odpor voči nemu dlhodobo prejavovali najmä Poľsko a Maďarsko, ktoré deklarujú, že nebudú niektoré časti implementovať. Slovensko pri hlasovaní naznačilo výhrady k niektorým opatreniam (podobne ako Rakúsko či Slovinsko), no bude musieť nové pravidlá v stanovených lehotách tak či tak zaviesť. Účinnosť paktu sa očakáva od roku 2026 a jeho úspech bude závisieť od spolupráce všetkých štátov, vrátane tých, ktoré s ním nesúhlasia. 

Plán EÚ na posilnenie Europolu a prístupu k šifrovanej komunikácii
Európska komisia predstavila návrh legislatívnych opatrení na posilnenie boja proti organizovanému zločinu, ktorý počíta s rozšírením právomocí agentúry Europol a uľahčením prístupu policajných orgánov k šifrovanej komunikácii zločincov. Návrh, zverejnený 1. apríla 2025, reaguje na rastúce využívanie zabezpečených komunikačných aplikácií kriminálnymi sieťami. Komisia navrhuje vytvoriť na úrovni EÚ právny rámec umožňujúci v odôvodnených prípadoch dešifrovanie komunikácie podozrivých osôb pre potreby vyšetrovania závažnej trestnej činnosti. Súčasťou plánu je aj posilnenie personálnych a technologických kapacít Europolu, aby mohol efektívnejšie podporovať národné polície pri cezhraničných vyšetrovaniach terorizmu a kyberkriminality. Návrh však už teraz vyvoláva diskusiu o ochrane súkromia – experti varujú, že oslabenie šifrovania by mohlo ohroziť bezpečnosť komunikácie bežných občanov. Legislatívny proces na úrovni EÚ práve začína a očakáva sa, že členské štáty vrátane Slovenska budú hľadať kompromis medzi potrebami bezpečnosti a zachovaním digitálnych práv občanov. 

Novela zákona o športe zvyšuje podporu športovej infraštruktúry
Parlament schválil vládny návrh novely zákona o Fonde na podporu športu, ktorým sa posilňuje financovanie športovej infraštruktúry. Minimálny každoročný príspevok štátu do fondu sa zvyšuje z 20 miliónov na 60 miliónov eur a upravujú sa pravidlá čerpania týchto prostriedkov na výstavbu a obnovu športovísk. Novela má podporiť výstavbu a modernizáciu športovej infraštruktúry vrátane zariadení národného významu. Rozširuje predmet činnosti Fondu na podporu športu – po novom bude môcť financovať aj vzdelávacie a metodické aktivity v športe. Zvýšenie štátneho príspevku na 60 miliónov eur ročne reflektuje potrebu dlhodobej investície do športovísk, keďže mnohé štadióny a haly sú zastarané. Novela tiež spresňuje proces schvaľovania veľkých investičných projektov: projekty nad 10 miliónov € bude musieť odsúhlasiť vláda SR. Očakáva sa, že táto injekcia do športu povedie k zlepšeniu podmienok pre športovcov aj verejnosť a prispeje k rozvoju regiónov prostredníctvom nových či zrekonštruovaných športovísk. 

Zmeny v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
Dňa 3. apríla 2025 parlament schválil aj poslaneckú novelu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Návrh, predložený skupinou poslancov, upravuje najmä podmienky výsluhových dôchodkov a ďalších dávok pre príslušníkov ozbrojených zložiek s cieľom zlepšiť ich sociálne istoty po odchode zo služby. Novelou sa mierne zvyšujú alebo rozširujú výhody pre dlhoročných príslušníkov Policajného zboru a Ozbrojených síl. Upravujú sa kritériá nároku na výsluhový dôchodok tak, aby odrážali náročnosť a rizikovosť služby – napríklad môže dôjsť k skráteniu potrebnej doby služby v osobitných prípadoch alebo k zvýšeniu percenta výpočtu dávky za roky odslúžené nad rámec minimum. Súčasťou zmien môže byť aj lepšie zabezpečenie pozostalých po príslušníkoch, ktorí zahynuli pri výkone služby. Ide o iniciatívu, ktorá zodpovedá programovému zámeru vlády podporiť ozbrojené zložky; presný obsah novelizácie však bude detailne známy po zverejnení v Zbierke zákonov. Novela prešla parlamentom pomerne hladko, keďže zlepšovanie podmienok policajtov a vojakov má širokú politickú podporu. 

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.