Parlament schválil odškodnenie pokút z obdobia pandémie
Krátko pred výročím vyhlásenia pandémie schválila Národná rada SR zákon, ktorý umožní vrátiť občanom pokuty a trovy uložené za porušovanie protipandemických opatrení. Ide o plnenie programového sľubu vlády obnoviť dôveru v inštitúcie – štát týmto krokom uznáva pochybenia pri vydávaní niektorých opatrení a zabezpečí spravodlivosť pre postihnutých občanov.

Kontroverzná novela o mimovládnych organizáciách vyvolala protesty
Vláda posunula do parlamentu návrh novely zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý zavádza prísnejšie pravidlá pre mimovládky ovplyvňujúce politiku. Návrh má označovať takéto organizácie za lobby a vyžadovať, aby zverejňovali darcov prispievajúcich viac než 5 000 € ročne. Kritici prirovnávajú zákon k ruskému modelu „zákona o zahraničných agentoch“ – proti nemu protestovali tisíce ľudí vo vyše 40 mestách na Slovensku aj v zahraničí.

Dočasné kontroly na hraniciach pre hrozbu slintačky a krívačky
Slovenská republika dočasne obnovila kontroly na vnútorných hraniciach s Maďarskom a Rakúskom od 8. apríla do 7. mája 2025. Mimoriadne opatrenie schválené vládou reaguje na výskyt vysoko nákazlivej choroby slintačky a krívačky v susednom Maďarsku. Cieľom je zabrániť šíreniu nákazy – okrem hraničných kontrol platia aj veterinárne obmedzenia pohybu hospodárskych zvierat a prísne hygienické opatrenia v pohraničných regiónoch.

Mimoriadna situácia pre medvede a povolený odstrel
Vláda SR vyhlásila v niektorých okresoch mimoriadnu situáciu v súvislosti s premnožením medveďa hnedého. Zároveň kabinet schválil mimoriadny odstrel až 350 jedincov tejto chránenej šelmy, s cieľom chrániť život a zdravie obyvateľov po sérii nebezpečných stretov človeka s medveďom. Opatrenia iniciovalo Ministerstvo životného prostredia – vyvolali však polemiku medzi ochrancami prírody a samosprávami horských obcí.

Nová daň z finančných transakcií vyvolala napätie
Od 1. apríla nadobudla účinnosť nová daň z finančných transakcií, ktorá zaťažuje každú bezhotovostnú platbu sadzbou 0,4% a výber hotovosti 0,8%. Tento krok vlády s cieľom zvýšiť rozpočet o stovky miliónov eur narazil na ostrú kritiku podnikateľských združení aj ekonómov. Daň sa stala zdrojom sporu aj v koalícii – predseda SNS Andrej Danko verejne vyzval na jej zrušenie pre jej negatívne dopady, čím otvorene spochybnil jeden z pilierov vládneho konsolidačného balíčka.

Začal platiť nový stavebný zákon
K 1. aprílu 2025 vstúpil do účinnosti nový stavebný zákon (č. 25/2025 Z. z.), ktorý prináša rozsiahlu reformu stavebného práva. Nová legislatíva zjednodušuje a zrýchľuje povoľovacie konania, zavádza digitalizáciu procesov a jasnejšie definuje práva a povinnosti účastníkov výstavby. Očakáva sa, že tieto zmeny odbúrajú byrokraciu v stavebníctve a urýchlia výstavbu, pričom zlepšia aj vymožiteľnosť pravidiel územného plánovania.

Nový zákon o ochrane svedka posilní boj proti organizovanému zločinu
Poslanci Národnej rady SR schválili úplne nový zákon o ochrane svedka, ktorý nahradí doterajšiu úpravu z roku 1998. Legislatíva z dielne Ministerstva vnútra má modernizovať systém ochrany chránených svedkov a utajených svedkov tak, aby pružnejšie reagoval na potreby trestných konaní. Očakáva sa zefektívnenie procesu poskytovania ochrany aj rozšírenie možností pomoci svedkom, čo má prispieť k lepšiemu odhaľovaniu korupcie a organizovaného zločinu.

Súdy odročili rozhodnutie o prepustení Mikuláša Černáka
Bývalý boss podsvetia Mikuláš Černák sa po odpykaní dlhoročného trestu pokúsil opäť o podmienečné prepustenie na slobodu. Na verejne sledovanom pojednávaní však senát súdu nerozhodol – konanie bolo odročené na neskorší termín. Černák, ktorý si odpykáva doživotný trest za viaceré vraždy, tak na verdikt o prípadnom prepustení naďalej čaká, pričom prípad vyvoláva v spoločnosti veľkú pozornosť aj kontroverzie.

Kauza Očistec mieri pred Špecializovaný trestný súd
V rozsiahlej korupčnej kauze známej ako „Očistec“ padol významný posun – podarilo sa obsadiť senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude prípad konať. Pred súd sa tak postavia viacerí bývalí vysokí policajní funkcionári a podnikatelia obvinení zo založenia zločineckej skupiny, korupcie a zneužívania právomoci. Prvé pojednávania sa očakávajú v najbližších týždňoch, čo naznačuje posun v jednej z najväčších korupčných afér posledných rokov.

EÚ odloží nové pravidlá reportingu o udržateľnosti
Európsky parlament schválil tzv. „stop-the-clock“ smernicu, ktorá odkladá termíny zavedenia prísnych požiadaviek na environmentálne a sociálne reportovanie firiem. Podľa dohody sa veľké podniky a ich skupiny (druhá vlna) začnú riadiť novými pravidlami Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD) až od roku 2028 namiesto 2026 a menšie kótované firmy (tretia vlna) od roku 2029 namiesto 2027. Cieľom odkladu je poskytnúť firmám viac času na prípravu a zjednodušiť celý režim ESG reportingu, pričom základná povinnosť prvých najväčších subjektov v roku 2025 zostáva zachovaná.

Dohoda o novej smernici EÚ na ochranu pôdy
Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o smernici o monitorovaní pôdy, prvej legislatíve EÚ v oblasti ochrany a obnovy pôd. Nová právna úprava zavedie celoúnijný rámec na sledovanie kvality pôdy – členské štáty budú musieť systematicky monitorovať stav svojich pôd podľa jednotnej metodiky a zdieľať tieto údaje. Smernica tiež obsahuje nezáväzný cieľ dosiahnuť zdravé pôdy do roku 2050 a zásady na obmedzenie záberu pôdy (tzv. land take), najmä pokiaľ ide o zastavovanie úrodnej pôdy a odstraňovanie ornice pri výstavbe.

Súdny dvor EÚ potvrdil možnosť odňať azyl z dôvodu ohrozenia bezpečnosti
Európsky súdny dvor rozhodol, že členský štát môže odňať alebo odoprieť štatút utečenca osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť krajiny – a to aj na základe činov spáchaných pred jej príchodom do hostiteľského štátu. Súd tým potvrdil platnosť ustanovení smernice o utečencoch umožňujúcich takýto postup, hoci dané činy nemusia spadať pod vymenované dôvody na vylúčenie z postavenia utečenca podľa Ženevského dohovoru. Úrady však musia pri rozhodovaní zvážiť závažnosť hrozby, ktorú dotyčná osoba predstavuje, a dôsledky odňatia azylu na jej situáciu.

Európska komisia rieši kyberbezpečnosť nemocníc
Brusel rozbehol iniciatívu na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve po sérii incidentov, ktoré odhalili zraniteľnosť nemocníc voči hackerským útokom. Európska komisia vyzvala členské štáty, odborníkov a zainteresované subjekty, aby predložili vstupy k pripravovaným opatreniam na lepšiu ochranu nemocničných systémov a citlivých údajov pacientov. Cieľom je vytvoriť európske štandardy a posilniť spoluprácu pri prevencii kybernetických hrozieb v sektore zdravotnej starostlivosti.

Prvé vymáhanie digitálnej regulácie: EÚ sa chystá pokutovať platformu X
Európska únia sa pripravuje na prvý ostrý zásah podľa nového Aktu o digitálnych službách (DSA). Podľa medializovaných informácií hrozí sociálnej sieti X (bývalý Twitter) vysoká pokuta za opakované porušovanie pravidiel DSA, najmä v oblasti moderovania nelegálneho obsahu a dezinformácií. Išlo by o prvý precedentný postih veľkej online platformy od nadobudnutia účinnosti prísnych regulácií EÚ pre digitálne služby, čo má potvrdiť odhodlanie Bruselu dôsledne vynucovať nové pravidlá digitálnej bezpečnosti.

Súd EÚ zamietol zrýchlené konanie v spore Slovenska o emisné limity
Slovensko vedie na pôde EÚ právny spor proti sprísneniu emisných limitov oxidu uhličitého, ktoré podľa vlády poškodzujú slovenský priemysel. Krajina požiadala Súdny dvor EÚ o prednostné (zrýchlené) konanie v tejto veci, avšak súd túto žiadosť zamietol. Spor, v ktorom Slovensko napáda právne akty EÚ znižujúce priemyselné emisné kvóty, sa tak bude posudzovať v riadnom režime – verdikt sa očakáva až po detailnom prejednaní prípadu, nie v skrátenej lehote, ktorú Slovensko požadovalo.

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.