Vízový kódex EÚ[1] stanovuje postupy a podmienky udelenia „schengenského víza“. Ide o jednotné vízum na plánovaný tranzit alebo pobyt na území členských štátov, ktorého dĺžka počas šesťmesačného obdobia nepresahuje tri mesiace. Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd v Berlíne, Nemecko) požiadal Súdny dvor o spresnenie podmienok zamietnutia udelenia takéhoto víza. Správny súd musí rozhodnúť o žalobe, ktorú podal R. Koushkaki, iránsky štátny príslušník, proti Nemecku, ktorého veľvyslanectvo v Teheráne mu zamietlo udelenie „schengenských víz“ na účely návštevy Nemecka. Podľa veľvyslanectva existovali odôvodnené pochybnosti o úmysle R. Koushkakiho vrátiť sa do Iránu pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiadal.

Súdny dvor spresňuje, že orgány členského štátu môžu zamietnuť udelenie „schengenského víza“ žiadateľovi len v prípade, ak na neho možno uplatniť jeden z dôvodov zamietnutia uvedených vo vízovom kódexe. Podľa Súdneho dvora rozhodnutia o zamietnutí udelenia jednotného víza musia byť prijaté v rámci článku 32 vízového kódexu, ktorý vymedzuje zoznam presných dôvodov zamietnutia udelenia víza a stanovuje, že rozhodnutie o zamietnutí musí byť odôvodnené prostredníctvom štandardného formulára, ktorý je uvedený v prílohe VI tohto kódexu.

Súdny dvor tiež konštatuje, že systém zavedený vízovým kódexom predpokladá harmonizáciu podmienok udeľovania jednotných víz, ktorá vylučuje existenciu rozdielov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o určenie dôvodov zamietnutia udelenia takýchto víz. Okrem toho uvádza, že cieľ uľahčovať legitímne cestovanie by bol ohrozený, ak by členský štát mohol svojvoľne rozhodnúť o zamietnutí udelenia víza žiadateľovi, ktorý spĺňa všetky podmienky udelenia stanovené vo vízovom kódexe, pridaním dôvodu zamietnutia k dôvodom, ktoré sú uvedené v tomto kódexe, hoci normotvorca Únie sa nedomnieval, že takýto dôvod umožňuje znemožniť štátnym príslušníkom tretích krajín získanie jednotného víza. Zavedenie takejto praxe členským štátom by navyše podnecovalo žiadateľov o víza, aby sa pri získavaní jednotných víz prednostne obracali na ostané členské štáty. Vízový kódex sa pritom snaží práve o zabránenie takéhoto „visa shoppingu“. Rovnako by nebolo možné dosiahnuť cieľ zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza, ak by sa kritériá na udelenie jednotného víza mohli meniť podľa členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o vízum.

Pri skúmaní žiadosti o víza však majú vnútroštátne orgány širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky uplatňovania týchto dôvodov a hodnotenia relevantných okolností, aby sa určilo, či na žiadateľa možno uplatniť niektorý z týchto dôvodov zamietnutia.

Takáto úvaha zahŕňa komplexné posúdenie vychádzajúce najmä z osobnosti žiadateľa, jeho integrácie do krajiny jeho pobytu, jeho politickej, sociálnej a hospodárskej situácie, ako aj prípadnej hrozby, ktorú by príchod tohto žiadateľa predstavoval pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy členského štátu. Takéto komplexné posúdenie obsahuje najmä vypracovanie prognóz o predvídateľnom správaní tohto žiadateľa. Vízový kódex predovšetkým stanovuje, že udelenie víza sa zamietne, ak existuje odôvodnená pochybnosť o úmysle žiadateľa opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada.

Súdny dvor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa nevyžaduje, aby príslušné orgány v súvislosti s určením, či sú povinné udeliť vízum, nadobudli určitosť, pokiaľ ide o úmysel žiadateľa opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada. Prislúcha im však, aby určili, či existuje odôvodnená pochybnosť o tomto úmysle. Príslušné orgány musia uskutočniť individuálne preskúmanie žiadosti o vízum, ktoré zohľadňuje na jednej strane všeobecnú situáciu v krajine pobytu žiadateľa a na druhej strane charakteristické okolnosti vlastné žiadateľovi, najmä jeho rodinnú, sociálnu a hospodársku situáciu, prípadnú existenciu skorších zákonných alebo nezákonných pobytov v členských štátoch, ako aj jeho väzby v krajine pobytu a členských štátoch. Osobitná pozornosť sa musí venovať riziku nezákonného prisťahovalectva, ktoré ak sa odhalí, musí viesť príslušné orgány k zamietnutiu udelenia víza na základe existencie odôvodnenej pochybnosti o úmysle žiadateľa opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada.

Pokiaľ ide o ustanovenie nemeckej právnej úpravy, ktoré stanovuje, že ak sú splnené podmienky na udelenie stanovené vízovým kódexom, príslušné orgány majú právomoc udeliť žiadateľovi jednotné vízum, pričom nie je spresnené, že sú povinné tak urobiť, Súdny dvor rozhodol, že vízový kódex nebráni takémuto ustanoveniu, pokiaľ toto ustanovenie možno vykladať v tom zmysle, že príslušné vnútroštátne orgány môžu zamietnuť udelenie jednotného víza žiadateľovi len v prípade, ak na tohto žiadateľa možno uplatniť jeden z dôvodov zamietnutia stanovených vo vízovom
kódexe.

Zdroj: Súdny dvor Európskej únie

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, s. 1).

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk