Podstata absorpčnej zásady spočíva v tom, že ak sa daňový subjekt dopustí viacerých správnych deliktov, uloží sa len jedna pokuta za najprísnejšie postihnuteľný delikt, ktorá „absorbuje“ miernejšie pokuty.

Uplatniť absorpčnú zásadu možno od 1.1.2016 za nasledovných podmieno:

• daňový subjekt sa dopustil viacerých správnych deliktov podľa jedného zákona - úhrnnú pokutu možno uložiť, ak sa daňový subjekt dopustil správnych deliktov podľa daňového poriadku. Samostatnú úhrnnú pokutu možno uložiť za správne delikty podľa zákona o DPH, samostatnú úhrnnú pokutu za správne delikty podľa zákona o ERP atď. Úhrnnú pokutu nebude možné uložiť, ak sa daňový subjekt dopustil viacerých správnych deliktov, ale podľa rôznych právnych predpisov. Napr. nie je možné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa zákona o účtovníctve a správny delikt podľa daňového poriadku,
• výška pokuty je určená rozpätím - napr. od 60 eur do 3000 eur, nie pevnou sumou alebo výpočtom,
• pokutu ukladá vecne a miestne príslušný správca dane – absorpčná zásada sa neuplatní na uloženie úhrnnej pokuty za správne delikty, ak za jeden správny delikt je oprávnený uložiť pokutu daňový úrad a za iný správny delikt colný úrad. Rovnako sa úhrnná pokuta neuloží v prípade, ak sa daňový subjekt dopustil viacerých správnych deliktov, za ktoré sú oprávnené uložiť pokutu rôzne miestne príslušné daňové úrady,
• ak je to možné a účelné:
   •možnosť - uloženie pokuty spočíva v posúdení, či správca dane mal faktickú a právnu možnosť uložiť pokutu na základe svojich zistení v súvislosti so správou konkrétnej dane,
   •účelnosť - uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel, napr. ak bolo v rámci jedného konania alebo kontroly zistených niekoľko správnych deliktov, za ktoré možno uložiť úhrnnú pokutu, alebo daňový subjekt sa opakovane dopustil toho istého správneho deliktu, napr. oneskorené podanie daňového priznania, pričom k uloženiu pokuty za prvé porušenie ešte nedošlo.

Ak sú horné hranice za viaceré správne delikty rovnaké, pokuta sa uloží podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z týchto správnych deliktov, pričom minimálna hranica pokuty bude vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých deliktov, ktorých sa subjekt dopustil.

Napríklad ak pri jednom previnení je minimálna pokuta 30 eur a pri druhom 60 eur, nemôže dostať úhrnnú pokutu nižšiu ako 60 eur.

Ukladanie úhrnnej pokuty neznamená automaticky nižšie sankcie v prípade dopustenia sa viacerých správnych deliktov, resp. jedného správneho deliktu opakovane, ale práve v tomto prípade je dôležitá aplikácia ustanovenia podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

Zdroj: TS FS SR