Nemecký zväz spotrebiteľských organizácií začal konanie na nemeckých súdoch proti používaniu vopred označeného začiarkavacieho políčka nemeckou spoločnosťou Planet49 v rámci online výherných hier, ktorým používatelia internetu, ktorí sa na nich chcú zúčastniť, vyjadria svoj súhlas s ukladaním cookies1. Účelom cookies je zhromažďovanie informácií na reklamné účely týkajúce sa výrobkov partnerov spoločnosti Planet49.
Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) požiadal Súdny dvor o výklad práva Únie v oblasti ochrany súkromia v rámci elektronickej komunikácie2.
Súdny dvor svojím rozsudkom z dnešného dňa rozhodol, že súhlas, ktorý používateľ internetovej stránky musí dať na ukladanie informácií v jeho zariadení alebo pristupovanie k informáciám, ktoré sú tam už uložené, nie je účinne daný prostredníctvom vopred označeného začiarkavacieho políčka, ktorého označenie musí používateľ zrušiť, aby tak odmietol dať svoj súhlas.
Na tomto výsledku nič nemení to, či informácie uložené v zariadení používateľa alebo informácie, do ktorých sa v takom zariadení nahliada, predstavujú alebo nepredstavujú osobné údaje. Cieľom práva Únie je totiž chrániť používateľov pred akýmkoľvek zásahom do ich súkromia, a to najmä nebezpečenstvom, že skryté identifikátory alebo iné podobné zariadenia preniknú do ich zariadení bez ich vedomia.
Súdny dvor zdôraznil, že súhlas musí byť konkrétny v tom zmysle, že skutočnosť, že používateľ klikne na tlačidlo s cieľom zúčastniť sa na výhernej hre, nestačí na vyvodenie záveru, že účinne dal svoj súhlas s ukladaním cookies.
Okrem toho, podľa Súdneho dvora informácie, ktoré musí poskytovateľ služieb oznámiť používateľovi internetovej stránky, zahŕňajú dĺžku funkčnosti cookies, ako aj to, či tretie osoby majú alebo nemajú prístup k týmto cookies.
[1] Cookies sú súbory, ktoré poskytovateľ internetovej stránky ukladá na počítači používateľa tejto stránky a ku ktorým môže mať opäť prístup pri novej návšteve stránky používateľom, s cieľom uľahčiť prehliadanie na internete či vykonávanie transakcií, alebo získavať informácie o správaní používateľa.
[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11); smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 125/19 V Luxemburgu 1. októbra 2019
Rozsudok vo veci C-673/17
Neoficiálny
dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie
rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia
rozsudku.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo |
www.epravo.sk