31.8.2018
ID: 4201upozornenie pre užívateľov
Umiestnenie fotografie na internetovej stránke
Umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola so súhlasom autora voľne dostupná na inej internetovej stránke, si vyžaduje nový súhlas tohto autora.
V dôsledku umiestnenia takejto fotografie je totiž fotografia sprístupnená novej verejnosti.
Pán Dirk Renckhoff, fotograf, udelil prevádzkovateľom cestovateľskej internetovej stránky súhlas, aby na ich internetovej stránke zverejnili jeho fotografiu. Žiačka strednej združenej školy nachádzajúcej sa v Spolkovej krajine Severné Porýnie – Vestfálsko v Nemecku (Gesamtschule Waltrop) stiahla uvedenú fotografiu z tejto stránky (kde bola voľne dostupná), aby ju použila ako ilustráciu k školskému referátu. Tento referát bol následne zverejnený na internetovej stránke školy.
Pán Renckhoff podal proti Spolkovej krajine Severné Porýnie – Vestfálsko žalobu na nemecké súdy, v ktorej sa domáhal, aby spolkovej krajine bolo zakázané rozmnožovať jeho fotografiu. Okrem toho požadoval tiež zaplatenie sumy 400 eur z titulu náhrady škody.
Pán Renckhoff v tejto súvislosti tvrdí, že oprávnenie používať fotografiu poskytol iba prevádzkovateľom cestovateľskej internetovej stránky a domnieva sa, že umiestnenie fotografie na internetovej stránke školy porušuje jeho autorské práva.
Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) kladie Súdnemu dvoru Európskej únie otázku týkajúcu sa výkladu smernice o autorských právach[1], podľa ktorej autor diela má v zásade výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos tohto diela[2].
Bundesgerichtshof sa pýta, či pojem „verejný prenos“ zahŕňa umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke bez obmedzení zabraňujúcich jej stiahnutiu a so súhlasom nositeľa autorského práva.
Svojím rozsudkom z dnešného dňa Súdny dvor odpovedal na túto otázku kladne.
Súdny dvor v prvom rade pripomenul, že fotografia môže byť chránená autorským právom pod podmienkou (ktorej splnenie prináleží overiť vnútroštátnemu súdu), že takáto fotografia je duševným výtvorom autora, ktorý odráža jeho osobnosť a ktorý je výrazom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí pri realizácii tejto fotografie.
Súdny dvor ďalej konštatoval, že ak výnimky a obmedzenia taxatívne uvedené v tejto smernici nestanovujú niečo iné, treba každé použitie diela treťou osobou bez predchádzajúceho súhlasu autora považovať za porušenie autorského práva k tomuto dielu. Smernica má totiž za cieľ zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel, najmä v súvislosti s ich verejným prenosom.
V prejednávanej veci, umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke (medzitým skopírovaná na súkromný server), musí byť kvalifikované ako „sprístupnenie“, a v dôsledku toho ako „akt prenosu“. Takéto umiestnenie fotografie totiž umožňuje návštevníkom internetovej stránky, na ktorej sa uskutočnilo (v tomto prípade internetovej stránky školy), prístup k fotografii na tejto internetovej stránke.
Okrem toho, umiestnenie diela chráneného autorským právom na inej internetovej stránke, než je stránka, na ktorej bol so súhlasom nositeľa autorského práva uskutočnený pôvodný prenos, musí byť za okolností sporu vo veci samej kvalifikované ako sprístupnenie diela novej verejnosti. Za takýchto okolností totiž verejnosť, ktorú nositeľ autorského práva zohľadňoval, keď udelil súhlas s prenosom svojho diela na internetovej stránke, na ktorej bolo pôvodne zverejnené, je tvorená iba používateľmi uvedenej stránky, a nie 1) používateľmi internetovej stránky, na ktorej bolo dielo neskôr umiestnené bez povolenia nositeľa autorského práva, ani 2) inými používateľmi.
Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené umiestnenie diela treba odlišovať od sprístupnenia chránených diel prostredníctvom hypertextového odkazu na inú internetovú stránku, na ktorej bol pôvodný prenos uskutočnený[3]. Na rozdiel od hypertextových odkazov, ktoré prispievajú k riadnemu fungovaniu internetu, umiestnenie diela bez súhlasu nositeľa autorského práva na internetovej stránke, ktoré bolo pôvodne sprístupnené so súhlasom nositeľa autorského práva na inej internetovej stránke, neprispieva v rovnakej miere k dosiahnutiu tohto cieľa.
Napokon Súdny dvor konštatoval, že skutočnosť, že nositeľ autorského práva, ako v prejednávanej veci, neobmedzil možnosti používania fotografie používateľmi internetu, nie je relevantná.
____________________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
[2] Článok 3 ods. 1 tejto smernice.
[3] Pozri v tejto súvislosti rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2014, Svensson a i. (C-466/12; a tiež tlačové komuniké č. 20/14).
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 123/18 V Luxemburgu 7. augusta 2018
Rozsudok vo veci C-161/17 Land Nordrhein-Westfalen/Dirk Renckhoff
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk
Pán Renckhoff podal proti Spolkovej krajine Severné Porýnie – Vestfálsko žalobu na nemecké súdy, v ktorej sa domáhal, aby spolkovej krajine bolo zakázané rozmnožovať jeho fotografiu. Okrem toho požadoval tiež zaplatenie sumy 400 eur z titulu náhrady škody.
Pán Renckhoff v tejto súvislosti tvrdí, že oprávnenie používať fotografiu poskytol iba prevádzkovateľom cestovateľskej internetovej stránky a domnieva sa, že umiestnenie fotografie na internetovej stránke školy porušuje jeho autorské práva.
Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) kladie Súdnemu dvoru Európskej únie otázku týkajúcu sa výkladu smernice o autorských právach[1], podľa ktorej autor diela má v zásade výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos tohto diela[2].
Bundesgerichtshof sa pýta, či pojem „verejný prenos“ zahŕňa umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke bez obmedzení zabraňujúcich jej stiahnutiu a so súhlasom nositeľa autorského práva.
Svojím rozsudkom z dnešného dňa Súdny dvor odpovedal na túto otázku kladne.
Súdny dvor v prvom rade pripomenul, že fotografia môže byť chránená autorským právom pod podmienkou (ktorej splnenie prináleží overiť vnútroštátnemu súdu), že takáto fotografia je duševným výtvorom autora, ktorý odráža jeho osobnosť a ktorý je výrazom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí pri realizácii tejto fotografie.
Súdny dvor ďalej konštatoval, že ak výnimky a obmedzenia taxatívne uvedené v tejto smernici nestanovujú niečo iné, treba každé použitie diela treťou osobou bez predchádzajúceho súhlasu autora považovať za porušenie autorského práva k tomuto dielu. Smernica má totiž za cieľ zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel, najmä v súvislosti s ich verejným prenosom.
V prejednávanej veci, umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke (medzitým skopírovaná na súkromný server), musí byť kvalifikované ako „sprístupnenie“, a v dôsledku toho ako „akt prenosu“. Takéto umiestnenie fotografie totiž umožňuje návštevníkom internetovej stránky, na ktorej sa uskutočnilo (v tomto prípade internetovej stránky školy), prístup k fotografii na tejto internetovej stránke.
Okrem toho, umiestnenie diela chráneného autorským právom na inej internetovej stránke, než je stránka, na ktorej bol so súhlasom nositeľa autorského práva uskutočnený pôvodný prenos, musí byť za okolností sporu vo veci samej kvalifikované ako sprístupnenie diela novej verejnosti. Za takýchto okolností totiž verejnosť, ktorú nositeľ autorského práva zohľadňoval, keď udelil súhlas s prenosom svojho diela na internetovej stránke, na ktorej bolo pôvodne zverejnené, je tvorená iba používateľmi uvedenej stránky, a nie 1) používateľmi internetovej stránky, na ktorej bolo dielo neskôr umiestnené bez povolenia nositeľa autorského práva, ani 2) inými používateľmi.
Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené umiestnenie diela treba odlišovať od sprístupnenia chránených diel prostredníctvom hypertextového odkazu na inú internetovú stránku, na ktorej bol pôvodný prenos uskutočnený[3]. Na rozdiel od hypertextových odkazov, ktoré prispievajú k riadnemu fungovaniu internetu, umiestnenie diela bez súhlasu nositeľa autorského práva na internetovej stránke, ktoré bolo pôvodne sprístupnené so súhlasom nositeľa autorského práva na inej internetovej stránke, neprispieva v rovnakej miere k dosiahnutiu tohto cieľa.
Napokon Súdny dvor konštatoval, že skutočnosť, že nositeľ autorského práva, ako v prejednávanej veci, neobmedzil možnosti používania fotografie používateľmi internetu, nie je relevantná.
____________________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
[2] Článok 3 ods. 1 tejto smernice.
[3] Pozri v tejto súvislosti rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2014, Svensson a i. (C-466/12; a tiež tlačové komuniké č. 20/14).
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 123/18 V Luxemburgu 7. augusta 2018
Rozsudok vo veci C-161/17 Land Nordrhein-Westfalen/Dirk Renckhoff
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk