Uplatňovanie zabezpečovacích práv v konkurze

Začatie konkurzného konania a následné vyhlásenie konkurzu znamenajú pre veriteľov povinnosť uplatniť si svoje pohľadávky voči úpadcovi zákonom predpísaným spôsobom, vrátane zabezpečení týchto pohľadávok. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje zabezpečovacie práva ako záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky, vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky.

V praxi môže nastať situácia, kedy veriteľ začal podnikať kroky smerujúce k výkonu zabezpečovacieho práva, avšak počas plynutia zákonných lehôt prišlo k začatiu konkurzného konania.

Najčastejšie je v konkurzných konaniach možné sa stretnúť s nasledovnými zabezpečovacími inštitútmi: záložné právo, zabezpečovací prevod vlastníckeho práva a výhrada vlastníckeho práva (najčastejšie vo forme finančného leasingu).

Je potrebné zdôrazniť, že napriek podobnému obsahu uvedených zabezpečovacích práv má každé zabezpečenie v prípade konkurzu vlastné špecifiká.

Záložné právo

Záložné právo predstavuje vecné právo k cudzej veci, ktoré Občiansky zákonník definuje ako zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva, okrem prípadov, ktoré tento zákon upravuje v § 14.

Veriteľ sa preto nemôže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo zabezpečenia inak ako v konkurze a to už od momentu začatia konkurzného konania.

Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva

Ďalšou zákonnou možnosťou zabezpečenia záväzku je zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa. Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou.

Právna úprava zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v konkurze je špecifická tým, že v zmysle § 50 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí: „Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu práva.“

Je preto možné konštatovať, že zákon s vyhlásením konkurzu spája neúčinnosť zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.

Zákon však nevylučuje výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v čase po začatí konkurzného konania, keď zákaz výkonu zabezpečovacieho práva sa vzťahuje len na majetok patriaci Úpadcovi.

Výhrada vlastníckeho práva

Osobitnú kategóriu predstavuje výhrada vlastníckeho práva, t. j. situácia, kedy Úpadca kúpil a prevzal vec bez toho, aby k nej do vyhlásenia konkurzu nadobudol vlastnícke právo. Bežným zástupcom tohto inštitútu v praxi je lízingová zmluva.

Finančný leasing je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotnoprávnu úpravu ako celok. Tento právny vzťah pozostáva z prvkov viacerých zmlúv, a to zmluvy o obstaraní veci, nájomnej zmluvy, zmluvy o poskytnutí úveru a kúpnej zmluvy na splátky.

Podľa § 29 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii: „Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.“

Nakoľko však uvedené ustanovenie spôsobovalo problémy v aplikačnej praxi, upravil zákonodarca podmienky v § 45a ods. zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď uviedol: „Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako bol predávajúcim k plneniu vyzvaný.“

Veriteľ je preto povinný vyzvať správcu konkurznej podstaty na splnenie zmluvy. Správca môže splniť povinnosti zo zmluvy, ak sa vec u Úpadcu nachádza a súčasne je splnenie zmluvy pre podstatu výhodnejšie. Pôjde predovšetkým o prípady, kedy hodnota predmetu zabezpečenia výrazne prevyšuje zostatok plnenia zo zmluvy.

Upozorňujeme, že posudzovanie ekonomických možností úpadcu vo vzťahu k výhrade vlastníckeho práva však nemá vplyv na základnú prihlasovaciu lehotu na uplatnenie prihlášok v konkurze.

Je tak na zodpovednosti veriteľa, aby uplatnenie výhrady vlastníckeho práva v zmysle zákona zrealizoval v základnej prihlasovacej lehote.

Zákon rovnako nerieši lehotu, v ktorej môže byť veriteľ s výhradou vlastníckeho práva uspokojený, ani postup v prípade, ak z dôvodu nepredpokladaných okolností, napríklad vznikom pohľadávok proti podstate, úpadca nemôže zmluvu splniť. Predpokladáme, že veriteľovi zostane zachovaná jeho výhrada vlastníckeho práva, ktorej by inak bol svojvoľne zbavený. Ako problematická sa však v tomto prípade javí rýchlosť uspokojenia jeho pohľadávky, ako aj jeho možnosť uplatňovať si ďalšie práva.

Zhrnutie

Záložné právo zapísané v príslušnom registri poskytuje veriteľovi ochranu pred špekulatívnym prevodom zálohy. Veriteľ však v prípade konkurzu bude uspokojovaný vždy až v rámci rozvrhu výťažku, a jeho výťažok bude znížený o pohľadávky proti príslušnej podstate.

Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva je z dikcie zákona možné vykonať až do vyhlásenia konkurzu, čím môže byť pre veriteľa zaujímavý najmä rýchlosťou uspokojenia a skutočnosťou, že peňažné prostriedky získané do vyhlásenia konkurzu nebudú zaťažené pohľadávkami proti podstate.

Spôsob a výška uspokojenia pohľadávky pri finančnom lízingu budú vždy závisieť od konkrétnych okolností na strane úpadcu a vyžadujú predovšetkým komunikáciu medzi správcom a veriteľom ohľadom ďalších krokov a ich možných následkov.

Z týchto dôvodov preto vždy odporúčame konzultáciu ohľadom zákonných možností veriteľa v prípade insolvencie jeho obchodného partnera.

Mgr. Peter Lánik