Oprávnenie prezidenta nevymenovať kandidáta na ústavnú funkciu, o ktoré sa Kiska opieral, sa podľa ÚS týka len výnimočných dôvodov, ktoré sú také závažné, že z ústavného hľadiska zásadným spôsobom diskvalifikujú kandidáta na výkon príslušnej ústavnej funkcie.

K verdiktu pripojil odlišné stanovisko predseda III. senátu Rudolf Tkáčik, ktorý nesúhlasil s tým, že prezidentovým rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov.

Prezident Kiska začiatkom mája upozorňoval, že marcové rozhodnutie súdu ani po 40 dňoch nedostal. Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková hlavu štátu následne 7. mája listom informovala o priebehu vypracúvania písomného odôvodnenia nálezu a stanovila dnešný termín (13.5.) na odoslanie rozhodnutia. Podľa jej reakcie právna úprava počíta s tým, že "písomné vyhotovenie súdnych rozhodnutí v zložitejších a náročnejších veciach si vyžaduje istý časový priestor".

Na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS SR zvolila vlani Národná rada SR šiestich kandidátov. Prezident Kiska po pohovoroch s nimi vymenoval za ústavnú sudkyňu len Janu Baricovú, ostatných odmietol. Argumentoval tým, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Ako zdôvodnil, u odmietnutých kandidátov nezistil trvalý záujem o ústavné právo a ústavné súdnictvo, pričom však nespochybnil odbornosť v prípade postov, ktoré v danom čase zastávali. Tí následne namietali pred ÚS porušenie ich základného práva.

Druhý senát ÚS SR má ešte rozhodnúť v samostatnom konaní o sťažnosti zvyšných dvoch odmietnutých kandidátov na sudcov ÚS - Jána Bernáta a Imricha Volkaia.

Zdroj: TASR

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk