„O vysokej pracovnej vyťaženosti sudcov ústavného súdu svedčia aj analýzy a štatistiky ústavného súdu, ktorými sa v pravidelných intervaloch dokumentuje okrem iných ukazovateľov celkový počet doručených podaní – návrhov a sťažností, celkový počet vybavených vecí, ako aj počet vybavených vecí pripadajúcich na jednotlivých sudcov ústavného súdu, priemerná dĺžka konania a počet zostávajúcich nevybavených vecí“, hovorí predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková a dodáva, že „význam uvedených štatistík spočíva predovšetkým v našej snahe o udržiavanie kvalitného a plynulého priebehu rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Len dôsledným sledovaním a hodnotením vlastnej rozhodovacej činnosti je totiž možné stanovovať a napĺňať ciele nevyhnutné pre realizovanie postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti. Preto popri prioritnej požiadavke na kvalitu rozhodovania v súlade s ústavou a zákonmi akcentujeme aj potrebu rozhodovať promptne a plynule, udržiavať priemernú dĺžku konania aspoň na súčasnej úrovni s ambíciou postupne ju skracovať a v neposlednom rade aj približovať ústavný súd a jeho činnosť tak účastníkom konaní pred ním, ako aj odbornej a laickej verejnosti zavedením elektronizácie služieb ústavného súdu v rámci tzv. programu OPIS, ktorý je financovaný prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie.“.

Zo štatistík vyplýva, že ústavnému súdu bolo od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 doručených spolu 16 847 podaní – návrhov a sťažností. Napriek vysokému počtu doručených podaní sa ústavnému súdu darilo zachovať vysokú dynamiku a relatívnu plynulosť rozhodovacej činnosti. V roku 2015 vybavil ústavný súd spolu 15 266 podaní. Z nich bolo 2 247 podaní rozhodnutých nálezmi a uzneseniami, ktoré sú vzhľadom na skutočnosť, že tu došlo k rozhodnutiu v merite veci, pre ďalšie sledovanie zvlášť zaujímavé, preto ďalej uvádzame, že z celkového počtu 2 247 meritórnych rozhodnutí bolo 90 rozhodnutí vydaných plénom ústavného súdu a spolu 2 157 rozhodnutí vydali jednotliví sudcovia v senátoch ústavného súdu.

Analytické a štatistické výstupy vychádzajúce z priebežného sledovania rozhodovacej činnosti ústavného súdu napovedajú, že ústavnému súdu sa v súlade s jeho cieľmi darí napĺňať aj predsavzatie týkajúce sa znižovania stavu nevybavených podaní z predchádzajúcich rokov. Z roku 2012 tak zostalo k dnešnému dňu už iba jedno podanie patriace do rozhodovacej pôsobnosti senátu ústavného súdu a z roku 2013 už iba deväť nevybavených podaní – z nich iba 2 podania patria do rozhodovacej pôsobnosti pléna ústavného súdu.

Priemerná dĺžka konania pred ústavným súdom v roku 2015 predstavovala 9,02 mesiaca. Hoci sa priemerná dĺžka konania v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (2014 – 8,15 mesiaca, 2013 – 6,23 mesiaca, 2012 – 3,34 mesiaca) v dôsledku pretrvávajúceho vysokého nápadu a chýbajúcich sudcov predĺžila, úsilie o jej skrátenie ostáva jedným zo stabilných cieľov ústavného súdu.

V súvislosti s predsedníčkou ústavného súdu spomínanou snahou o priblíženie sa ústavného súdu k účastníkom jednotlivých konaní pred ním a k širokej verejnosti, ktorá sa o jeho rozhodovaciu činnosť zaujíma v priebehu celého roka z rôznych dôvodov, je opodstatnené spomenúť končiacu sa realizáciu projektu „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky“ (OPIS I).

Vďaka tomuto projektu môžu fyzické aj právnické osoby v komunikácii s ústavným súdom využívať na novej webovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk elektronické formuláre na podanie na začatie konania pred ústavným súdom, doplnenie podania na začatie konania pred ústavným súdom, na žiadosť o informáciu podľa infozákona, ako aj na podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.

Dôležitou zmenou je zavedenie náhodného elektronického prideľovania spisov (prostredníctvom tzv. elektronickej podateľne v sídle ústavného súdu v Košiciach aj na detašovanom pracovisku ústavného súdu v Bratislave), ktoré plénum ústavného súdu schválilo uznesením na svojom neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015. Schválené technické a programové prostriedky náhodného prideľovania spisov boli do informačného systému ústavného súdu implementované rovnako prostredníctvom projektu „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

„Je mojím veľkým prianím, aby aj tieto zavádzané technologické zmeny spolu s pokračujúcou zodpovednou prácou sudcov ústavného súdu zabezpečili kvalitné a rýchle rozhodovanie aj v roku 2016 a nasledujúcich, hoci už teraz možno s určitosťou povedať, že v súčasnej situácii, v ktorej sa kombinuje neúmerne vysoký nápad doručených podaní a zároveň neúplný počet sudcov ústavného súdu, nestojíme pred ľahkou úlohou. V stave, keď plénum ústavného súdu pracuje iba s desiatimi sudcami, sa obávam dvoch veľmi reálnych nepriaznivých následkov – ďalšieho predlžovania priemernej dĺžky konania a ešte závažnejšieho ohrozenia rozhodovania v pléne ústavného súdu, pretože pri 10 sudcoch sa bude ťažko pre meritórne rozhodnutie dosahovať počet aspoň 7 hlasov sudcov. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa návrhy, na ktorých prerokovanie je príslušné plénum a pri ktorých sa nedosiahne nadpolovičná väčšina (7) hlasov, budú zamietať z procesných dôvodov bez toho, aby sa o návrhu meritórne rozhodlo“, uzatvára predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Zdroj:
Ústavný súd Slovenskej republiky
TLAČOVÁ INFORMÁCIA č. 15/2016
23. marec 2016