Aplikačné nejasnosti sa týkali otázky, či je možné kumulovať dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 [3] a § 421 [4] CSP.

Závery Uznesenia Veľkého senátu

Veľký senát v Uznesení prijal nasledovné závery:

• (i) kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP je neprípustná;
• (ii) pri súbežnom uplatnení oboch dôvodov prípustnosti dovolania bude Najvyšší súd SR skúmať len prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP (tzv. vady zmätočnosti);
• (iii) pri uplatnení viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 písm. a) až f) CSP bude Najvyšší súd SR skúmať len tú z uplatnených vád zmätočnosti, ktorá je v § 420 CSP uvedená na prednejšom mieste, teda v texte vyššie.
  

Veľký senát teda v Uznesení konštatoval, že nie je prípustné súbežne aplikovať dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP, pričom zároveň vyslovil, že predmetom prieskumu Najvyššieho súdu SR v konkrétnom konaní o dovolaní nemôže byť súčasne ani viacero dovolateľom namietaných vád zmätočnosti podľa § 420 CSP.

Dôsledkom kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP, prípadne viacerých dovolateľom namietaných vád zmätočnosti podľa § 420 CSP, bolo podľa Uznesenia Veľkého senátu to, že:

• (i) ak v konkrétnom dovolaní došlo ku kumulácii dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP, Najvyšší súd SR mal skúmať prípustnosť dovolania len podľa § 420 CSP;
• (ii) ak v konkrétnom dovolaní došlo ku kumulácii viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 CSP, Najvyšší súd SR mal preskúmavať len existenciu tej dovolateľom označenej vady, ktorá je v ustanovení § 420 CSP uvedená abecedne skôr.
  

Senáty Najvyššieho súdu SR sú závermi Uznesenia ex lege viazané

Nakoľko podľa § 48 ods. 3 CSP [5] je právny názor vyjadrený v Uznesení pre senáty Najvyššieho súdu SR záväzný, senáty Najvyššieho súdu SR boli povinné – pri rozhodovaní o dovolaniach, v ktorých dovolatelia kumulovali dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP, prípadne viacero vád zmätočnosti podľa § 420 CSP (ďalej aj „Kumulované dovolania“) – rozhodovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom Veľkého senátu.

Senáty Najvyššieho súdu SR – riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v Uznesení – sa pri Kumulovaných dovolaniach po vydaní Uznesenia preto zaoberali vždy len jedným dôvodom prípustnosti dovolania a zvyšnými dôvodmi prípustnosti dovolania sa vôbec nezaoberali.

Dovolatelia tak nemali inú možnosť – pokiaľ chceli podať dovolanie v súlade so závermi Uznesenia Veľkého senátu – ako vybrať si a uplatniť vždy len jeden dôvod prípustnosti dovolania (hoci by v danom prípade mohli byť reálne naplnené aj ďalšie).

Závery prezentované Veľkým senátom v Uznesení preto vyvolali aj viacero kritických reakcií zo strany odbornej verejnosti. [6]

Rozhodovanie pléna Ústavného súdu SR

Až pred senáty Ústavného súdu SR sa potom dostali sťažnosti sťažovateľov, ktorí podali Kumulované dovolania a pri posudzovaní ktorých sa Najvyšší súd SR – riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v Uznesení – odmietol zaoberať niektorým z kumulatívne uplatnených dôvodov prípustnosti dovolania.

Medzi senátmi Ústavného súdu SR však na otázku, či je možná kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania, nebol po vydaní Uznesenia Veľkého senátu zastávaný jednotný právny názor.

Podľa II. senátu Ústavného súdu SR bola kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania vylúčená. [7]

Naopak, I. senát Ústavného súdu SR nezdieľal názor II. senátu Ústavného súdu SR. Podľa I. senátu Ústavného súdu SR je v dovolacom konaní de lege lata prípustná kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP a ustanovenia § 421 CSP. [8]

Otázka, či je kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania možná sa preto nakoniec stala predmetom konania pléna Ústavného súdu SR, ktorý rozhodoval o zjednotení odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu SR na túto otázku.

Zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR bolo publikované pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 [9] (ďalej aj „Zjednocujúce uznesenie“).

Ako uviedol Ústavný súd SR v Zjednocujúcom uznesení:

„Otázkou, ktorá je predmetom konania o zjednotení odchylných právnych názorov, je v tomto prípade tá, či je z ústavného hľadiska udržateľný taký prístup najvyššieho súdu ako súdu rozhodujúceho o dovolaní, v zmysle ktorého ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa ustanovenia § 420 CSP, ako aj § 421 CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, a ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.“

(ďalej aj „Podstatná otázka“).

Právny názor pléna Ústavného súdu SR

Ústavný súd SR k Podstatnej otázke v Zjednocujúcom uznesení uviedol nasledovné – pre senáty Ústavného súdu SR záväzné [10] – právne závery:

„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

K Podstatnej otázke teda zaujal Ústavný súd SR jednoznačný právny názor, podľa ktorého, pokiaľ sa Najvyšší súd SR pri Kumulovaných dovolaniach bude zaoberať len jedným dôvodom prípustnosti dovolania a zvyšnými dôvodmi prípustnosti dovolania sa zaoberať nebude, takýto postup bude znamenať porušenie základných práv dovolateľov na prístup k súdu zaručených Ústavou SR.  [11]

Viaceré dôvody prípustnosti dovolania je možné kumulovať.

Ústavný súd SR tak v Zjednocujúcom uznesení prelomil závery Uznesenia Veľkého senátu. Zo Zjednocujúceho uznesenia Ústavného súdu SR je zrejmé, že

• (i) dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 CSP; prípadne
• (ii) viacero vád zmätočnosti podľa § 420 CSP;
  

je možné kumulovať.

Ústavný súd SR [12] svoj právny názor zdôvodnil tým, že z textu zákona priamo nevyplýva nemožnosť kumulácie viacerých dôvodov prípustnosti dovolania.

Podľa Ústavného súdu SR, zo žiadneho zákonného ustanovenia CSP de lege lata nevyplýva obmedzenie, ktoré by čo i len naznačovalo, že proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné dovolanie z dôvodu podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, by uplatnenie niektorého dôvodu prípustnosti dovolania vylučovalo možnosť uplatniť aj iný dôvod prípustnosti dovolania.

Ústavný súd SR jednoznačne konštatoval, že § 420 CSP zakladá samostatne prípustnosť dovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi nimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu a ani vylučujúcu.

Absenciu zákonného zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania Ústavný súd SR považuje za zámer zákonodarcu, pričom pokiaľ bude zámerom zákonodarcu zakotviť zákaz kumulácie viacerých dôvodov prípustnosti dovolania, bude tak možné urobiť len zmenou CSP. [13]

Za ústavne ale aj zákonne neakceptovateľný považoval Ústavný súd SR taký postup, ktorým by mal byť dovolateľ nútený vybrať si len jeden z dôvodov prípustnosti dovolania napriek reálnej existencii viacerých dôvodov prípustnosti dovolania.

Týmto postupom by bola de facto rozhodovacia činnosť súdu delegovaná na dovolateľa, čo je neprípustné. Právne posúdenie prípustnosti opravného prostriedku a aplikácia práva na konkrétny prípad je totiž úlohou (dovolacieho) súdu.

Právny stav po Zjednocujúcom uznesení

Vydanie Zjednocujúceho uznesenia vyvolalo právny stav, v ktorom popri sebe súčasne existujú

• (i) Uznesenie Veľkého senátu, podľa ktorého je kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania nemožná; a
• (ii) Zjednocujúce uznesenie pléna Ústavného súdu SR, podľa ktorého je kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania možná.
  

Právne názory Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a pléna Ústavného súdu SR sú teda celkom opačné.

Senáty Najvyššieho súdu SR sú napriek Zjednocujúcemu uzneseniu ex lege povinné rešpektovať právne závery vyslovené Veľkým senátom v Uznesení, a teda – pokiaľ platí Uznesenie Veľkého senátu – Kumulované dovolania meritórne prejednať len v súlade so závermi vyplývajúcimi z Uznesenia Veľkého senátu.

Takýto postup senátov Najvyššieho súdu SR však v zmysle Zjednocujúceho uznesenia znamená porušovanie základných práv dovolateľov na prístup k súdu zaručených Ústavou SR.

Záver

Uvedený právny stav – v ktorom popri sebe existujú dva opačné právne názory najvyšších súdnych autorít na tú istú právnu otázku – spôsobuje právnu neistotu dovolateľov.

Považujeme za nanajvýš žiaduce, aby boli rozdielne závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a pléna Ústavného súdu SR pri výklade možnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania čo najskôr odstránené.

Podľa (v čase písania tohto článku) dostupných informácií, Veľký senát Najvyššieho súdu SR sa medzičasom zaoberal otázkou (ne)možnosti kumulovania dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP a § 421 CSP.

Veľký senát Najvyššieho súdu SR – podľa informácií dostupných v čase písania tohto článku – prijal právny záver, podľa ktorého je kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP a § 421 CSP možná. [14]

Veľký senát Najvyššieho súdu SR však naďalej – podľa doposiaľ dostupných informácií – nevyriešil rozpor medzi závermi Uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a Zjednocujúceho uznesenia pléna Ústavného súdu SR týkajúci sa (ne)možnosti kumulácie viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 CSP.


Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.:    +421 2 323 54 602
Fax:    +421 2 594 18 115
e-mail:    office@relevans.sk
 


________________________________
[1] Uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.04.2017.
[2] Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
[3] Podľa § 420 CSP platí, že:
„Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“
[4] Podľa § 421 CSP platí, že:
„Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.“
[5] Podľa § 48 ods. 3 CSP platí, že:
„Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku 2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.“
[6]  Pozri napr. Hlušák, M.: Glosa k uzneseniu veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 z 19.04. 2017, Súkromné právo, č. 3/2017 alebo Gešková, K.: O kumulácii dôvodov prípustnosti dovolania podľa Civilného sporového poriadku. Súkromné právo, č. 4/2017.
[7] Napr. uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 512/2017.
[8] Právny názor, ku ktorému dospel I. senát Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 643/2017.
[9] Uznesenie pléna Ústavného súdu SR, zo dňa 25.04.2018.
[10] Podľa § 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov platí, že:
„Senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu Ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum Ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna Ústavného súdu.“
[11] Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Ústava SR“).
[12] Zdôvodnenie Zjednocujúceho uznesenia sa opiera o právne závery, ku ktorým dospel I. senát Ústavného súdu SR, v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 643/2017, ktorý inicioval konanie pred plénom Ústavného súdu SR, výsledkom ktorého je Zjednocujúce uznesenie.
[13] Bod 18. Zjednocujúceho uznesenia.
[14] V čase písania tohto článku ešte nebol Najvyšším súdom SR zverejnený obsah daného rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, preto dané rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR nerozoberáme a vychádzame v článku zo stavu, ako keby vydané nebolo. Akonáhle bude rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zverejnené, budeme sa mu venovať v jednom z najbližších článkov.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk