8.3.2019
ID: 4415upozornenie pre užívateľov
Ústavný súd zrušil obmedzenia pri prevodoch poľnohospodárskej pôdy
Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušilo dňa 14. novembra 2018 na neverejnom zasadnutí obmedzenia týkajúce sa nadobúdania vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 20/2014 (ďalej aj len ako „ Nález ÚS SR“) bol v Zbierke zákonov zverejnený dňa 11.02.2019. Týmto dňom stratili účinnosť ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o nadobúdaní vlastníctva k PP“).
Na jednej strane bol legitímny cieľ zákonodarcu ochrániť poľnohospodársku pôdu, avšak na strane druhej došlo nevhodne prijatými legislatívnymi obmedzeniami pri prevode poľnohospodárskych pozemkov k zásahu do vlastníckeho práva jednotlivcov vlastniacich tieto pozemky ako aj k obmedzeniam vo vzťahu k voľnému obehu kapitálu a slobody usadiť sa, ktoré nám boli v súvislosti s predmetným zákonom o nadobúdaní vlastníctva k PP vytýkané aj Európskou komisiou.
Ústavný súd v Náleze ÚS SR podrobne a jasne rozoberá dôvody, pre ktoré považuje vybrané ustanovenia zákona o nadobúdaní vlastníctva k PP za nesúladné s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Z odôvodnenia Nálezu ÚS SR: „Ochrana poľnohospodárskej pôdy a jej produkčného potenciálu je verejným záujmom, ktorého povaha legitimizuje štátne regulatívne zásahy do prostredia trhu s poľnohospodárskymi pozemkami. Poľnohospodárska pôda je súčasťou pozemkov, teda nehnuteľností, ktoré tvoria predmet vlastníckeho práva aj iných vecných práv a záväzkovoprávnych vzťahov. Z načrtnutých dvoch charakteristík logicky vyplýva potreba ústavne súladného skĺbenia požiadavky ochrany produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy (verejný záujem) a základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy osôb, ktoré sú vlastníkmi poľnohospodárskych pozemkov. ... Zákon č. 140/2014 Z. z. je právnym predpisom, ktorý dominantne reguluje obsah vlastníckeho práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. Jeho ochranná funkcia v relácii k produkčnému potenciálu poľnohospodárskej pôdy je podľa názoru ústavného súdu skôr želaním zákonodarcu než realitou. V teste proporcionality totiž ústavný súd zistil, že posudzovaná právna úprava nevykazuje potenciál chrániť identifikovaný verejný záujem. ... Posudzovaná právna úprava, napriek tomu, že vymedzuje určité výnimky z jej uplatňovania, zavádza plošné obmedzenie dispozičného práva ako obsahového prvku vlastníckeho práva a ochranu produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy, sa snaží zabezpečiť výlučne na báze vlastníckej koncentrácie poľnohospodárskych pozemkov do rúk subjektov, ktoré určitý čas vykonávajú poľnohospodársku výrobu lokalizovanú v blízkosti prevádzaného poľnohospodárskeho pozemku a sú slovenskými rezidentmi. Systém kategorizácie pozemkov v Slovenskej republike a hlavne jeho právny význam však má za následok, že vlastnícke právo poľnohospodárskeho pozemku nie je spôsobilé zabezpečiť ochranu produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa na ňom nachádza. Posudzovaná právna úprava sa tak stáva nástrojom štátneho dirigizmu, lebo nadobúda povahu apriórneho a neadresného administratívneho zasahovania do slobody vlastníka poľnohospodárskeho pozemku pri výbere subjektu, ktorému svoj majetok scudzí.“
Aktuálne je teda úlohou zákonodarcu, aby prijal takú právnu úpravu, ktorá ochráni poľnohospodárske pozemky a ich produkčný potenciál, avšak nebude zasahovať a obmedzovať práva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov nad nevyhnutne potrebnú mieru.
Mgr. Veronika Ptačinová,
advokátsky koncipient
________________________________
[1] Išlo najmä o nehnuteľnosti, ktoré sú v KN definované ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty s výnimkou a) záhrady, b) pozemku v zastavanom území obce, c) pozemku mimo zastavaného územia obce, ak 1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov, 2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov, 3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2, 4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.
[1] Išlo najmä o nehnuteľnosti, ktoré sú v KN definované ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty s výnimkou a) záhrady, b) pozemku v zastavanom území obce, c) pozemku mimo zastavaného územia obce, ak 1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov, 2. možnosť jeho poľnohospodárskeho využitia je obmedzená podľa osobitných predpisov, 3. je jeho výmera menšia ako 2 000 m2, 4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk