11.7.2018
ID: 4142upozornenie pre užívateľov
V prípade veľkého meškania letu nie je leteckou spoločnosťou, ktorá má povinnosť zaplatiť náhradu cestujúcim
V prípade veľkého meškania letu nie je leteckou spoločnosťou, ktorá má povinnosť zaplatiť náhradu cestujúcim, tá spoločnosť, ktorá prenajala lietadlo aj s posádkou, ktoré sa použilo na let, ale spoločnosť, ktorá sa rozhodla let uskutočniť.
Wolfgang Wirth, ako aj ďalší cestujúci si rezervovali v leteckej spoločnosti TUIFly let s odletom z Hamburgu (Nemecko) do Cancúnu (Mexiko). Na uskutočnenie tohto letu spoločnosť TUIFly použila lietadlo s posádkou, ktoré si prenajala („wet lease“) od inej leteckej spoločnosti Thomson Airways. Potvrdenie o rezervácii v tejto súvislosti uvádzalo, že rezervácie boli vystavené spoločnosťou TUIFly, ale že let „prevádzkuje“ spoločnosť Thomson Airways.
Keďže let mal veľké meškanie, pán Wirth a ďalší cestujúci požiadali Thomson Airways o zaplatenie náhrady, ktorá im podľa nich patrila v súlade s nariadením o právach leteckých cestujúcich[1]. Spoločnosť Thomson Airways odmietla túto náhradu zaplatiť z dôvodu, že nebola prevádzkujúcim leteckým dopravcom v zmysle tohto nariadenia.2 Keďže TUIFly niesla prevádzkovú zodpovednosť za uskutočnenie letu, žaloba o náhradu škody mala byť podľa Thomson Airways podaná výlučne proti tejto leteckej spoločnosti.
V tomto kontexte sa Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko) rozhodol položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa spresnenia pojmu „prevádzkujúci letecký dopravca“.
Vo svojom rozsudku Súdny dvor uvádza, že za prevádzkujúceho leteckého dopravcu treba považovať leteckú spoločnosť, ktorá prijme rozhodnutie uskutočniť konkrétny let, vrátane určenia jeho letového poriadku, a tým vytvoriť ponuku leteckej dopravy pre záujemcov. Prijatie takéhoto rozhodnutia v sebe totiž zahŕňa, že táto letecká spoločnosť nesie zodpovednosť za uskutočnenie letu najmä vrátane jeho prípadného zrušenia alebo veľkého meškania pri jeho prílete.
V dôsledku toho leteckú spoločnosť, ako je Thomson Airways vo veci samej, ktorá prenajme inej leteckej spoločnosti lietadlo s posádkou („wet lease“), ale ktorá nenesie prevádzkovú zodpovednosť za let, nemožno považovať za prevádzkujúceho leteckého dopravcu v zmysle nariadenia. V tomto ohľade nie je významné, že v potvrdení o rezervácii letu vydanom cestujúcim sa uvádza, že let prevádzkuje táto prvá letecká spoločnosť.
UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
_____________________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10) 2 V zmysle nariadenia sa toto nariadenie uplatňuje pri „prevádzkujúcom leteckom dopravcovi“.
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 100/18 V Luxemburgu 4. júla 2018
Rozsudok vo veci C-532/17 Wolfgang Wirth a i./Thomson Airways Ltd
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk