Postavenie žien na trhu práce totiž ovplyvňovali tak komplexné javy, ako vojenské a etnické konflikty, urbanizácia, priemyselná a digitálna revolúcia, politika, náboženstvo či vzdelanie. A samozrejme dobe poplatná legislatíva a judikatúra.

Práva žien majú primárnu legislatívnu základňu vo viacerých dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody a medzinárodných organizáciách ako Medzinárodná organizácia práce, Organizácia spojených národov, Rada Európy a Európska únia. Konkrétne slovenská legislatíva predpokladá rovnosť v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom článku 12 Ústavy SR (odsek 2), v súlade s ktorým sú najmä Zákonník práce a ďalšia legislatíva. Dôležitou pracovno-právnou normou je tiež tzv. antidiskriminačný zákon, kde § 6 stanovuje zákaz diskriminácie osôb z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich.

V období rokov 2013 – 2017 sa podľa Eurostat medzi krajinami s nižšou ekonomickou aktivitou žien nachádzali krajiny strednej Európy, pričom v Česku a na Slovensku bola dosiahnutá ekonomická aktivita na úrovni 65 %, v Maďarsku a Poľsku 61 %. Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko však zároveň patrili v spomínanom časovom rozpätí medzi krajiny s vyššou nezamestnanosťou žien ako mužov.

Kľúčovou témou, ktorá rezonuje na pracovnom trhu, sú nerovnaké príjmy (gender gap). Odlišná výška miezd je stále ekonomickou realitou vo všetkých krajinách Európskej únie. Nerovné odmeňovanie žien a mužov patrí k významným bodom, ktoré rieši Európska komisia (EK). V roku 2017 bol napríklad prijatý Akčný plán na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov na roky 2018 – 2019.

Ak sa bližšie pozrieme na krajiny V4, podľa údajov Eurostat boli rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v rokoch 2013 – 2017 veľmi výrazné. Konkrétne Česko má priemerný rozdiel za uvedené obdobie úrovni 22 %, Slovensko 19,4 %, Maďarsko 15,4 % a Poľsko 7,3 %. Aktuálne dáta a štatistiku za obdobie 2005 až 2017 ukazuje Gender Equality Index, ktorý uvedené dáta potvrdzuje len s malými rozdielmi. Zatiaľ sa neprejavili opatrenia v Akčnom pláne. Hoci je rodová rovnosť jednou zo základných princípov EÚ a zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu bola zavedená už pred 60 rokmi, ženy v EÚ dodnes zarábajú v priemere 15 % menej na hodinu ako muži.

Podľa štúdie „Postavenie žien v regiónoch SR“, ktorú vypracovala Slovak Business Agency možno za jednu z príčin nerovnomerných príjmov považovať horizontálnu a vertikálnu segregáciu trhu práce  a segregáciu na základe povolaní. Horizontálna segregácia je reprezentovaná koncentráciou žien a mužov v špecifických ekonomických odvetviach a povolaniach. Súčasne je rovnaký typ segregácie prítomný aj vo vnútri podnikov alebo firiem, v rámci ktorých dochádza ku koncentrácii pohlaví v niektorých ich častiach alebo oddeleniach. Vertikálna segregácia popisuje zastúpenie pohlaví v rámci vertikálneho riadenia firiem – zatiaľ čo v riadiacich pozíciách sa nachádza prevaha mužov, nižšie v riadiacej hierarchii sa nachádza viac žien. Čo sa týka segregácie na základe povolaní, doteraz sa rozlišujú (zvyčajne) mužské povolania, ako murár či zámočník a („typické“) ženské povolania ako účtovníčka alebo zdravotná sestra.

Príčinami platovej nerovnováhy a pracovné segregácie sú práve tieto „spoločenské normy“, teda dlhodobé „nepísané pravidlá“, tradicionalistické vnímanie úloh mužov a žien. Status „muž ako živiteľ rodiny a žena ako strážkyňa rodinného krbu“ sa hlboko vryl do vnímania mužskej a ženskej roly v spoločnosti. Ako príklad môžu slúžiť aj ustálené pojmové kategórie. V bežnom živote sa ťažko stretnúť s povolaním (a slovami) murárka alebo zámočníčka, vice versa nepoužíva sa ani spojenie „zdravotný brat“ ako mužský ekvivalent zdravotnej sestry. Podobne všeobecne vžité a dlhodobo používané spojenie „materská dovolenka“ dnes buď nahrádzajú a dopĺňajú inštitúty „rodičovská dovolenka“ a „otcovská dovolenka“.

Ako dlho zostávajú rodičia doma so svojimi deťmi na rodičovskej dovolenke?

Významnou príčinou toho, prečo ženy zarábajú menej ako muži, je aj fakt, že sú aktívne na pracovnom trhu, pretože na nich často zostáva starostlivosť o deti alebo chorých príbuzných.

Podľa demografických údajov sa v súčasnosti nachádzame na zostupe z vrcholu pôrodnosti, ktorá za ostatné 2-3 roky dosahuje zhruba 58000 narodených detí ročne. Prvorodičky na Slovensku priemerný vek 27,8 roka. Úhrnná  plodnosť  žien sa  podľa Štatistického úradu po  dvadsiatich rokoch  posunula  nad hranicu kritickej plodnosti a dosiahla 1,52 dieťaťa na 1 ženu. Kľúčový vplyv na súčasný rodinný život a výchovu detí má aj posun od viacgeneračných rodín k tzv. nukleárnej rodine, kedy úlohu ďalších vychovávateľov a opatrovateľov neprevezmú starí rodičia.

Silné ročníky 2016-2017 dosahujú predškolský vek, ale vzhľadom ich počtu je na Slovensku zúfalý nedostatok súkromných a štátnych jaslí a predškolských zariadení. Štátne predškolské zariadenia sú v súčasnosti nehnuteľnosti technicky nevyhovujúce a kapacitne nepostačujúce. Rovnako tak absentuje pedagogický personál. Vedenie municipalit má pred sebou ťažké rozhodovanie o investíciách do rekonštrukcií a nových predškolských zariadení a škôl, nakoľko o päť až desať rokov nebude možné tieto kapacity naplniť deťmi a budovy tak budú musieť zmeniť funkcionalitu (pravdepodobne na denné stacionáre alebo domovy pre seniorov). Bonitnejší rodičia využívajú súkromné zariadenia, ale tieto inštitúcie sú pre rodinný rozpočet výraznou záťažou už pri jednom dieťati. Z uvedeného vyplýva, že dnes rodičia (najmä matky) zostávajú s deťmi aj 4 a viac rokov, najmä z troch dôvodov: 1. v spádovej oblasti nemajú štátne predškolské zariadenia dostatočnú kapacitu, 2. rodina si nemôže dovoliť financovať súkromnú škôlku, 3. predškolské zariadenia sú povinné prioritne prijímať deti zo spádovej oblasti. Zariadenia, ktoré majú kapacitu prijať deti z iných oblastí sú často geograficky tak vzdialené od bydliska, že cestovanie / dochádzanie je pre rodičov neekonomické.

Európsky Parlament aj z uvedených dôvodov žiada viac investícií do predškolskej výchovy, opatrovateľských služieb a vytvorenie takých pracovných podmienok, ktoré pomáhajú skĺbiť prácu so starostlivosťou o rodinu.

 V4 Legal, s.r.o.

Tvrdého 4
010 01 Žilina

Tel.:    +421 41 321 12 90
Tel.:    +421 2 321 012 30
e-mail:    info@v4legal.sk
e-mail:    bratislava@v4legal.sk