Ak by v dôsledku nariadenia a vykonania variácie (respektíve „zmeny“, ako je označená v slovenskom preklade vzorových kníh FIDIC)  malo dôjsť k oneskoreniu dokončenia diela a zároveň by predĺženie lehoty výstavby nebolo dohodnuté v procese správy variácie, je zhotoviteľ oprávnený na predĺženie lehoty výstavby v rozsahu, v akom vykonanie variácie spôsobí oneskorenie dokončenia diela. [1] Zhotoviteľ môže toto svoje oprávnenie uplatniť prostredníctvom claimu na predĺženie lehoty výstavby (tzv. extension of time claim, skr. EOT claim).

Pojem „ claim“  podľa zmluvných podmienok FIDIC

Napriek tomu, že Red Book vo svojich úvodných ustanoveniach pomerne podrobne definuje jednotlivé pojmy a zmluvné inštitúty, ktoré sa v zmluve uplatňujú,[2] v prípade claimu tomu tak nie je a tento pojem sa v texte vzorovej knihy používa bez bližšej špecifikácie alebo definície. [3] Nielen z tohto dôvodu je povaha claimov v kontexte zmluvných podmienok FIDIC do istej miery komplikovaná a analýza tohto zmluvného inštitútu by si v každom prípade zaslúžila samostatný článok, ak nie sériu článkov, ktoré by sa mu venovali. Pre účely tohto článku však charakteristiku claimu aspoň stručne popíšeme.

Ak sa pozrieme do českej aplikačnej praxe, napríklad Ředitelství silnic a dálnic označuje claimy v kontexte zmluvných podmienok FIDIC ako tzv. nároky na zmluvnú náhradu, [4] a opisuje ich ako kompenzačné nároky zmluvných strán, ktoré vznikajú predovšetkým v prípade neplnenia ich povinností vyplývajúcich zo zmluvy alebo v prípade udalostí, ktoré zmluvné strany nemôžu ovplyvniť, uplatnené v priebehu realizácie stavby podľa zmluvných podmienok. [5] Pozitívnym aspektom tohto výkladu je nepochybne to, že neobmedzuje claimy iba na dôsledky porušenia zmluvných povinností a implicitne pripúšťa, že claimy môžu vzniknúť aj na základe iných skutočností. Na druhej strane však v tomto prípade dochádza k zlučovaniu pojmu nárok a claim, čo môže byť do istej miery problematické (viac informácií nájdete nižšie).[6]

Skutočne výstižnú definíciu pojmu claim ponúka L. Klee, keď ho označuje za špecifickú požiadavku jednej zo zmluvných strán, ktorá môže byť oznámená stavebnému dozoru na základe zmluvou pomenovanej skutočnosti alebo inak v súvislosti so zmluvou a pre ktorej uplatnenie zmluva stanovuje určitý postup, ktorého dodržanie je podmienené úspešným uplatnením takejto požiadavky. [7] L. Klee podľa nášho názoru správne reflektuje osobitnú a v podstate počas jeho správy sa meniacu povahu claimu tým, že nepoužíva pojem „nárok“, ako sa zvyčajne používa pre claim, ale namiesto toho používa vhodnejší pojem „požiadavka“. Implicitne tiež uznáva, že úspešné uplatnenie požiadavky (t. j. vznik nároku v právnom zmysle) je podmienené dodržaním postupu stanoveného v zmluvnými podmienkami.

Claim v kontexte zmluvných podmienok FIDIC možno teda označiť za špecifický zmluvný kompenzačný inštitút sui generis,[8] ktorým dotknutá zmluvná strana prostredníctvom oznámenia svojej požiadavky zvyčajne reaguje na porušenie alebo neplnenie povinností druhej zmluvnej strany alebo na situácie vzniknuté v dôsledku udalostí (rizík), ktorým zmluvné strany nemôžu zabrániť alebo ich ovplyvniť. Povaha claimu vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti potom závisí od dodržania podmienok vopred stanovených v zmluve a následne od štádia správy, v ktorom sa claim nachádza (podrobnejšie k tomu pozri ďalej).[9]

Druhy claimov

Claimy podľa zmluvných podmienok FIDIC možno rozdeliť do niekoľkých kategórií a typov, pričom niektoré delenia vychádzajú priamo zo zmluvných podmienok a iné sú odvodené najmä z doktrinálneho výkladu. Základné delenie claimov zohľadňuje hľadisko zmluvných strán, pričom rozhodujúcim kritériom je predpoklad dotknutej zmluvnej strany o jej konkrétnom oprávnený na základe konkrétnej udalosti. Claimy teda delíme na:

• claimy objednávateľa, a
• claimy zhotoviteľa.[10]

Claimy objednávateľa aj zhotoviteľa možno rozdeliť podľa konkrétnej špecifikácie plnenia alebo oprávnenia požadovaného jednou zo zmluvných strán. V závislosti od toho, čo druhá strana požaduje na základe konkrétnej udalosti, sa claimy delia na:

• claimy na čas,
• claimy na peniaze, a
• claimy na čas a peniaze.[11]

Vyššie uvedené typy claimov možno ďalej rozdeliť podľa konkrétnej strany oprávnenej na uplatnenie claimu (napr. v prípade časového claimu bude zhotoviteľ požadovať predĺženie lehoty výstavby, zatiaľ čo objednávateľ bude požadovať predĺženie záručnej lehoty a podobne) alebo podľa skutočnosti, z ktorej claim vzniká (napr. v prípade claimu zhotoviteľa na peniaze je možné rozlišovať, či peňažný nárok vzniká z titulu naviac prác potrebných na vykonanie diela alebo z titulu hodnoty času v prípade napr. omeškania s vykonaním diela spôsobeného objednávateľom). [12]

V rámci tohto článku sa budeme bližšie venovať predovšetkým claimom (vrátane ich správy) súvisiacim s variáciami nariadenými alebo schválenými stavebným dozorom. 

Proces správy claimov podľa Red Book

Vo všeobecnosti platí, že zhotoviteľ je povinný oznámiť stavebnému dozoru všetky claimy čo najskôr, najneskôr však do 28 dní odo dňa, keď sa dozvedel alebo mal dozvedieť o skutočnosti alebo okolnosti, ktorá viedla k vzniku claimu (claimová udalosť).[13] Oznámenie musí byť vyhotovené písomne, pričom kópia musí byť zaslaná aj objednávateľovi na vedomie.[14] [15]

Podľa pod-čl. 20.1, ak by zhotoviteľ neoznámil claim stavebnému dozoru v 28-dňovej lehote na oznámenie, nárok zhotoviteľa na predĺženie lehoty výstavby a na dodatočnú platbu by zanikol. V takom prípade by zhotoviteľ nebol oprávnený na žiadnu dodatočnú platbu, lehota výstavby by sa na základe takýchto claimov nemohla nijako predĺžiť a objednávateľ by bol zbavený všetkej zodpovednosti v súvislosti s takýmito claimami. [16] Odlišný názor zaujal Najvyšší súd Českej republiky v roku 2023. [17] Podľa súdu pod-čl. 20.1 Red Book je v rozpore s českým právom vzhľadom na to, že lehota na oznámenie nároku zhotoviteľa je prekluzívna. Podľa kogentných ustanovení § 583 Občanského zákoníka je však možné prekluzívnu lehotu stanoviť len zákonom. Súlad tohto sankčného ustanovenia so slovenským právom by si samozrejme zaslúžil podrobnejšiu analýzu, ktorá však vzhľadom na rozsah tohto článku nebude jeho predmetom.

V prípade claimov na predĺženie lehoty výstavby vyplývajúcich z variácií by určenie začiatku lehoty na oznámenie nemalo predstavovať žiadne väčšie ťažkosti. Vo všeobecnosti platí, že už v čase, keď stavebný dozor vydáva pokyn k variácií, bude jasné, či nariadená alebo schválená variácia ovplyvní lehotu výstavby alebo nie. [18] V takom prípade bude potrebné počítať predmetnú lehotu na oznámenie odo dňa, keď bol zhotoviteľ poverený vykonaním variácie (alebo v súlade s pravidlami pre počítanie času podľa Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po tomto dni). Ak však možno objektívne zistiť, že variácia ovplyvní lehotu výstavby až v priebehu jej vykonávania alebo kedykoľvek neskôr, začiatok lehoty na oznámenie môže byť samozrejme neskorší. Jednotlivé situácie sa môžu vždy líšiť od prípadu k prípadu.

Okrem pôvodného oznámenia o claime zhotoviteľ predloží stavebnému dozoru do 42 dní odo dňa, keď sa dozvedel alebo mal dozvedieť o claimovej udalosti, detailný claim, v ktorom uvedie všetky podrobnosti potvrdzujúce podstatu claimu a požadované predĺženie lehoty výstavby (vrátane jej časového a finančného vyčíslenia).

Ak claimové udalosti pretrvávajú dlhšie obdobie, oznámený a vyčíslený claim sa považuje za priebežný a v takom prípade je zhotoviteľ povinný predkladať stavebnému dozoru ďalšie priebežné claimy na mesačnej báze s postupným upresňovaním reklamovaného predĺženia času. Zhotoviteľ je povinný predložiť stavebnému dozoru konečný claim do 28 dní od ukončenia udalosti priebežného claimu. Zhotoviteľ je okrem iného tiež povinný zaznamenávať všetky ním nahlásené claimy v mesačnej správe o postupe prác. [19]

Po prijatí detailného, priebežného a konečného claimu je stavebný dozor povinný do 42 dní schváliť alebo neschváliť predložený claim a zároveň podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie. Stavebný dozor si prípadne môže od zhotoviteľa vyžiadať ďalšie podrobnosti a podklady, v každom prípade však musí v tejto lehote oznámiť svoje stanovisko k podstate predloženého claimu. V následnom rozhodnutí o claime by mal stavebný dozor vypočuť obe strany a predovšetkým ich viesť k dohode o claime a prípadnom predĺžení lehoty výstavby. Ak k takejto dohode nedôjde, je stavebný dozor povinný v tejto veci spravodlivo rozhodnúť o tom, či je časový claim zhotoviteľa oprávnený a či sa v dôsledku claimu predĺži lehotu výstavbu, prípadne aká dlhá bude táto lehota. [20]

Mohlo by sa zdať sa, že v súvislosti s variáciami má zhotoviteľ zvyčajne claim len na predĺženie lehoty výstavby (claim na čas), keďže práce na variácii už boli ocenené v súlade so zmluvou. Treba však mať na pamäti, že aj prípadné predĺženie lehoty výstavby sa môže odraziť v nákladoch, ktoré zhotoviteľovi v tejto súvislosti vzniknú, keďže čas a trvanie prác má v tejto súvislosti finančnú hodnotu. Niektoré druhy nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s predĺžením lehoty výstavby, môžu zahŕňať napríklad určité druhy výrobnej réžie (napr. náklady na režijných pracovníkov na stavbe), administratívnu réžiu, náklady na udržiavanie bankovej záruky alebo náklady na vybavenie staveniska. Ani z tohto dôvodu nemožno a priori vyvodiť záver, že v dôsledku variácií môžu vzniknúť len claimy na čas, pretože je zrejmé, že tieto claimy môžu byť do určitej miery spojené aj s konkrétnymi claimami na peniaze (v zmysle časovej hodnoty).

Zároveň nemožno vylúčiť, že zhotoviteľ bude v súvislosti s  variáciami uplatňovať aj iné claimy, ktoré nemusia vyplývať len zo samotnej objednávky alebo schválenia variácie. Napríklad variácia ako taká môže vyvolať povinnosť vydať rozhodnutie o zmene pred jej dokončením a je možné, že vydanie takéhoto rozhodnutia sa môže bezdôvodne oddialiť, v dôsledku čoho zhotoviteľ nebude oprávnený vykonať práce súvisiace s variáciou. Aj v takomto prípade bude mať zhotoviteľ samozrejme právo na oznámenie claimu o predĺženie lehoty výstavby, aj keď dôvod na to nebude výslovne vyplývať z objednávky alebo schválenia príslušnej variácie.[21]

Záver

V tomto článku sme stručným spôsobom opísali inštitút claimov podľa zmluvných podmienok FIDIC a taktiež sme sa v krátkosti venovali jednotlivým typom claimov, ktoré možno uplatniť podľa Red Book. Najmä sme však vysvetlili proces správy claimu na predĺženie lehoty výstavby, ktorý môže zhotoviteľovi vzniknúť v súvislosti s variáciou nariadenou alebo schválenou stavebným dozorom (hoci sme skonštatovali, že v súvislosti s variáciami môžu zhotoviteľovi vzniknúť aj claimy na dodatočné platby).

Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou zhotoviteľa včas podať stavebnému dozoru žiadosť o predĺženie lehoty výstavby alebo o dodatočné platby. Na druhej strane je však potrebné vyzvať aj stavebný dozor, aby o žiadostiach zhotoviteľa rozhodol včas a spravodlivo, pretože potenciálne omisívny prístup stavebného dozoru v tejto veci zvyčajne vedie k zbytočným a zložitým sporom týkajúcim sa realizácie diela. Rovnako ako v predchádzajúcich článkoch tejto série je však dôležité poznamenať, že ďalšie dôležité špecifiká vo vzťahu ku claimom môžu vyplývať z osobitných podmienok, ktoré upravujú všeobecné podmienky.

V ďalšom článku bude problematika variácii zasadená do kontextu slovenského súkromného práva, keďže je potrebné riešiť otázku, či sú variácie ako inštitút umožňujúci zmluvným stranám zmeniť predmet diela počas jeho vykonávania platne aplikovateľné v medziach stanovených slovenským právnym poriadkom.

JUDr. Tomáš Kalenský,
advokát (ČAK)

Mgr. Josef Hlavička,
advokát (ČAK)

Mgr. Šimon Greguš,
advokátsky koncipient (SAK)

HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária

Centrum Zuckermandel
Žižkova 7803/9
811 02  Bratislava
 
Tel.:    +421 232 113 900
e-mail:    office@havelpartners.sk

* Článok je voľne založený na autorovej rigoróznej práci: KALENSKÝ, Tomáš. Variace dle smluvních podmínek FIDIC a jejich aplikovatelnost v českém právním řádu. Praha, 2019. Univerzita Karlova. Právnická fakulta.

[*] Variácie (zmeny) podľa zmluvných podmienok FIDIC- spôsoby iniciácie a schvaľovania variácií (zmien) (II.) - k dispozícii>>> tu.

[1] Viď. pod-čl. 8.4 Red Book.

[2] Viď. pod-čl. 1.1 Red Book.

[3] JAEGER, Axel-Volkmar a HÖK, Götz-Sebastian. FIDIC a guide for practitioners. Heidelberg: Springer, 2009. ISBN 9783642021008. s. 357.

[4] Obdobne tiež STÁTNÍ FOND DOPRAVNÍ INFRASTRUKTURY. Metodika pro správu změn díla (variací) u stavebních zakázek financovaných z rozpočtu SFDI podle smluvních podmínek FIDIC (červené knihy) ve vztahu k úpravě zadávání veřejných zakázek – 1. vydání [online]. Praha, 2018. s. 27 [cit. 06.08.2024].  k dispozícii >>> tu.

[5] Viď. ŘEDITELSTVÍ SILNIC A DÁLNIC ČR. Směrnice generálního ředitele ŘSD ČR č. 18/2017 ver.1.5 [online]. Praha, 2018. s. 15 [cit. 06.08.2024].  k dispozícii >>> tu.

[6] Na podobné výkladové nejasnosti týkajúce sa definície claimov upozorňujú aj  A. V. Jaeger a G. S. Hök, ktorí sa jeho jednoznačnej definícií nepriamo vyhýbajú. Claimy sa v kontexte zmluvných podmienok FIDIC nachádzajú na pomedzí obyčajného uplatnenia či tvrdenia o konkrétnom oprávnení jednej zmluvnej strany a skutočným nárokom či oprávnením tejto zmluvnej strany. Viď. JAEGER, Axel-Volkmar a HÖK, Götz-Sebastian. op. cit. sub 3. s. 357.

[7] KLEE, Lukáš. Smluvní podmínky FIDIC. 2. vydání. Praha: Wolters Kluwer, 2017. ISBN 978-80-7552-161-3. s. 102.

[8] Podobne v KLEE, Lukáš. Stavební smluvní právo. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2015. ISBN 978-80-7478-804-8. s. 234: Claim je ovšem nutné vnímat jako specifický smluvní mechanismus. Speciální ke generálnímu institutu právního nároku.

[9] Podrobnejšie k analýze claimov podľa zmluvných podmienok FIDIC viď. KALENSKÝ, Tomáš. Variace dle smluvních podmínek FIDIC a jejich aplikovatelnost v českém právním řádu. Praha, 2019. Univerzita Karlova. Právnická fakulta. s. 22-26.

[10] Viď. pod-čl. 2.5 ve spoj. s pod-čl. 20.1 Red Book a pod-články s nimi súvisiace.

[11] KLEE, Lukáš. op. cit. sub 8. s. 237.

[12] STÁTNÍ FOND DOPRAVNÍ INFRASTRUKTURY. op. cit. sub 4. s. 28.

[13] Viď. pod-čl. 20.1 Red Book.

[14] Viď. pod-čl. 1.3 Red Book.

[15] Ku konkretizácii minimálnych požiadaviek pre riadne oznámenie claimu v zahraničnej judikatúre viď napr. rozhodnutie Technology and Construction Court (High Court of Justice) zo dňa 16.4.2014, cit. č. [2014] EWHC 1028 (TCC) ve věci Obrascon Huarte Lain SA v. Her Majesty's Attorney General for Gibraltar [online]. [cit. 06.08.2024]. K dispozícii>>> tu.

[16] Viď. pod-čl. 20.1 Red Book.

[17] Viď. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. 04. 2023, sp. zn. 23 Cdo 763/2022, k dispozícii>>> tu.

[18] Pokiaľ pokynu k variácii predchádzala požiadavka stavebného dozoru na predloženie návrhu variácie, zhotoviteľ bol povinný podľa pod-čl. 13.3 písm. b) Red Book predložiť stavebnému dozoru potrebné modifikácie harmonogramu a lehoty výstavby súvisiace s variáciou, teda v tomto prípade bude pravdedobne jasné, či (a prípadne aký) bude mať nariadená alebo schválená variácia vplyv na lehotu výstavby.

[19] Viď. pod-čl. 4.21 písm. f) Red Book.

[20] Viď. pod-čl. 20.1 ve spoj. s pod-čl. 8.4 v spoj. s pod-čl. 3.5 Red Book.

[21] V takom prípade možno uvažovať aj o aplikácii pod-čl. 8.5 Red Book, ktorý upravuje oprávnenie zhotoviteľa požadovať predĺženie lehoty výstavby v prípade nepredvídateľného oneskorenia spôsobeného orgánmi verejnej správy.