Podľa článku 17 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky[1] (ďalej len „Ústava“): „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovením prvej vety článku 17 ods. 2 Ústavy sa priznáva generálna ochrana osobnej slobody bez ohľadu na to, aký je dôvod obmedzenia osobnej slobody.[2] Ako sme uviedli v našom chronologicky skoršom príspevku[3], je nesporné, že rozhodnutím o vzatí obvineného do väzby (a jej následným výkonom) sa najintenzívnejšie zasahuje do jeho osobnej slobody, ako aj do jeho ústavnoprávne garantovaných základných občianskych slobôd.

Ústavné a zákonné limity trvania väzby

Podľa článku 17 ods. 5 Ústavy: „Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu“. Nakoľko sa trestnoprocesným inštitútom väzby najintenzívnejšie[4] zasahuje do občianskych práv a slobôd obvineného, je preto aj čas, ktorý môže obvinený stráviť maximálne vo väzbe zákonodarcom, v Slovenskej republike limitovaný zákonom[5]. Lehota trvania väzby obvineného sa odvíja od výšky trestnej sadzby za čin, ktorý sa obvinenému zo strany OČTK v uznesení o vznesení obvinenia kladie za vinu (pre ktorý je Obvinený trestne stíhaný).

Všeobecne k väzbe v podmienkach Slovenskej republiky

Väzba, ako zabezpečovací a ultima ratio prostriedok, je zákonodarcom v Slovenskej republike právne reglementovaná v ustanovení § 71 a nasl. Trestného poriadku (ďalej aj ako „TP“). Trestný poriadok v § 71 ods. 1 rozlišuje zásadne[6] tri dôvody väzby[7], a to tzv.:

1. Útekovú väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ TP)[8]
2. Kolúznu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. b/ TP)[9]
3. Preventívnu (predstihovú) väzbu (§ 71 ods. 1 písm. c/ TP)[10]

Trvanie väzby v Slovenskej republike

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 TP sú OČTK a súdy povinné väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene. S trvaním väzby obvineného vyvstáva legitímna otázka súladu maximálnej lehoty trvania väzby, napríklad so zásadou primeranosti a zdržanlivosti v trestnom konaní uvedenou v ust. § 2 ods. 2 TP[11], ako aj s už vyššie uvedenou zásadou oficiality v trestnom konaní v zmysle ust. § 2 ods. 6 TP[12].

V prípravnom konaní je základná lehota väzby 7 mesiacov. Túto lehotu je možné predĺžiť za splnenia zákonných dôvodov[13].  Väzba môže byť v prípravnom konaní predĺžená o ďalších 7 mesiacov[14].

Celková lehota trvania väzby v Slovenskej republike

V ustanovení § 76 ods. 6 TP zákonodarca v Slovenskej republike ustanovuje celkovú lehotu väzby za prípravné konanie spolu s konaním pred súdom. Dĺžka zákonom prípustného trvania väzby obvineného reflektuje na typovú závažnosť trestného činu, pre ktorý sa zo strany OČTK voči obvinenému vedie trestné stíhanie, a to pre:

1. prečin[15] – väzba nesmie presiahnuť celkovú lehotu 12 mesiacov (t.j. 1 rok),
2. zločin[16] – väzba nesmie presiahnuť celkovú lehotu 36 mesiacov (t.j. 3 roky) a
3. obzvlášť závažný zločin[17] celkovú lehotu 48 mesiacov (t.j. 4 roky).

Márnym uplynutím celkovej lehoty trvania väzby obvineného musí byť obvinený prepustený z väzby na slobodu, a to bez ohľadu na to, že predmetná trestná vec nie je ešte právoplatne skončená.

Trvanie väzby v prípravnom konaní v Slovenskej republike

V ustanovení § 76 ods. 7 TP sa zákonodarcom v Slovenskej republike ustanovuje maximálna dĺžka lehoty väzby pre prípravné konanie. Z celkovej lehoty väzby uvedenej v § 76 ods. 6 TP na prípravné konanie pripadá lehota:

1. 7 mesiacov pri prečine,
2. 19 mesiacov pri zločine a 
3. 25 mesiacov pri obzvlášť závažnom zločine.

Špecifiká výkonu tzv. kolúznej väzby v podmienkach Slovenskej republiky

Podľa zákona o výkone väzby[18] má výkon tzv. kolúznej („béčkovej“) väzby obvineného v komparácii s inými dôvodmi väzby (útekový alebo preventívny) prísnejšie podmienky jej výkonu. Obvinený vo výkone tzv. kolúznej väzby napríklad:

1. je umiestňovaný do cely oddelene od iných obvinených, ktorí sú vo väzbe z iného než kolúzného dôvodu väzby,
2. nie je umiestnený v oddiele väzby s tzv. zmierneným režimom (kde je možný voľný pohyb, stretávanie sa s inými obvinenými v iných nesúvisiacich trestných veciach v tom istom väzobnom oddiele),
3. je obmedzený v používaní pevnej telefonickej linky z kolúznej väzby (s výnimkou telefonátov s obhajcom môže obvinený z kolúznej väzby telefonovať výlučne po predchádzajúcom súhlase OČTK, ktoré si môžu vyhradiť prítomnosť pri telefonovaní),
4. je obmedzený v prijímaní a odosielaní listovej korešpondencie (listy obvineného smerom von z kolúznej väzby, ako aj listy adresované obvinenému do kolúznej väzby, sú kontrolované OČTK, resp. súdom; listová korešpondencia obvineného v kolúznej väzbe je prípustná len vtedy, ak jej obsah nie je v rozpore s účelom kolúznej väzby obvineného),
5. je obmedzený v realizácii prijímania návštev (obvineného možno v kolúznej väzbe navštíviť iba s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, resp. súdu – v závislosti od štádia TK), pričom na stretnutiach obvineného s návštevou v kolúznej väzbe je oprávnený byť zástupca prokuratúry a zásadne o všetkých kontaktoch obvineného v kolúznej väzbe s inými osobami rozhoduje prokurátor,
6. nemôže pracovať, má tzv. spánkovú depriváciu spôsobenú nočným budením, z celového dňa je obvinený 23 hodín na cele, listy, či už od obvineného z ÚVV jeho rodine, alebo naopak od rodiny do ÚVV obvinenému, „idú“ takmer tri týždne[19],
7. podmienky obvineného v kolúznej väzbe sú prísnejšie v porovnaní s „režimom“, aký panuje vo výkone trestu odňatia slobody

Vzhľadom na uvedené, je jednou z legitímnych otázok aj taká, či relatívne dlhé obmedzenie osobnej slobody obvineného väzobným stíhaním[20] vo fáze predsúdneho konania alebo aj konania pred súdom je „bežné“ aj v dvoch susediacich štátoch. Z uvedeného dôvodu sme sa rozhodli odpoveď na túto otázku aspoň načrtnúť v našom príspevku.

Trvanie väzby v Českej republike

V Českej republike sa v trestnom konaní postupuje podľa zákona č. 141/1961 o trestním řízení soudním ve znení pozdejších předpisu (ďalej ako „Trestní řád“)[21]. Dôvody väzby sú v ČR ustanovené v § 67 Trestního řádu a ich rozčlenenie zodpovedá § 71 ods. 1 TP v Slovenskej republike. Maximálnu prípustnú dĺžku trvania väzby právne reglementuje ust. § 72a ods. 1 Trestního řádu.

1. Celková doba[22] trvania väzby pre prečin je 1 rok,
2. celková doba trvania väzby pre zločin je 2 roky,
3. celková doba trvania väzby pre obzvlášť závažný zločin je 3 roky a
4. celková doba trvania väzby pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý je podľa trestného zákona možné uložiť výnimočný trest, je 4 roky.

V zmysle § 72a ods. 2 Trestního řádu na prípravné konanie pripadá jedna tretina z celkovej doby trvania väzby, to znamená, že:

1. na prípravné konanie pre spáchanie prečinu pripadá maximálna doba trvania väzby 4 mesiace,
2. na prípravné konanie pre spáchanie zločinu pripadá maximálna doba trvania väzby 8 mesiacov,
3. na prípravné konanie pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu pripadá maximálna doba trvania väzby 1 rok a
4. na prípravné konanie vo veci obzvlášť závažného zločinu, za ktorý je možné ustanoviť výnimočný trest, pripadá maximálna doba trvania väzby 16 mesiacov.

Maximálna lehota tzv. kolúznej väzby v Českej republike

V súvislosti so vzatím obvineného do väzby výlučne[23] z tzv. kolúzného dôvodu (§ 67 písm. b) Trestního řádu) zákonodarca v Českej republike právne reglementuje lehotu jej trvania (či už v prípravnom konaní, alebo v konaní pred súdom[24]) na maximálne 3 mesiace. Táto zákonná limitácia lehoty trvania kolúznej väzby v Českej republike však neplatí, ak sa u osoby obvineného zistí, že napríklad obvinený už ovplyvňoval svedkov. V prípade, ak sa zistí, že obvinený už pôsobil na svedkov, rozhoduje o jeho ponechaní vo väzbe nad stanovenú lehotu na návrh štátneho zástupcu sudca, po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste súd.

Maximálna lehota tzv. kolúznej väzby v Rakúskej republike

Podľa § 178 ods. 1 Trestného poriadku rakúskej republiky[25] až do začatia hlavného pojednávania  nesmie vyšetrovacia väzba v Rakúsku presiahnuť nasledujúce lehoty:

1. dva mesiace, pokiaľ je obvinený vo väzbe len z dôvodu nebezpečenstva kolúzneho správania obvineného,
2. šesť mesiacov, pokiaľ je obvinený zadržiavaný kvôli podozreniu zo spáchania prečinu; jeden rok, ak je obvinený zadržiavaný kvôli podozreniu zo spáchania zločinu; dva roky, ak je obvinený zadržiavaný kvôli podozreniu zo spáchania zločinu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní viac ako päť rokov.

Navrhované zmeny v súvislosti s dôvodmi, resp. trvaním väzby obvineného v Trestnom poriadku v Slovenskej republike

S poukázaním na uvedené si preto dovoľujeme ako podnet do diskusie navrhnúť (v prípade kumulatívneho splnenia zákonných dôvodov danej väzby) nasledovné:

1. V prípade tzv. útekovej väzby obvineného by bol sudca pre prípravné konanie primárne povinný uložiť obvinenému monitorovanie pohybu obvineného za pomoci tzv. elektronického náramku (zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s prepojením „náramku“ na elektronický monitorovací pult na príslušné Okresné riaditeľstvo PZ SR, ktoré je vzdialenosťou najbližšie k okruhu miesta, kde sa musí obvinený povinne zdržiavať, s uložením ďalších primeraných obmedzení podľa úvahy a rozhodnutia zo strany sudcu pre prípravné konanie, napr. so súčasnou povinnosťou obvineného sa každý deň primeranou formou (osobne, resp. elektronicky) „hlásiť“ u probačného úradníka. Čo i len jedným porušením tejto „notifikačnej“ povinnosti obvineného alebo porušením čo i len jedného primeraného obmedzenia obvineného by boli OČTK oprávnené obvineného vziať do výkonu útekovej väzby z dôvodu porušenia podmienok zo strany obvineného.
2. V prípade tzv. preventívnej väzby obvineného (s výnimkou niektorých SPTČ, ako sú napr. príprava vraždy, resp. pokus vraždy, resp. hrozba vraždou, ale aj iné najzávažnejšie SPTČ v príslušnom vývojovom štádiu TČ, ktoré sa obvinenému zo strany OČTK kladú za vinu), by bol sudca pre prípravné konanie primárne povinný uložiť obvinenému monitorovanie pohybu obvineného za pomoci tzv. elektronického náramku (zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s prepojením „náramku“ na elektronický monitorovací pult na príslušné Okresné riaditeľstvo PZ SR, ktoré je vzdialenosťou najbližšie k okruhu miesta, kde sa musí obvinený povinne zdržiavať, s uložením ďalších primeraných obmedzení podľa úvahy a rozhodnutia zo strany sudcu pre prípravné konanie, napr. so súčasnou povinnosťou obvineného sa každý deň primeranou formou (osobne, resp. elektronicky) „hlásiť“ u probačného úradníka. Čo i len jedným porušením tejto „notifikačnej“ povinnosti obvineného alebo porušením čo i len jedného primeraného obmedzenia obvineného by boli OČTK oprávnené obvineného vziať do výkonu preventívnej väzby z dôvodu porušenia podmienok zo strany obvineného.
3. V prípade tzv. kolúznej väzby, v súlade s návrhom SAK (dostupné tu: https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/446772/_event), navrhujeme oproti aktuálne platnej právnej úprave časovo limitovať, a to stanovením maximálnej lehoty kolúznej väzby na tri (3) mesiace. Zároveň by odo dňa nasledujúceho po dni vzatia obvineného do kolúznej väzby až do uplynutia posledného dňa maximálnej lehoty kolúznej väzby (t.j. 3 mesiace) boli OČTK povinné primárne vypočuť všetkých svedkov, všetkých znalcov a všetkých spoluobvinených, u ktorých sa výlučne podľa uváženia a procesnej taktiky OČTK domnievajú, že práve na nich by obvinený primárne, sekundárne či terciárne pôsobil alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie obvineného.

Mgr. et Mgr. Michal Bezák,
advokát

Mgr. Michal Orviský,
advokátsky koncipient

 

 

Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o.

 

Sky Park Offices, Bottova 2A
811 09 Bratislava

 

Tel:     +421 2 32 609 451

e-mail: office@semancin.sk

---

 

[1] Ústava Slovenskej republiky publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov.

[2] DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava. C. H. Beck 2015, ISBN 978-80-89603-39-8; s. 452.

[3] K tomu pozri: Prezumpcia neviny a rozhodnutie o vzatí do väzby; dostupné >>> tu.

[4] IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 314.

[5] K tomu pozri ust. § 76 ods. 2 a nasledujúce zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo skratkou aj ako „TP“).

[6] Okrem tzv. útekovej, kolúznej a preventívnej/predstihovej väzby sa zvykne tiež v teórii, ale aj v praxi telesného práva rozlišovať: tzv. väzba mladistvého (§ 339 TP), predbežná väzba (§ 505 TP), vydávacia väzba (§ 506 a nasl. TP), vykonávacia väzba (§ 520 a nasl. TP).

[7] V zmysle právnej pojmovej čistoty je správne hovoriť o útekovom dôvode väzby, kolúznom dôvode väzby a preventívnom/predstihovom dôvode väzby. Napriek uvedenému v predchádzajúcej vete však v texte z  dôvodu všeobecne vžitých pojmov pracujeme s pojmami tzv. útekovej väzby, kolúznej väzby, preventívnej/predstihovej väzby. S legálnym pojmom „kolúzna väzba“ však zákonodarca narába v zákone č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

[8] Z konania obvineného ako aj ďalších skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest (úteková väzba).

[9] Z konania obvineného ako aj ďalších skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (kolúzna väzba); tzv. „béčková väzba“ podľa § 71 ods. 1 písm. b/ TP.

[10] Z konania obvineného ako aj ďalších skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (preventívna/predstihová väzba).

[11] Imperatív, aby OČTK a súd počas trestného konania postupovali v trestnom procese tak, aby čo najmenej zasahovali do základných ľudských práv a slobôd osôb („... len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania .... .“).

[12] Zásada oficiality platí pre OČTK ako aj pre súd. Z jej obsahu vyplýva požiadavka, aby sa z úradnej povinnosti plnili všetky úlohy smerujúce k úspešnej realizácii trestného konania. Za „úspešné“ treba považovať každé skončenie trestného stíhania, či už odsúdením alebo oslobodením obžalovaného, zastavením trestného stíhania, alebo aj iným právoplatným rozhodnutím (napr. zmierom). K tomu pozri IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1 Bratislava: Wolters Kluwer 2017 ISBN 978-80-8168-593-4 na strane 70.

[13] Základnú lehotu väzby obvineného v prípravnom konaní v Slovenskej republike je možné predĺžiť z dôvodu, ak prokurátor nepodá najmenej 20 pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty.

[14] Predĺžiť lehotu väzby možno v Slovenskej republike len vtedy, ak návrh podľa § 76 ods. 2 TP bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konaní.

[15] Prečinom sa rozumie trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (§10 ods. 1 Trestného zákona).

[16] Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov (§11 ods. 1 Trestného zákona).

[17] Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný (§ 11 ods. 3 Trestného zákona).

[18] Podľa § 7 ods. 2 písm. c./ a nasl. zákona NS SR č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

[19] K tomu pozri napríklad Ribár, M.: Pohľad z oboch strán mreží na nadužívanie kolúznej väzby a inštitútu kajúcnika v trestných konaniach. Dostupné >>> tu.

[20] Bez existencie právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým by bol obvinený uznaný za vinného zo skutku, ktorý sa mu zo strany OČTK v uznesení o vznesení obvinenia (podľa § 206 ods. 1 TP, tzv. uznesenie o začatí trestného stíhania voči osobe) kladie za vinu.

[21] Dostupný >>> tu.

[22] Zákonodarca v ČR pracuje s pojmom doba a Zákonodarca v SR s pojmom lehota.

[23] Pričom súčasne nie je daný iný zákonný dôvod väzby obvineného.

[24] Jelínek, J. a kol.: Trestní právo procesní. 5 vydaní. Praha: Leges 2018, ISBN 978-80-7502-220-3, na strane 329.

[25] Strafprozessordnung der Republik Österreich (StPO, StF. BGBl, Nr. 631/1975), dostupné online >>> tu.