Viete vôbec napočítať do desať?

Známy právnický aforizmus hovorí: „Dvaja právnici, tri názory“. Pri výklade a aplikácii predpisov v oblasti energetiky sa použitie tohto aforizmu pomaly stáva akýmsi nepísaným pravidlom. Zdá sa totiž, že niektoré právne predpisy boli šité horúcou ihlou a nechávajú priestor pre rôzne výklady. Paradoxne, práve pojmoslovie má byť v oblasti verejnoprávnej regulácie jasné a zrozumiteľné.

Asi málokto by rátal s tým, že nejednoznačným sa v energetickej legislatíve okrem iného môže stať aj použitie predložky „do“ pri definovaní malého zdroja alebo pri stanovení inštalovaného výkonu.

Čo je to malý zdroj?

Podľa zákona o energetike sa malým zdrojom rozumie „zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW.“ Rovnakú definíciu malého zdroja obsahuje aj zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti je namieste otázka, či za malý zdroj môžeme považovať aj zdroj s výkonom rovných 10,0 kW alebo iba zdroj s výkonom menším ako 10,0 kW.

Posúdenie tejto otázky má ďalekosiahly vplyv. Napríklad výrobca, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW je oslobodený od určitých daňových a administratívnych povinností. Pripojenie malého zdroja do distribučnej sústavy je jednoduchšie a časovo menej náročné a takáto výroba elektriny sa navyše nepovažuje za podnikanie v energetike.

Výklad jednotlivých úradov a inštitúcii je však rozdielny, čo vôbec neuľahčuje život potenciálnym výrobcom. Niektoré inštitúcie uznávajú aj rovných 10 kW. Iné v súvislosti s malým zdrojom odporúčajú nižší výkon z dôvodu, že vykladajú pojem malý zdroj tak, že by mal mať inštalovaný výkon nižší ako 10 kW.

Podobných prípadov je viac

Obdobných situácií nejasného určenia hraničnej hodnoty je v energetickej legislatíve viacero. Napríklad zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie garantuje výrobcom využívajúcim ako zdroj slnečnú energiu podporu prevzatím zodpovednosti za odchýlku pre zariadenia s výkonom do 30 kW. Aj poskytovanie iných druhov podpory je často viazané na hodnotu inštalovaného výkonu do určitej hranice. Opätovne ide o rovnakú situáciu, kde nie je na prvý pohľad jasné, či inštalovaný výkon musí byť menší ako stanovená hranica alebo môže byť aj rovnaký ako je stanovená hranica.

V tejto súvislosti podotýkame, že spolu so zákonom o energetike bola prijatá aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týkala zmien správnych poplatkov v energetike. Tu je pri jednotlivých správnych poplatkoch, ktoré majú rôznu výšku v závislosti od veľkosti určitej veličiny použitá preložka „do“. Napríklad na vydanie povolenia na výrobu tepla do 5 MW je určená nižšia sadzba a nad 5 MW je vyššia sadzba. Z takejto formulácie však jednoznačne vyplýva, že formulácia do 5 MW zahŕňa aj rovných 5 MW a formulácia nad 5 MW sa týka iba výkonu väčšieho ako 5 MW.

Čo na to pani slovenčina?

Ústavná požiadavka kvality a zrozumiteľnosti právneho predpisu znamená, že pri vymedzení zákonných pojmov sa nemožno uspokojiť iba s ich „neurčitosťou“ alebo „nepresnosťou“, zapríčinenou nesprávnym použití slov alebo nesprávnym výkladom. Znakom materiálneho právneho štátu je požiadavka na zníženie neurčitosti právnych predpisov a teda aj zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, čím sa zamedzí stavu právnej neistoty.

Tu je na mieste načrieť do Krátkeho slovníka slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied. Ten k výkladu predložky „do“ uvádza, že vyjadruje okrem iného aj číselnú hranicu, alebo hranicu „až po“, teda inými slovami – hranicu, ktorá sa končí použitým číselným označením vrátane.

Tak ako keď splnenie úlohy „do konca roka“ v sebe zahŕňa jej splnenie 31. decembra, rovnako narátanie do 10 v sebe zahŕňa aj započítanie číslovky 10, tak aj zariadenie na výrobu elektriny s výkonom do 10 kW zahŕňa uvedených 10 kW.

Používanie predložky „do“ v právnom poriadku

Použitie predložky „do“ naprieč právnym poriadkom dáva za pravdu výkladu, že slovné spojenie „do 10 kW“ je potrebné chápať vrátane uvedených 10 kW.

Takýto režim sledujú rozličné poriadkové pokuty či iné peňažné sankcie. Napríklad možnosť uloženia poriadkovej pokuty „do 1640 Eur“ neznamená, že súd môže uložiť maximálnu pokutu 1639 Eur, ale môže ju uložiť aj vo výške 1640 Eur.

Rovnako aj lehota splatnosti je stanovená ako časové obdobie „do“ určitého hraničného dátumu, pričom tento hraničný dátum je posledným možným dňom splatnosti. Navyše, v prípade použitia predložky „do“ pri lehotách je potrebné vykladať ju v prospech subjektu, ktorému lehota plynie, teda so zarátaním aj posledného dňa lehoty.

Pri stanovení číselných hraníc v právnych predpisoch je potrebné predložku „do“ chápať „v tom zmysle, ktorý má vo všeobecnom základe spisovného jazyka“ (Ústavný súd Českej republiky, sp. zn.: II. ÚS 618/04), teda ako symbol vyjadrujúci hranicu „až po“, vrátane použitého hraničného číselného označenia. Takýto výklad zároveň napĺňa požiadavky právnej istoty a ustaľuje následný výklad právneho predpisu na podklade všeobecne aplikovateľných pravidiel Slovenského jazyka.

Záver

Vzhľadom na opakované použitie predložky „do“ na rôznych miestach predpokladáme, že zákonodarca mal v úmysle prisúdiť jej všade rovnaký význam. Preto v zmysle zásady právnej istoty by slovné spojenie do určitej hranice, malo zahŕňa aj túto hranicu, t.j. do 10 kW by malo zahŕňať aj rovných 10 kW.

A čo Vy, pri počítaní do desať skončíte pri čísle deväť alebo desať? Nuž, možno je to dobrý základ pre nový vtip z obĺúbenej disciplíny. Stretne sa právnik, matematik a slovenčinár v bare a ... zvyšok už poznáte. Akokoľvek to však môže znieť, pokiaľ nedôjde k výkladovej zhode medzi jednotlivými inštitúciami, odporúčame pri počítaní predsa len skončiť pri čísle 9,99. Prípadné problémy Vám za to určite nestoja.