Európsky parlament v nadväznosti na plenárnu rozpravu z 27. októbra schválil pomerom hlasov 315 (za): 234 (proti): 55 (zdržalo sa hlasovania) návrh na reformu volebného aktu EÚ z roku 1976. Súčasná miera rôznorodosti vnútroštátnych volebných pravidiel podľa poslancov podkopáva koncepciu občianstva EÚ a zásadu rovnosti.

"Našim zámerom je prispôsobiť volebný akt z roku 1976 novej realite," uviedla spravodajkyňa uznesenia Danuta Hübner (EPP, PL) počas októbrovej rozpravy. "Voľby do Európskeho parlamentu sú aj naďalej extrémne národné. Dúfame, že sa nám podarí zvýšiť záujem občanov o účasť na tomto dôležitom prvku európskeho rozhodovania," dodala.

"Mladá generácia by mala byť povzbudzovaná k účasti na týchto voľbách. Internetová generácia preferuje online hlasovanie jediným kliknutím pred návštevou [volebnej miestnosti v priestoroch] radnice alebo školy," uviedol spravodajca Jo Leinen (S&D, DE). "V niektorých krajinách sa kandidátne listiny uzatvárajú až 17 dní pred voľbami. Neviem, ako je potom možné viesť kampaň," dodal.

Parlament schválil návrh, podľa ktorého by sa volebné zoznamy mali zostaviť najneskôr 12 týždňov pred voľbami. Pri väčších členských štátoch poslanci presadzujú zavedenie povinného prahu zvoliteľnosti v rozmedzí 3% až 5%. Zmena by sa dotkla Španielska a Nemecka, ktoré v súčasnosti nemajú zadefinovaný prah pre rozdelenie kresiel.

Právo hlasovať zo zahraničia

Všetci občania EÚ, vrátane tých, ktorí majú pobyt za hranicami Únie, by mali mať právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, uvádza sa v uznesení. Poslanci v tejto súvislosti nabádajú členské štáty, aby zaviedli elektronické, internetové a poštové hlasovanie.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 neumožnili svojim občanom žijúcim za hranicami Únie hlasovať iba štyri členské štáty - Česká republika, Írsko, Malta a Slovensko. Občania ostatných krajín EÚ mohli hlasovať poštou, na veľvyslanectve, v zastúpení alebo elektronicky.

Stop dvojitému hlasovaniu a výzva na harmonizáciu minimálneho veku voličov

S cieľom zabrániť dvojitému hlasovaniu (napríklad v prípade občanov s dvojitým občianstvom alebo občanov žijúcich v rámci EÚ v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi) poslanci žiadajú, aby si členské štáty vymieňali zoznamy voličov.

Parlament tiež odporučil členským štátom, aby zvážili harmonizáciu minimálnej vekovej hranice pre hlasovanie vo voľbách do EP a stanovili minimálny vek voličov v európskych voľbách po vzore Rakúska na 16 rokov.

Zviditeľnenie európskych politických strán

Na hlasovacích lístkoch, ktoré sa použijú pri voľbách do Európskeho parlamentu, by mali byť zobrazené názvy a logá nielen vnútroštátnych strán, ale aj európskych politických strán, ku ktorým sú pridružené, uvádza sa v poslancami predloženom návrhu. Príslušnosť k európskej politickej strane by podľa uznesenia mala byť zrejmá zo všetkých materiálov využívaných v rámci predvolebnej kampane.

Parlament tiež navrhol zriadenie samostatného spoločného volebného obvodu EÚ, v rámci ktorého by na čele kandidátnej listiny každej európskej politickej strany stál kandidát usilujúci sa o funkciu predsedu Európskej komisie.

Spravodajcovia legislatívneho návrhu EP sa vo štvrtok o 9h00 zúčastnia na tlačovej konferencii k schválenému textu uznesenia. Tlačovú konferenciu môžete sledovať naživo tu.

Súvislosti

Zmluvy EÚ, predovšetkým čl. 223 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (TFEU), umožňujú Európskemu parlamentu iniciovať reformu ustanovení týkajúcich sa volieb do EP a vypracovať v tejto súvislosti legislatívny návrh. Na vstup tohto návrhu do platnosti je potrebné jeho jednomyseľné schválenie v Rade. Nové ustanovenia musia tiež schváliť všetky členské štáty EÚ v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi ústavnými požiadavkami.

Postup: Legislatívna iniciatíva EP
Typ dokumentu: Legislatívne uznesenie

Zdroj: TS EP

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk