Pre ilustráciu nám poslúži prípad Hellas Telecommunications[2]. Spoločnosť Hellas II, založená podľa práva Luxemburského veľkokniežatstva, potom ako sa stala insolventná, podala na anglický súd návrh na začatie insolvenčného konania označeného ako „administration“ argumentujúc, že výsledkom tohto konania bude vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov ako v prípade likvidácie spoločnosti podľa luxemburského práva.

Napriek tomu, že Hellas II mala sídlo v Luxemburgu, presvedčila príslušný súd o tom, že jej COMI[3] je v Anglicku na tom základe, že presunula kancelárie do Londýna a následne listom informovala individuálne každého svojho veriteľa o tejto zmene. Súčasne zmenu oznámila tlačovou správou a v Anglicku si otvorila bankový účet, na ktorý presmerovala všetky platby. Následné rokovania s veriteľmi sa vždy konali v Londýne aj napriek tomu, že sídlo spoločnosti bolo stále registrované v Luxemburgu.[4]

Ako vidieť, využitie efektívnejšej legislatívy iného členského štátu EÚ môže byť aj prínosom. Prínosom pre samotného dlžníka, ktorý dostane šancu na záchranu a prínosom pre veriteľov, ktorí budú uspokojení vo väčšej miere ako v prípade konkurzu dlžníka.

Ako už bolo povedané, práve anglická legislatíva poskytuje pravdepodobne najefektívnejšie právne nástroje na riešenie insolvencie v rámci EÚ.[5] V tejto súvislosti je preto mimoriadne nešťastné, že práve vo Veľkej Británii sa dňa 23. júna 2016 uskutočnilo referendum o jej zotrvaní v Európskej Únii. Hoci výsledok referenda nie je právne záväzný, vláda Veľkej Británie sa rozhodla postupovať plne v súlade s jeho výsledkom[6] a v súčasnosti sa pripravuje vystúpenie Veľkej Británie z EÚ („brexit“).

V súčasnosti sa tak pravdepodobne najčastejšie skloňovaným ustanovením právneho predpisu v rámci EÚ stal čl. 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý stanovuje, že členský štát, ktorý sa rozhodne z EÚ vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade, pričom sa následne dojedná a uzavrie dohoda, ktorá ustanoví spôsob vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s EÚ. Akokoľvek dlho bude tento proces trvať, dopad brexitu na insolvenčné právo v rámci EÚ bude jednoznačne negatívny. Posúďte sami:

Veľká Británia prestane byť členským štátom EÚ a v prípade, že nedôjde k vyjednaniu osobitnej zmluvy, vo vzťahu k EÚ bude vystupovať ako ktorýkoľvek štát mimo EÚ (štát tretieho sveta). Z hľadiska uplatňovania nariadenia o insolvenčnom konaní („Prepracované nariadenie“)[7], Brexit spôsobí nasledovné: (i) insolvenčné konania začaté vo Veľkej Británii sa nebudú automaticky uznávať vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ; (ii) vo vzťahu k hlavnému insolvenčnému konaniu začatému v niektorom členskom štáte EÚ nebude možné začať vedľajšie insolvenčné konanie vo Veľkej Británii; (iii) povinnosť spolupracovať a komunikovať medzi správcami a/alebo súdmi bude bez právneho základu; (iv) nastane stav obrovskej právnej neistoty v otázke aplikácie práva a osobitnej ochrany vecných práv tretích osôb, prípadne možnosti započítania vzájomných pohľadávok spôsobom, ktorý v súčasnosti umožňuje nariadenie o konkurznom konaní („Pôvodné nariadenie“)[8] a bude ho umožňovať aj Prepracované nariadenie po tom, ako nadobudne dňa 26. Júna 2017 účinnosť.

Otvorenou otázkou ostáva, či sa Prepracované nariadenie použije aspoň na tie insolvenčné konania, ktoré boli začaté pred účinnosťou brexitu.[9] Na viac, Prepracované nariadenie nahradilo v otázkach v ňom uvedených a vo vzťahoch medzi členskými štátmi 30 dvoj- alebo viacstranných dohovorov medzi členskými štátmi. Bude brexit znamenať, že platnosť týchto dohovorov sa obnoví?[10]

V prípade, že medzi Veľkou Britániou a EÚ nedôjde k vyjednaniu osobitnej zmluvy, uznávanie insolvenčných konaní začatých v niektorom z členských štátov EÚ sa bude pravdepodobne riadiť zákonom Cross-Border Insolvency Regulations 2006 (britská implementácia UNCITRAL Model Law on Cross-Border Insolvency). Na druhej strane, uznávanie britských rozhodnutí v členských štátoch EÚ sa bude môcť realizovať len v Grécku, Poľsku, Rumunsku a Slovinsku, ktoré ako jediné členské štáty EÚ implementovali UNCITRAL Model Law.

Akémukoľvek komplexnému riešeniu, či už formou bilaterálnej zmluvy s EÚ alebo s jednotlivými členskými štátmi samotnými, budú žiaľ musieť predchádzať náročné dlhoročné rokovania, pričom už teraz je jasné, že atraktivita britského reštrukturalizačného trhu utrpí vážnu porážku.

JUDr. Ivan Ikrényi, PhD., F.I.I.
partner

IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o.

Šoltésovej 2
811 08  Bratislava

Tel.: +421 2 50 10 21 11
Fax: +421 2 50 10 21 21
e-mail: office@ikrenyirehak.sk

_____________________________________
[1] Britské médiá obvinili Veľkú Britániu z toho, že sa stala „konkurzným nevestincom“. Napr. Inside the Minds. Bankruptcy Law Client Strategies In Europe. Thomson Reuters/Aspatore. 2010, s. 98.
[2] Re Hellas Telecommunications (Luxembourg) II SCA, Chancery Division, 26 November 2009 [2009] EWHC 3199 (Ch) [2010] B.C.C. 295
[3] Centrum hlavných záujmov.
[4] Miesto, kde sa uskutočňujú rokovania s veriteľmi, je z pohľadu anglických súdov mimoriadne dôležité pri posudzovaní COMI.
[5] Medzi tieto nástroje patrí predovšetkým tzv. „scheme of arrangement“, ktorý je preferovaným mechanizmom pre reštrukturalizáciu finančného dlhu. Nejedná sa však o insolvenčné konanie, pretože je upravené v Companies Act 2006, z toho dôvodu nepatrí ani do pôsobnosti Pôvodného nariadenia (a nebude patriť ani do pôsobnosti Prepracovaného nariadenia). Výhodou konania je flexibilita, možnosť vybrať skupiny veriteľov, ktoré budú účastníkmi konania. Výsledkom je spravidla reštrukturalizácia dlhu (debt restructuring), výmena pohľadávok za majetkovú účasť v dlžníkovi (debt for equity swaps) alebo predaj majetku (asset sale). Ďalšími frekventovane využívanými konaniami sú „administrative receivership“, „company voluntary arrangements“ a „administration“.
[6] Výsledok referenda: 37 % oprávnených voličov hlasovalo za „odchod“ z EÚ, 35 % hlasovalo za zotrvanie v EÚ a 28 % sa referenda nezúčastnilo.
[7] Predpokladáme, že v čase vystúpenia Veľkej Británie z EÚ už nadobudne účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie).
[8] Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.
[9] Teoreticky by mohlo dôjsť k uplatneniu čl. 84 ods. 2 Prepracovaného nariadenia per analogiam, podľa ktorého sa nariadenie (ES) č. 1346/2000 naďalej (t.j. po účinnosti Prepracovaného nariadenia) uplatní na insolvenčné konania, ktoré patria do pôsobnosti uvedeného nariadenia a ktoré sa začali pred 26. júnom 2017.
[10] Niektoré z nich boli prijaté v 20.-30. rokoch minulého storočia.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk