Podľa Zmluvy o EÚ sa v rámci európskej iniciatívy občanov (ďalej len „ICE“) občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi štvrtiny členských štátov, môžu ujať iniciatívy a vyzvať Komisiu, aby navrhla normotvorcovi Únie prijať právny akt na účely vykonávania Zmlúv. Pred začatím zbierania požadovaného počtu podpisov sa musia organizátori ICE zaregistrovať u Komisie, ktorá preskúma najmä jej predmet a ciele. Komisia môže registráciu ICE zamietnuť, najmä ak predmet takejto iniciatívy zjavne nepatrí do jej právomocí.

Dňa 15. júla 2013 predložil výbor občanov Komisii návrh ICE s názvom „Minority SafePack – One million signatures for diversity in Europe“ (Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe). Cieľom tejto iniciatívy je vyzvať EÚ na zlepšenie ochrany osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám a na posilnenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v EÚ prijatím série legislatívnych aktov.
Komisia rozhodnutím z 13. septembra 20131 zamietla zaregistrovať návrh ICE z dôvodu, že zjavne nepatrí do jej právomocí.

Organizátori európskej iniciatívy občanov napadli rozhodnutie Komisie na Všeobecnom súde Európskej únie, ktorý svojím rozsudkom z 3. februára 20172 zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia.
Po vydaní rozsudku Všeobecným súdom Komisia túto ICE rozhodnutím z 29. marca 20173 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) čiastočne zaregistrovala.
Rumunsko sa na Všeobecnom súde domáhalo zrušenia napadnutého rozhodnutia. Rumunsko predovšetkým tvrdilo, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že návrhy právnych aktov sa nenachádzajú „zjavne mimo“ rámca právomocí Komisie, na základe ktorých môže predložiť návrh aktu, a že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné.

Všeobecný súd svojím rozsudkom z dnešného dňa zamietol žalobu podanú Rumunskom proti Komisii.

Pokiaľ ide o rámec právomocí Komisie, Všeobecný súd po prvé pripomína, že cieľom ICE je predovšetkým povzbudiť občanov podieľať sa na demokratickom živote Únie a vo väčšej miere Úniu sprístupniť. Komisia tak môže registráciu tohto návrhu ICE zamietnuť len v prípade, ak je vzhľadom na jej predmet a ciele zjavne mimo rámca právomocí, na základe ktorých môže predložiť návrh právneho aktu Únie.

V tomto kontexte musí Komisia pristúpiť k prvému preskúmaniu údajov, ktorými disponuje, s cieľom posúdiť, či návrh ICE nie je zjavne mimo rámca jej právomocí. V prípade registrácie návrhu sa potom vykoná preskúmanie v celom rozsahu.
Všeobecný súd konštatuje, že právne akty uvedené v návrhu ICE majú prispieť jednak k zabezpečeniu rešpektovania práv osôb patriacich k menšinám, čo predstavuje hodnotu Únie, a jednak k rešpektovaniu a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Únii, čo predstavuje cieľ sledovaný Úniou. Všeobecný súd v tejto súvislosti uvádza, že na rozdiel od tvrdení Rumunska Komisia napadnutým rozhodnutím nepriznala Únii všeobecnú právomoc v týchto oblastiach, ale len rozhodla, že tieto hodnoty a ciele Únie uvedené v Zmluve o EÚ musia byť zohľadnené v rámci činností Únie v oblastiach, ktorých sa návrh ICE týka.

Všeobecný súd dodáva, že pokiaľ je Komisia v oblastiach právomoci Únie oprávnená predložiť návrhy právnych aktov, ktoré zohľadňujú hodnoty a ciele, ktoré sú predmetom návrhu ICE, nič jej nebráni ani v tom, aby predložila návrhy osobitných aktov, ktoré, ako je to v prejednávanej veci, budú doplňovať činnosť Únie v oblastiach jej právomoci s cieľom zabezpečiť rešpektovanie hodnôt uvedených v Zmluve o EÚ.
Všeobecný súd sa tiež domnieva, že na rozdiel od tvrdenia Rumunska môžu rôzne návrhy dotknutých právnych aktov prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených pre činnosť Únie v oblasti príslušnej právomoci.
Za týchto podmienok Všeobecný súd konštatuje, že návrh ICE sa nenachádza „zjavne mimo“ rámca právomocí Komisie.

Pokiaľ ide po druhé o povinnosť Komisie uviesť odôvodnenie, Všeobecný súd konštatuje, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla skutočnosti, ktoré viedli k jeho prijatiu, a že Rumunsko bolo schopné vyhodnotiť dôvody, na ktorých sa napadnuté rozhodnutie zakladá.