Vstupovanie vadľajších účastníkov do súdných konaní so spotrebiteľským prvkom a obrana proti nim

Mnohí žalobcovia v súdnych konaniach so spotrebiteľským prvkom v priebehu približne posledných dvoch rokov zaznamenali vstupy vedľajších účastníkov, vstupujúcich pod rúškom ochrany spotrebiteľa, do súdnych konaní. Dostávajú sa tak k citlivým informáciám, ktoré môžu ľahko zneužiť.

Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária

Spoločné znaky všetkých vstupov do súdnych konaní sú tie, že vedľajší účastníci majú vždy právnu formu občianskych združení a vstupujú do súdnych konaní bez akéhokoľvek splnomocnenia zo strany odporcov a bez ohľadu na stav súdneho konania. Ďalším spoločným znakom je skutočnosť, že vedľajší účastníci majú priamo vo svojich stanovách ako predmet svojej činnosti uvedenú kolektívnu ochranu spotrebiteľov a zastupovanie spotrebiteľov v občianskych súdnych konaniach a vstupy do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Je možné predpokladať, že by teda mali disponovať rozsiahlym know – how, skúsenosťami, personálnym aj technickým vybavením, ktoré by im umožňovalo záujmy spotrebiteľov priamo ochraňovať. Napriek tomu sa spravidla nechávajú zastúpiť advokátmi, ktorí do konania (väčšinou bez znalosti konkrétneho prípadu) vstupujú, plošne podávajú rovnaké formulárové námietky a za podanie týchto formulárových námietok (spravidla nezohľadňujúcich stav konkrétneho konania a jeho špecifiká) si uplatňujú náhradu trov právneho zastúpenia.

Z našich skúseností a postrehov vyplýva, že systém takéhoto hromadného vedľajšieho účastníctva funguje nasledovne:

a) Občianske združenie formálne vystupujúce ako ochranca spotrebiteľov si na základe zákona č. 211/2000 Z. z. (ďalej len ,,Zákon o slobode informácii“) a na základe zákona č. 543/2005 Z. z. (ďalej len ,,Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy“) vyžiada zo súdu zaslanie zoznamu spisových značiek konaní vedených na danom súde na základe návrhov vytipovaného žalobcu.

b) Po obdržaní zoznamu vyžiadaných spisových značiek občianske združenie zašle súdu oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania spolu s jeho prílohami. Odvoláva sa pritom na § 93 ods. 2 Zákona č. 99/1963 Z. z. (ďalej len ,,OSP“), ktorý upravuje vstupovanie vedľajších účastníkov do súdnych konaní, a na § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

c) Po obdržaní vyžiadanej spisovej dokumentácie sa občianske združenia nechávajú spravidla zastúpiť advokátskymi kanceláriami. Ide pritom takmer vždy o tie isté advokátske kancelárie.

d) Advokátske kancelárie, ktoré formálne prevzali zastúpenie týchto občianskych združení, podávajú vopred pripravené formulárové námietky. Tieto námietky sú podľa nášho názoru veľmi často podávané bez znalosti konkrétneho prípadu.

e) Ak advokátske kancelárie formálne zastupujúce tieto občianske združenia po obdržaní a zbežnom preštudovaní súdneho spisu usúdia, že nie je šanca na úspešné uplatnenie námietok a (čiastočného či úplného) zamietnutia žalobného návrhu, zo súdneho konania väčšinou vystupujú. Naša kancelária už zaznamenala vystúpenia zo súdnych konaní napríklad v prípadoch, v ktorých bol pred podaním žalobného návrhu vydaný trestný rozkaz či v prípadoch, kde neobsahovala zmluvná dokumentácia neprijateľné zmluvné podmienky (inak povedané, v prípadoch, kde nebola reálna šanca priznania náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom). Podľa aktuálnej právnej úpravy pritom za takéto konanie a finančné a časové náklady spôsobené súdu a účastníkom konania nenesú vedľajší účastníci žiadnu hmotnú či trestnoprávnu zodpovednosť.

Máme za to, že tieto subjekty tak pravdepodobne nezastupujú záujmy spotrebiteľov v dobrej viere, t.j. že záujmy spotrebiteľov zastupujú iba zdanlivo.

Subjekty, ktoré dlhodobo bez písomného splnomocnenia či pokynu spotrebiteľov z titulu záujmového združenia na ochranu spotrebiteľov opakovane vstupujú do súdnych konaní rôznych subjektov, by mali mať dostatočné vedomosti a skúsenosti pre to, aby záujmy spotrebiteľov zastupovali sami a naplňovali tak účel svojej existencie. Tieto subjekty však záujmy spotrebiteľov nezastupujú sami, ale prostredníctvom svojich právnych zástupcov, ktorí si opakovane uplatňujú náhradu trov právneho zastúpenia a opakovane výrazne navyšujú časové aj finančné náklady potrebné pre hospodárne vyriešenie súdneho sporu a ukončenie súdneho konania.

Všetkým navrhovateľom ktorí s týmito občianskymi združeniami a ich činnosťou majú skúsenosti je možné odporučiť, aby v momente, keď im bude oznámený vstup vedľajšieho účastníka do súdneho konania vznášali námietky proti vstupu vedľajších účastníkov do súdnych konaní.

V prípade, ak ide o navrhovateľa, ktorý je bankou, resp. pôvodným veriteľom bola banka, možno odporučiť podanie námietok proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania s poukázaním predovšetkým na nasledovné skutočnosti:

Ustanovenie § 91, ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o bankách“), ktorý upravuje pojem bankového tajomstva a namietať vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do predmetného súdneho konania z dôvodu, že predmetom uvedeného súdneho konania evidentne sú informácie chránené bankovým tajomstvom, teda informácie týkajúce sa klienta banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Zároveň ide o informácie, z ktorých sú zrejmé všetky osobné údaje klienta banky a je z nich zrejmý aj názov banky.

Možno tiež odporučiť aj argumentáciu skutočnosťou, že na sprístupnenie vyššie uvedených informácii tvoriacich predmet bankového tajomstva v prospech akýchkoľvek tretích osôb žalovaný neposkytol žiadny písomný pokyn a ani neudelil občianskemu združenia vystupujúcemu ako ochranca spotrebiteľa predchádzajúci písomný súhlas, a preto toto občianske združenie ako tretia osoba zdanlivo vystupujúca na ochranu odporcu ako spotrebiteľa nemá právo na oboznamovanie sa so skutočnosťami tvoriacimi predmet tohto konania, ktoré súčasne napĺňajú aj predmet ochrany bankového tajomstva, ktoré je žalobca povinný chrániť v zmysle Zákona o bankách pred akoukoľvek treťou nepovolanou osobou.

Tak isto ustanovenie § 91, ods. 4 Zákona o bankách stanovuje konkrétny výpočet subjektov, ktorým banka aj bez súhlasu klienta poskytne správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. V tomto konkrétnom výpočte subjektov však nie sú uvedené žiadne subjekty vystupujúce na ochranu spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov sa javí ako účelné navrhovateľovi namietať pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do súdneho konania. V prípade ak bola banková pohľadávka postúpená na iný subjekt, je možné argumentovať skutočnosťou, že bankové tajomstvo sa vzťahuje aj na pohľadávky, ktoré banka postúpila.

Je možné použiť aj argument, že sprístupnením informácii, ktoré sú predmetom súdneho konania a ktoré v zmysle Zákona o bankách spadajú do predmetu bankového tajomstva vo vzťahu k tretím nepovolaným osobám v zmysle Zákona o bankách, by mohlo za splnenia zákonných predpokladov dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty hore uvedeného trestného činu podľa § 264 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len ,,Trestný zákon“).

V prípadoch, kde nie je možné poukazovať na ochranu bankového tajomstva, možno použiť nasledovnú argumentáciu:

Predovšetkým je vhodné poukázať na to, že žalobca má za to, že vedľajší účastník nezastupuje záujmy spotrebiteľov v dobrej viere, t.j. že záujmy spotrebiteľov zastupuje iba zdanlivo. Odporúčame žalobcovi poukázať na skutočnosť, že subjekt, ktorý dlhodobo bez písomného splnomocnenia či pokynu spotrebiteľov z titulu záujmového združenia na ochranu spotrebiteľov opakovane vstupuje do súdnych konaní rôznych subjektov, má mať dostatočné vedomosti a skúsenosti potrebné pre to, aby záujmy spotrebiteľov zastupoval sám a napĺňal tak účel svojej existencie. Účelom existencie akéhokoľvek združenia na ochranu spotrebiteľa je chrániť záujmy a práva spotrebiteľov, čo by malo byť takéto združenie schopné zabezpečiť prostredníctvom vlastných pracovníkov a vlastného know – how. Takéto občianske združenie ale nemá žiadne splnomocnenie od odporcu, nepozná jeho konkrétne potreby a záujmy, pretože sa s odporcami pri svojej činnosti vo väčšine prípadov vôbec nestretáva.

Vo všetkých prípadoch je tiež možné navrhovateľom odporučiť, aby poukázali na skutočnosť, že Okresný súd Brezno sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 OSP s Ústavou SR, konkrétne s článkom 19 ods. 2 a 3.

Ako uvádza Okresný súd Brezno, "V praxi dochádza k situácii, kedy vedľajší účastníci hromadne vstupujú do konaní v spotrebiteľských veciach, pričom v prípade, ak navrhovateľ nepodá návrh na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva resp. nevznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, získava vedľajší účastník prístup k osobným údajom spotrebiteľa. Spotrebiteľ však k takémuto prístupu nedal súhlas. V mnohých veciach koná vedľajší účastník bez toho, aby bol aspoň v minimálnom kontakte s účastníkom konania, prípade z konania vystúpi po tom, ako je mu doručený opis návrhu na začatie konania s prílohami. Týmto podľa názoru súdu dochádza k zjavnému porušovaniu článku 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko je neoprávnene zasahované do súkromného života účastníka konania tak, že vedľajší účastník zhromažďuje resp. môže zhromažďovať o ňom osobné údaje bez jeho súhlasu. Zároveň dochádza k rozporu s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý práve na spracovávanie osobných údajov súhlas dotknutej osoby vyžaduje a neoprávnené spracovávanie prísne sankcionuje.“

Súd konštatuje, že v prípadoch, kedy do konania na strane spotrebiteľa vstupuje ako vedľajší účastník právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je namieste vyžadovať súhlas spotrebiteľa s takýmto vstupom, čím by sa zabránilo porušovaniu jeho ústavných práv. Súčasná právna úprava teda umožňuje vedľajšiemu účastníkovi prístup k osobným údajom účastníka bez toho, aby tento dal na to súhlas, čím dochádza k porušeniu článku 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR.

Na základe všetkých uvedených skutočností je možné navrhovať, aby súd vydal uznesenie, ktorým rozhodne o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do súdneho konania a zároveň zaviaže vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia vzniknutých navrhovateľovi.

Roman Hojer