Vybrané novely daňových zákonov

Dňa 1. januára 2013 nadobudla účinnosť novela č. 334/2012 Z. z. (ďalej len „Novela Trestného zákona“), ktorou sa mení právna úprava účinnej ľútosti zakotvená v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“).

Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária

Zánik trestnosti pri niektorých daňových trestných činoch.

Úprava podmienok zániku trestnosti formou účinnej ľútosti sa po Novele Trestného zákona vzťahuje na nasledujúce daňové trestné činy:

(i) trestný čin skrátenie dane a poistného (§ 276 TZ);
(ii) trestný čin neodvedenia dane a poistného (§ 277 TZ); a
(iii) trestný čin nezaplatenia dane a poistného (§278 TZ),

a spočíva v tom, že páchateľ dodatočne zaplatí splatnú daň a jej príslušenstvo, resp. zaplatí poistné najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ mohol oboznámiť s výsledkami vyšetrovania.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Novela Trestného zákona umožnila, že v prípade trestného činu neodvedenia dane a poistného a trestného činu nezaplatenia dane a poistného je možné aplikovať účinnú ľútosť bez ohľadu na to, akú vysokú škodu páchateľ svojím konaním spôsobil. To znamená, že účinnú ľútosť možno po Novele Trestného zákona využiť aj v prípade vysokých daňových únikoch. Nemožno však premeškať zákonnú lehotu do kedy tak možno urobiť.

Účinnú ľútosť v prípade vyššie uvedených daňových trestných činoch páchateľ rovnako nebude môcť využiť, (i) ak bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý za obdobný čin, alebo (ii) ak páchateľ v predchádzajúcich 24 mesiacoch na zastavenie trestného stíhania za obdobný čin využil ustanovenia o účinnej ľútosti.

Nové daňové trestné činy

Zákonom č. 246/2012 Z. z. v znení účinnom od 1. októbra 2012 sa taktiež zaviedlo nové ustanovenie o trestnom čine daňového podvodu (§ 277a TZ) a trestnom čine marenia výkonu správy daní (§ 278a TZ). Trestného činu daňového podvodu sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu (najmenej 2 660,- EUR) uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za tento trestný čin hrozí jeho páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 12 rokov.

Keďže správca dane bol pri výkone správy daní stále častejšie vystavovaný pokusom zo strany daňových subjektov vyhýbať sa plneniu daňových povinností, zákonodarca zaviedol novú skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu správy daní. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto

(i) v dokladoch predkladaných pri správe daní uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje, alebo zatají povinné údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre správne určenie dane;
(ii) pozmení, znehodnotí alebo zničí doklady rozhodujúce pre správne určenie dane;
(iii) nesplní zákonom mu uloženú oznamovaciu povinnosť; alebo
(iv) nesplní povinnosť mu uloženú zákonom pri daňovej kontrole.

Za tento trestný čin hrozí jeho páchateľovi trest odňatia slobody 1 až 8 rokov, a to podľa výšky spôsobenej škody, resp. podľa iných okolností podmieňujúcich použitie vyššie trestnej sadzby.

Pri týchto trestných činoch však zatiaľ nebude možné využiť účinnú ľútosť.

Neviete si dať rady? Požiadajte o vydanie záväzného stanoviska

Pripravovanou novelou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela zákona o správe daní“) v záujme zlepšenia a zatraktívnenia podnikateľského prostredia sa navrhuje zaviesť nový inštitút záväzného stanoviska. Ustanovenia Novely zákona o správe daní týkajúce sa záväzného stanoviska majú nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2014. Žiadosťou o stanovisko budú môcť daňové subjekty požiadať finančné riaditeľstvo k uplatneniu daňových predpisov v rozsahu, ktorý stanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Predpokladá sa, že pôjde najmä o právne predpisy upravujúce daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane.

Lehota na vydanie záväzného stanoviska bude 60 dní od doručenia žiadosti, alebo jej doplnenia. Ak vzhľadom na zložitosť prípadu záväzné stanovisko nemožno vydať v uvedenej 60 dňovej lehote, finančné riaditeľstvo informuje daňový subjekt a požiada ho o vyjadrenie, či súhlasí s vydaním záväzného stanoviska v predĺženej lehote. V prípade, že záväzné stanovisko nebude obsahovať stanovisko ku všetkým v žiadosti uvedeným skutočnostiam, možno proti nemu podať námietky v lehote do 8 dní odo dňa jeho doručenia. Následne finančné riaditeľstvo námietky posúdi a ak sú na to dôvody, záväzné stanovisko doplní.

Záväzné stanovisko bude záväzné pre správcu dane a druhostupňový orgán za predpokladu, že daňový subjekt postupoval v súlade s takto vydaným záväzným stanoviskom a ak sa nezmenili skutočnosti, na základe ktorých bolo toto záväzné stanovisko vydané.

Žiadosť o záväzné stanovisko bude spoplatnené, kedy výška úhrady za jeho vydanie sa bude odvíjať od výšky obchodného prípadu, v nadväznosti na ktorý sa záväzné stanovisko požaduje, pričom pripravovaná Novela zákona o správe daní stanovuje minimálnu výšku úhrady (4 000 EUR) a maximálnu výšku úhrady (30 000 EUR). V prípade, ak Finančné riaditeľstvo SR záväzné stanovisko nevydá, daňovému subjektu bude vrátená úhrada, ktorú pri podaní žiadosti zaplatil. Ak daňový subjekt vezme svoju žiadosť späť z dôvodu, že navrhovaná predĺžená lehota na vydanie záväzného stanoviska mu nevyhovuje, Finančné riaditeľstvo daňovému subjektu zaplatí aj úrok zo zaplatenej úhrady. Ak však skutočná výška sumy obchodného prípadu prevýši výšku sumy obchodného prípadu, ktorú daňový subjekt uviedol vo svojej žiadosti najmenej o 10%, daňový subjekt bude povinný zaplatiť rozdiel na úhrade do 30 dní odo dňa tohto zistenia spolu s úrokom zo sumy tohto rozdielu.

Veríme, že výška úhrad za vydávanie záväzných stanovísk sa ešte prehodnotí za účelom širšieho uplatnenia v praxi.

Účtovné závierky a správy audítorov sprístupnené už aj na internete

Zákonom č. 547/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela zákona o účtovníctve“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 1. decembra 2011 zákonodarca zriadil register účtovných závierok (ďalej len „Register“) ako informačný systém verejnej správy. Správcom registra má byť Ministerstvo financií SR. Celkovo boli do zákona o účtovníctve pridané štyri paragrafy štvrtej časti, z ktorých každý nadobúda účinnosť odlišne. Ustanovenia upravujúce Register stanovujú okrem iného aj podmienky ukladania príslušných dokumentov do Registra, teda najmä akým spôsobom, v akej forme (listinnej forme alebo elektronicky) a lehote je povinná účtovná jednotka tieto dokumenty ukladať. Subjekty však majú povinnosť do Registra ukladať účtovné závierky zostavené až k 31. decembru 2013.

Vo všeobecnosti sa Register člení dve časti, verejnú časť a neverejnú časť. Verejnú časť Registra tvoria Novelou zákona o účtovníctve stanovené dokumenty (ďalej len „Dokumenty“), ktoré je do Registra povinná ukladať (i) účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku, (ii) obchodná spoločnosť, (iii) družstvo, (iv) štátny podnik, (v) subjekt verejnej správy, (vi) iná účtovná jednotka ak to stanovuje osobitný predpis. Dokumentmi sa rozumejú najmä účtovné závierky, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok, správy audítora a výročné správy obcí a vyšších územných celkov.

Doručovanie Dokumentov je upravené odlišne, podľa toho či ide o doručovanie v elektronickej forme alebo v listinnej forme. Dokumenty sa v listinnej forme doručujú miestne príslušnému daňovému úradu, ktorý ich následne postúpi Ministerstvu financií SR, ako správcovi registra. Odlišne sa doručujú Dokumenty účtovných jednotiek verejnej správy a to síce správcovi registra, ale prostredníctvom systému štátnej pokladnice. Dokumenty vyhotovené v elektronickej forme sa doručujú prostredníctvom elektronickej podateľne, pričom na takéto doručovanie sa vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku o doručovaní písomností. Dokumenty doručené v elektronickej forme sú zasielané do zbierky listín príslušného obchodného registra.

Dokumenty uložené vo verejnej časti sú sprístupnené všetkým osobám bez poplatku. V prípade, že máte záujem do týchto Dokumentov nahliadnuť, Ministerstvo financií SR už spustilo skúšobnú prevádzku a to prostredníctvom webového sídla www.registeruz.sk, hoci o legitímnosti takéhoto kroku možno polemizovať.

Zmeny v zdaňovaní dlhopisov

Zákonom č. 135/2013 Z. z., ktorým sa okrem iného novelizuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Novela zákona o dani z príjmov“) sa mení právna úprava zdaňovania dlhopisov. Od 1. júla 2013 sa už nerozlišuje, či ide o štátne alebo iné dlhopisy.

Podľa novej právnej úpravy investori - fyzické osoby, ktorí dosiahnu výnos z dlhopisov budú povinní tento výnos zdaniť sami prostredníctvom daňového priznania, na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy, kedy takto vyplácané výnosy z dlhopisov boli zdaňované emitentom cez zrážkovú daň vo výške 19% a investorom bol vyplácaný čistý výnos po zdanení.

V prípade zahraničných osôb, teda daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, výnosy z dlhopisov sa v zmysle novej právnej úpravy vo všeobecnosti nepovažujú za príjem plynúci zo zdroja na území SR, a teda v SR nebudú podliehať zrážkovej dani.

Uvedené je možné využiť pri finančnom štruktúrovaní dlhových transakcií. Vhodnou voľbou dlhového inštrumentu je v niektorých prípadoch možné ušetriť nemalé finančné prostriedky.

Matej Firický