Čo je to spotrebiteľská súťaž?

Spotrebiteľské súťaže z právneho hľadiska predstavujú dvojstranný, prípadne viacstranný, nepomenovaný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a vyhlasovateľom, a prípadne aj treťou osobou, napríklad poskytovateľom výhry. Podstatou spotrebiteľskej súťaže je, že súťažiaci majú po splnení podmienok súťaže možnosť získať výhru.

Zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“) síce obsahuje ustanovenia týkajúce sa hier a stávok[1], ktoré sa aplikujú aj na spotrebiteľské súťaže, avšak tieto sa zameriavajú len na jeden aspekt tohto vzťahu a to nevymáhateľnosť výhry. Občiansky zákonník však bližšie nekonkretizuje náležitosti zmluvy o hre, ani práva a povinnosti jednotlivých zmluvných strán[2].

V teórii sa objavujú aj úvahy či niektoré spotrebiteľské súťaže (najmä tzv. games of skill spomínané nižšie) nemôžu mať povahu verejnej súťaže tak ako je definovaná Občianskym zákonníkom[3]. Tieto úvahy sú založené na praktickej podobnosti organizácie spotrebiteľskej súťaže a verejnej súťaže podľa Občianskeho zákonníka. V oboch prípadoch vyhlasovateľ súťaže zverejní podmienky účasti, po splnení ktorých súťažiaci môže vyhrať cenu.

Rozdiel však spočíva v účele spotrebiteľskej súťaže a verejnej súťaže. Kým vo verejnej súťaži vyhlasovateľ vyhlasuje súťaž aby obstaral určité dielo alebo prácu, napríklad najlepší návrh nového loga pre svoju značku / inštitúciu, v prípade spotrebiteľskej súťaže je vykonanie určitého diela alebo práce len podmienkou účasti v súťaži. Účelom spotrebiteľskej súťaže teda nie je získať takéto dielo a zaplatiť zaň výhercovi formou výhry. Vyhlasovateľ spotrebiteľskej súťaže má záujem len o publicitu pre svoju značku spojenú s organizáciou spotrebiteľskej súťaže. Prikláňame sa preto k tomu, že úprava verejnej súťaže by sa nemala aplikovať na spotrebiteľské súťaže. S ohľadom na rôznorodosť podmienok spotrebiteľských súťaží to však nemožno úplne vylúčiť a spotrebiteľská súťaž výnimočne môže byť súčasne aj takouto verejnou súťažou

Sú spotrebiteľské súťaže hazardné hry?

Jednou z najpodstatnejších otázok týkajúcich spotrebiteľských súťaží je či takáto súťaž môže byť považovaná za hazardnú hru, na prevádzkovanie ktorej je potrebná licencia podľa zákona č. 30/2019 Z. z., o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o hazardných hrách“). Na posúdenie tejto otázky je potrebné rozlišovať medzi spotrebiteľskými súťažmi kde výherca je vybraný (prevažne) na základe náhody (tzv. games of chance) a súťažami kde výherca je vybraný na základe svojich zručností alebo vedomostí (tzv. games of skill).

Zákon o hazardných hrách v tomto ohľade špecifikuje, že propagačné súťaže[4] založené na náhode nie sú hazardnými hrami ak (i) nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou, (ii) slúžia len na podporu predaja tovarov a služieb a (iii) pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu podľa Zákona o hazardných hrách[5]. Spotrebiteľské súťaže založené prevažne na náhode preto jasne nie sú hazardnými hrami.

Spotrebiteľské súťaže založené na preukázaní zručností alebo vedomostí síce túto podmienku nenapĺňajú, avšak častokrát môžu spadať pod inú výnimku podľa § 4 ods. 5 Zákona o hazardných hrách[6], čím sa taktiež dostávajú mimo reguláciu hazardných hier. Napríklad vedomostné spotrebiteľské súťaže, v rámci ktorých súťažiaci odpovedajú na otázky (častokrát o produktoch vyhlasovateľa) budú napĺňať výnimku podľa § 4 ods. 5 písm. e) Zákona o hazardných hrách.

Iné praktické právne otázky

Jednou z častých otázok vyhlasovateľov a organizátorov spotrebiteľských súťaží je či výsledky treba určitým spôsobom overovať alebo zverejňovať, a prípadne či súťaž ako takú treba ohlásiť štátnym autoritám. V tomto na rozdiel od viacerých iných členských krajín v EÚ u nás platí, že spotrebiteľská súťaž ani jej výsledky sa neohlasujú žiadnemu štátnemu orgánu a výsledky nemusia byť potvrdené notárom či dokonca ani zverejnené po ukončení súťaže, nakoľko regulácia spotrebiteľských súťaží to nevyžaduje.

Ochrana spotrebiteľa a informačné povinnosti

Ako sme uviedli vyššie, spotrebiteľské súťaže vo svojej podstate predstavujú zmluvný vzťah medzi podnikateľom (vyhlasovateľom súťaže) a spotrebiteľom (súťažiacim). Z tohto dôvodu je otázne či je na ne potrebné aplikovať rozsiahlu úpravu ochrany spotrebiteľa, vrátane zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov („Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a prípadne ak sa spotrebiteľská súťaž koná online aj zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, v znení neskorších predpisov („Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na diaľku“). Oba tieto predpisy jasne stanovujú, že sa vzťahujú na predaj tovaru a poskytovanie služieb[7] spotrebiteľovi, pričom podľa nášho názoru spotrebiteľská súťaž nepredstavuje ani predaj tovaru ani poskytovanie služieb.

Na druhú stranu Zákon o ochrane spotrebiteľa výslovne hovorí, že ak „predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu“ je to nekalou obchodnou praktikou[8]. Z uvedeného vyplýva, že z pohľadu Zákona o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľská súťaž skôr určitou obchodnou praktikou, teda formou reklamy, využívanou vyhlasovateľom pri propagácii jeho tovarov a služieb spotrebiteľom. Reguláciu ochrany spotrebiteľa preto treba na spotrebiteľskú súťaž použiť len v obmedzenom rozsahu, nie ako keby išlo o bežnú zmluvu o predaji tovaru / poskytnutí služby.

To však neznamená, že vyhlasovateľ súťaže nemá žiadne informačné povinnosti. Tieto totiž obsahuje regulácia v zákone č. 22/2004 Z. z., o elektronickom obchode, v znení neskorších predpisov. Z neho vyplýva, že podmienky účasti spotrebiteľskej súťaže musia byť ľahko prístupné, zrozumiteľné a jednoznačné[9]. Podmienky spotrebiteľských súťaží zároveň podľa zákona č. 270/1995 Z. z., o štátnom jazyku Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, a analogicky aj Zákona o ochrane spotrebiteľa, musia byť v slovenskom jazyku[10].

Reguláciu ochrany spotrebiteľa pritom na spotrebiteľské súťaže v určitom rozsahu v praxi aplikuje aj Slovenská obchodná inšpekcia ako to potvrdzuje jej rozhodnutie č.: SK/0845/99/2015 zo dňa 10.10.2016.

Alternatívne riešenie sporov

Ďalšou otázkou, na ktorú treba myslieť v súvislosti s ochranou spotrebiteľa je povinnosť vyhlasovateľa umožniť súťažiacemu využiť alternatívne riešenie ich vzájomného sporu. Je totiž nepochybné, že ak medzi vyhlasovateľom a súťažiacim, ako zmluvnými stranami, vznikne spor, takýto spor[11] spadá do pôsobnosti zákona č. 391/2015 Z. z., o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, v znení neskorších predpisov. Odporúčame preto aby vyhlasovateľ zároveň súťažiaceho ako spotrebiteľa výslovne upozornil na právo obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov[12].

Právny základ pre spracúvanie osobných údajov

Poslednou rozoberanou otázkou bude problematika určenia správneho právneho základu pre spracúvanie osobných údajov v súvislosti so spotrebiteľskou súťažou. Z tohto hľadiska sa v súvislosti s organizáciou spotrebiteľských súťaží obvykle vyskytujú najmä dve spracovateľské operácie a to (i) spracúvanie údajov v súvislosti s účasťou v súťaži, vyhodnotením súťaže a odovzdaním výhry a (ii) zverejnenie výhercov vyhlasovateľom. Otázne však v tomto prípade býva aký právny základ použiť na odôvodnenie týchto operácií. Vychádzajúc z predpokladu, že spotrebiteľská súťaž predstavuje formu zmluvného vzťahu možno konštatovať, že najvhodnejším právnym základom pre prvú spomínanú operáciu je plnenie zmluvy (čl. 6 ods. 1 písm. b) Nariadenia EP a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov („GDPR“)). Spracúvanie údajov za účelom umožnenia účasti v spotrebiteľskej súťaži, jej vyhodnotenia a odovzdania výhry je totiž bez pochýb nevyhnutné na plnenie zmluvy.

Tento právny základ však podľa nášho názoru nemožno použiť na odôvodnenie zverejnenia výhercov súťaže, hoci by aj podmienky spotrebiteľskej súťaže výslovne uvádzali, že vyhlasovateľ má takéto právo. Dôvodom je, že zverejnenie výhercov nie je z pohľadu spotrebiteľskej súťaže nevyhnutnou súčasťou spotrebiteľskej súťaže. Aj Európsky výbor pre ochranu údajov vo svojom usmernení potvrdzuje, že právnym základom plnenie zmluvy možno pokryť len nevyhnutné spracovateľské operácie a nie všetko čo je napísané v zmluvných podmienkach je nevyhnutné[13].

Na druhej strane účelom spotrebiteľskej súťaže je primárne propagácia vyhlasovateľa súťaže a k tomuto prispieva aj zverejnenie výhercov. Preto máme zato, že oprávnený záujem vyhlasovateľa súťaže (čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR) bude vhodným právnym základom pre zverejnenie výhercov súťaže.

Miroslav Ondáš,
advokát

Simon Šufliarsky,
advokát