Vyhlásenie konkurzu na zmluvnú stranu zmluvy o predaji podniku

Aktuálna hospodárska situácia predstavuje záťaž pre podnikateľské prostredie, pričom podnikatelia v snahe o optimalizáciu nákladov pristupujú ku krokom, ktorých cieľom je zefektívnenie podnikania. Jedným z riešení, ktoré je možné v súčasnej situácii sledovať, je predaj podniku alebo jeho časti.

Zmluva o predaji podniku predstavuje absolútny obchodný záväzkový vzťah, na základe ktorého sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom.

Vo svetle aktuálneho diania na trhu s energiami je potrebné sa zamyslieť nad možným dopadom predaja podniku v prípade, ak bude na niektorého z účastníkov zmluvy o predaji podniku vyhlásený konkurz.

Základnú koncepciu dopadu predaja podniku na veriteľov predávajúceho určuje § 477 Obchodného zákonníka. V zmysle zákonných ustanovení prechádzajú na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

V praxi preto môžu nastať dve situácie, a to vyhlásenie konkurzu na predávajúceho alebo vyhlásenie konkurzu na kupujúceho.

Vo všeobecnosti platí, že vyhlásením konkurzu nastáva splatnosť všetkých pohľadávok. Automatická splatnosť záväzkov je vytvorená zákonnou fikciou, ktorá pôsobí iba počas konkurzu a v konkurze, čo okrem iného znamená, že v prípade zrušenia konkurzu sa obnovuje pôvodná lehota splatnosti záväzkov.

Vyhlásením konkurzu sa nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a týkajú sa majetku podliehajúceho konkurzu, považujú za splatné od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia.

VYHLÁSENIE KONKURZU NA PREDÁVAJÚCEHO

Ak nastane situácia, že na predávajúceho je vyhlásený konkurz v čase po predaji podniku, veritelia sú oprávnení uplatniť si svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Predávajúci však už nie je hlavným dlžníkom, ale ručiteľom za všetky záväzky, ktoré zmluvou o predaji podniku previedol na kupujúceho, a preto vyhlásenie konkurzu na predávajúceho nemá za následok splatnosť týchto záväzkov.

Ručiteľský záväzok v zmysle obchodného zákonníka zaväzuje ručiteľa tým, že uspokojí veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok.

Osobitne upozorňujeme na ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.“

Ručenie je záväzkom akcesorickým a platí, že veriteľ sa môže domáhať splnenia pohľadávky od ručiteľa len po tom, ako márne vyzval na splnenie dlhu hlavného dlžníka.

Ustanovenie § 306 je ustanovením dispozitívnym a veritelia v praxi uprednostňujú odklon od tohto ustanovenia v tom, že sú oprávnení žiadať plnenie súčasne od hlavného dlžníka, ako aj od ručiteľa. V prípade zákonného ručenia titulom zmluvy o predaji podniku však dohoda s veriteľom absentuje a veriteľ je viazaný povinnosťou vyzvať hlavného dlžníka a túto povinnosť musí veriteľ premietnuť aj do prihlášky svojej pohľadávky.

Dávame do pozornosti, že tento problém dopadá tiež na akékoľvek ďalšie zmluvné dojednania, ktoré veritelia používajú ako svoj schválený štandard v rámci ručiteľských dohôd.

V prípade vyhlásenia konkurzu platí, že pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou u správcu, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.

Ručiteľský záväzok predávajúceho sa vzťahuje na splatné aj na nesplatné záväzky prevedené na kupujúceho. Rozdiel je však v rozsahu práv, ktoré zákon spája s takýmito pohľadávkami v prospech veriteľa.

Pohľadávka z ručenia splatnej pohľadávky predstavuje situáciu, v ktorej si veriteľ môže uplatniť túto pohľadávku ako riadnu (nepodmienenú) a zákon s ňou spája ako majetkové, tak hlasovacie práva pre veriteľa. Ako sme uviedli vyššie, v prípade zákonného ručenia je ešte potrebné splniť požiadavku vyzvania hlavného dlžníka na platenie.

Pohľadávka z ručenia nesplatnej pohľadávky predstavuje podmienenú pohľadávku, t. j. takú, ktorej vznik je viazaný na splnenie budúcej podmienky. Podmienku vzniku pohľadávky je potrebné vymedziť v prihláške. V prípade ručiteľského záväzku vzniknutého na základe zákona bude podmienkou vzniku pohľadávky kumulatívne splnenie dvojice skutočností: nezaplatenie pohľadávky v lehote splatnosti hlavným dlžníkom a súčasné márne písomné vyzvanie hlavného dlžníka na jej zaplatenie. Opomenutie uvedenia ktorejkoľvek z týchto dvoch skutočností môže mať za následok popretie tejto pohľadávky, čo môže viesť aj ku strate existujúceho zabezpečenia takejto pohľadávky, ak veriteľ v základnej prihlasovacej lehote nestihne prípadný nedostatok prihlášky napraviť tým, že prihlášku zoberie späť a uplatní ju opätovne.

V zmysle zákona, práva spojené s podmienenou pohľadávkou, je podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. Uvedené v praxi často znamená, že veritelia dotknutí predajom časti podniku nebudú mať voči pôvodnému dlžníkovi hlasovacie práva minimálne do momentu, kým neuplynie splatnosť záväzkov hlavnému dlžníkovi (kupujúcemu).

Platí však, že ak vznik pohľadávky (naplnenie podmienok) nastane až po tom, ako sa uskutoční prvá schôdza veriteľov, dotknutí veritelia môžu požiadať o zvolanie ďalšej schôdze len vtedy, ak ich hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. Zároveň, o výmene správcu na ďalšej schôdzi je možné rozhodovať len vtedy, ak výška takto vzniknutých pohľadávok predstavuje aspoň 30 % všetkých hlasovacích práv.

VYHLÁSENIE KONKURZU NA KUPUJÚCEHO

Ak nastane situácia, že konkurz je vyhlásený na kupujúceho v čase po predaji podniku, veritelia sú oprávnení uplatniť si svoje pohľadávky v konkurznom konaní voči kupujúcemu, pričom ich hlasovacie a majetkové práva zostávajú zachované.

V zmysle existujúcej právnej úpravy dopadá vyhlásenie konkurzu na kupujúceho taktiež na predávajúceho ako ručiteľa, nakoľko podľa vyššie citovaného ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka je toto považované za situáciu, v ktorej je zrejmé, že hlavný dlžník svoj záväzok nesplní. Je potrebné upozorniť na to, že pre ručiteľa v tomto štádiu neplatí zásada pomerného uspokojovania, teda je povinný plniť na požiadanie konkrétnemu veriteľovi, ktorý ho na plnenie vyzve. Rovnako tak upozorňujeme, že ručiteľ ani súdny exekútor pri vymáhaní pohľadávky neskúmajú prípadnú spriaznenosť zúčastnených subjektov.

Jedným z dôvodov existencie inštitútu akcelerácie záväzkov je umožniť všetkým veriteľom, aby si svoje nároky voči konkurznej podstate uplatnili a mohli sa pritom presadiť pravidlá horizontálneho pomerného uspokojenia veriteľov (pravidlo pari passu) a vertikálneho uspokojenia veriteľov.[1] Nie je preto možné vylúčiť, že časť veriteľov sa bude v takomto prípade usilovať o čo najrýchlejšie vymoženie svojej pohľadávky od predávajúceho, kým iní veritelia sa budú snažiť uplatniť inštitúty, ktoré budú mať za následok pomerné uspokojenie veriteľov.

ZHRNUTIE

Zákon nepodmieňuje predaj podniku alebo jeho časti súhlasom veriteľov s odôvodnením, že týmto predajom neprichádza ku zmene postavenia veriteľa. Napriek tomu však predaj podniku môže predstavovať výrazný zásah do právnej istoty jednotlivých veriteľov, a to najmä v prípade, ak niektorí z účastníkov tejto zmluvy skončí v konkurze.

Zákon základnú ochranu veriteľa pri predaji podniku zakotvuje v § 478 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný, a to podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra. Právna teória v tomto smere uvádza, že k zhoršeniu vymožiteľnosti dôjde najmä vtedy, ak kupujúci mal pred uzatvorením zmluvy ďalšie záväzky, ktoré nemal kryté majetkom.[2] Uvedené sa však v kontexte následkov, ktoré zákon spája s vyhlásením konkurzu, javí ako nedostatočné.

Z týchto dôvodov preto odporúčame konzultáciu ohľadom sledovaných a predpokladaných následkov vždy, ak vám niektorý z obchodných partnerov oznámi predaj podniku alebo zámer k takémuto kroku pristúpiť.

Mgr. Peter Lánik