Táto smernica je súčasťou balíka návrhov Komisie z januára 2016, ktorého cieľom je posilnenie pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany právnických osôb. Balík návrhov vychádza z odporúčaní OECD z roku 2015 zameraných na riešenie fenoménu narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS).

V smernici sa riešia situácie, keď skupiny podnikov využívajú rozdiely medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť. Daňovníci podliehajúci dani z príjmov právnických osôb môžu získať prospech z nízkych daňových sadzieb alebo dvojitých daňových odpočtov. Alebo môžu zabezpečiť, že určité kategórie príjmov ostanú nezdanené, a to tak, že ich v jednej jurisdikcii odpočítajú, pričom v inej jurisdikcii ich nezahrnú do základu dane. Výsledok narúša obchodné rozhodnutia a vytvára riziko vzniku situácie nekalej daňovej súťaže.

Nové ustanovenia v piatich oblastiach

Návrh smernice sa vzťahuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v členských štátoch vrátane dcérskych spoločností tých podnikov, ktoré majú sídlo v tretích krajinách. Ustanovujú sa ním pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v piatich konkrétnych oblastiach:

• Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov. Nadnárodné skupiny môžu financovať subjekty svojej skupiny v jurisdikciách s vysokým daňovým zaťažením prostredníctvom dlhu a zabezpečiť, aby vyplácali zvýšené úroky dcérskym spoločnostiam so sídlom v jurisdikciách s nízkym daňovým zaťažením. Výsledkom je znížená daňová povinnosť pre skupinu ako celok. V navrhovanej smernici sa stanovujú opatrenia na odrádzanie od tejto praxe obmedzením výšky úrokov, ktoré je daňovník oprávnený odpočítať v príslušnom daňovom roku.
• Pravidlá zdaňovania pri odchode. Daňovníci podliehajúci dani z príjmov právnických osôb sa môžu pokúsiť znížiť svoje daňové zaťaženie presunom svojej daňovej rezidencie a/alebo aktív do jurisdikcie s nižším daňovým zaťažením. Zdaňovaním pri odchode sa zabráni narúšaniu základu dane v štáte pôvodu, keď sa aktíva, ktoré zahŕňajú príslušné nerealizované zisky, prevádzajú bez zmeny vlastníctva z daňovej jurisdikcie tohto štátu.
• Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu. Účelom tohto pravidla je zaplnenie medzier, ktoré môžu existovať v osobitných pravidlách danej krajiny proti zneužívaniu. Schémy plánovania dane z príjmov právnických osôb môžu byť veľmi prepracované a daňové právne predpisy sa zvyčajne nevyvíjajú dostatočne rýchlo na to, aby obsiahli všetky potrebné obranné opatrenia. Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu preto umožňuje daňovým orgánom odoprieť daňovníkom prospech zo zneužívajúcich daňových schém.
• Pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností. S cieľom znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť môžu skupiny podnikov presúvať veľké sumy ziskov na kontrolované dcérske spoločnosti pôsobiace v jurisdikciách s nízkym daňovým zaťažením. Bežná schéma pozostáva z prvého kroku spočívajúceho v prevode vlastníctva nehmotného majetku, ako sú práva duševného vlastníctva, na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a následne z presunu platieb licenčných poplatkov. Na základe pravidla týkajúceho sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjmy nízko zdaňovanej kontrolovanej zahraničnej dcérskej spoločnosti opätovne pripíšu jej – spravidla vyššie zdaňovanej – materskej spoločnosti.
• Pravidlá týkajúce sa hybridných nesúrodých opatrení. Daňovníci podliehajúci dani z príjmov právnických osôb môžu využívať rozdiely medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť. Takéto rozdiely často vedú k dvojitým odpočtom (t. j. daňovým odpočtom v oboch krajinách) alebo k odpočtu príjmov v jednej krajine bez ich zahrnutia do základu dane v inej krajine.

Spoločný prístup EÚ

Smernicou sa zabezpečí, aby sa opatrenia OECD zamerané proti BEPS vykonávali v EÚ koordinovane, a to vrátane 7 členských štátov, ktoré nie sú členmi OECD. Okrem toho sa v závislosti od revidovaného návrhu Komisie týkajúceho sa spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) v smernici zohľadnia diskusie prebiehajúce od roku 2011 o existujúcom návrhu CCCTB, ktoré sa uskutočnili v rámci Rady.

Tromi z piatich oblastí, na ktoré sa vzťahuje smernica, sa vykonávajú najlepšie postupy OECD, konkrétne pravidlom o obmedzení zahrnutia úrokov, pravidlom týkajúcim sa kontrolovaných zahraničných spoločností a pravidlom týkajúcim sa hybridných nesúrodých opatrení. Ďalšie dve oblasti, teda všeobecné pravidlo proti zneužívaniu a pravidlo týkajúce sa zdaňovania pri odchode, sú zamerané na riešenie aspektov návrhu CCCTB súvisiacich s BEPS.

Schválenie a vykonávanie

Dohoda sa dosiahla po rokovaní Rady pre hospodárske a finančné záležitosti. Rada 17. júna 2016 dosiahla všeobecnú dohodu s výhradou zjednodušeného písomného postupu.

Keďže lehota stanovená pre tento postup uplynula bez toho, aby boli vznesené námietky, smernica bude predložená na prijatie na jednom z nadchádzajúcich zasadnutí Rady.

Členské štáty budú musieť do 31. decembra 2018 transponovať smernicu do svojich vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov s výnimkou pravidla o zdaňovaní pri odchode, pre ktoré je lehota transpozície stanovená na 31. decembra 2019. Členské štáty, ktoré majú zavedené cielené pravidlá, ktoré sú rovnocenné s pravidlom o obmedzení zahrnutia úrokov, môžu svoje pravidlá uplatňovať dovtedy, kým OECD dosiahne dohodu o minimálnom štandarde alebo najneskôr do 1. januára 2024.

Zdroj: TS Rada EÚ

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk