Francúzska spoločnosť Uber France je prevádzkovateľom elektronickej platformy, ktorá umožňuje objednať si pomocou smartfónu vybaveného príslušnou aplikáciou službu mestskej dopravy v obsluhovaných mestách. V rámci služby UberPop ide o neprofesionálnych vodičov jednotlivcov, ktorí zabezpečujú dopravu cestujúcich svojimi vlastnými vozidlami.

Uber France je trestne stíhaná za to, že pomocou služby UberPop organizovala systém skontaktovania zákazníkov s neprofesionálnymi vodičmi, ktorí prepravujú osoby za odplatu vozidlami s menej ako desiatimi miestami. Uber France tvrdí, že francúzska právna úprava, na základe ktorej je stíhaná, predstavuje technický predpis, ktorý sa priamo vzťahuje na službu informačnej spoločnosti v zmysle smernice o technických normách a predpisoch[1]. Táto smernica ukladá členským štátom povinnosť oznámiť Komisii každý návrh zákona alebo právnej úpravy, ktoré uzákoňujú technické predpisy vzťahujúce sa na výrobky a služby informačnej spoločnosti. Francúzske orgány však neoznámili Komisii návrh zákona pred jeho schválením. Uber France z toho vyvodzuje záver, že nemôže byť stíhaná za vyššie uvedené skutky.

Tribunal de grande instance de Lille (Súd prvého stupňa Lille, Francúzsko), ktorý vec prejednáva, sa pýta Súdneho dvora, či francúzske orgány boli alebo neboli povinné predbežne oznámiť návrh zákona Komisii.

Vo svojich návrhoch z dnešného dňa sa generálny advokát Maciej Szpunar domnieva, že bez ohľadu na to, či služba UberPop spadá, resp. nespadá do pôsobnosti smernice, členské štáty môžu zakázať a stíhať nezákonný výkon takej dopravnej činnosti, akou je UberPop, bez toho, aby predbežne oznámili návrh zákona Komisii.

Generálny advokát podrobne uvádza, že v zmysle jeho návrhov prednesených 11. mája 2017 vo veci Uber Espagne[2], služba UberPop spadá do oblasti dopravy, a teda nie je službou informačnej spoločnosti v zmysle smernice. V takom prípade by sa smernica neuplatnila a nebolo by potrebné oznámiť návrh zákona Komisii.

Generálny advokát sa zároveň zaoberá situáciou, keď by Súdny dvor dospel k záveru, že služba UberPop je službou informačnej spoločnosti v zmysle smernice. Generálny advokát usudzuje, že v takom prípade zákaz a stíhanie činnosti takého sprostredkovateľa, akým je Uber, ktorý nezákonne vykonáva dopravnú činnosť, nepredstavuje „technický predpis“ v zmysle smernice, a preto by nebolo ani potrebné oznámiť návrh zákona Komisii.

Generálny advokát v tejto súvislosti pripomína, že oznamovacia povinnosť sa okrem iného uplatní len na technické predpisy, ktorých špecifickým cieľom a zámerom je explicitné a cielené regulovanie prístupu k službám informačnej spoločnosti a poskytovania týchto služieb; naopak predpisy, ktoré sa týchto služieb týkajú iba nepriamym alebo náhodným spôsobom, sú vylúčené z oznamovacej povinnosti. Generálny advokát konštatuje, že francúzska právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa týka služieb informačnej spoločnosti iba marginálne: hoci sa totiž týka hlavne služby informačnej spoločnosti (a to systému skontaktovania elektronickou cestou), jej cieľom nie je osobitne regulovať túto službu (o takýto prípad by išlo, ak by daná právna úprava zakazovala alebo iným spôsobom upravovala činnosť skontaktovania sa zákazníkov s poskytovateľmi dopravných služieb vo všeobecnosti), ale len zabezpečiť efektivitu predpisov týkajúcich sa dopravných služieb (teda služieb, na ktoré sa smernica nevzťahuje).

Skutočnosť, že hospodársky model UberPop je nezlučiteľný s francúzskymi predpismi upravujúcimi činnosť prepravy cestujúcich (neprofesionálni vodiči nedisponujú povoleniami vyžadovanými francúzskym právom na výkon dopravnej činnosti), neznamená, že predmetná právna úprava predstavuje technický predpis, ktorý by vo všeobecnosti upravoval sprostredkovateľskú činnosť v oblasti dopravy.

Generálny advokát spresňuje, že keby sa malo každé vnútroštátne ustanovenie, ktoré zakazuje alebo sankcionuje sprostredkovanie v rámci nezákonných činností, považovať za technický predpis len na základe skutočnosti, že sa toto sprostredkovanie uskutočňuje s najväčšou pravdepodobnosťou elektronicky, muselo by sa z tohto dôvodu oznamovať veľké množstvo vnútroštátnych pravidiel členských štátov. To by viedlo k neprípustnému nárastu oznamovacej povinnosti bez toho, aby to skutočne prispievalo k napĺňaniu cieľov tohto postupu, ktorého cieľom je zamedziť tomu, aby členské štáty prijímali opatrenia nezlučiteľné s vnútorným trhom, a umožniť hospodárskym subjektom lepšie využívať výhody vyplývajúce z vnútorného trhu.

__________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8).
[2] Návrhy prednesené vo veci C-434/15, Asociación Profesional Elite Taxi/Uber Systems Spain (pozri CP č. 50/17).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 72/17, V Luxemburgu 4. júla 2017
Návrhy generálneho advokáta vo veci C-320/16 Uber France SAS
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie návrhov sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň ich prednesu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk