Ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený na výkon záložného práva.

Jedným zo spôsobov, ktorým sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva môže uspokojiť, je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Môže sa však záložný veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby uspokojiť, príp. domáhať sa uspokojenia premlčaného záložného práva? Akými právnymi prostriedkami sa v takom prípade môže brániť záložca?

Dobrovoľné dražby, ich podmienky, priebeh, i kontrola nad nimi sú obsiahnuté v Zákone o dobrovoľných dražbách[2]. V zmysle uvedenej zákonnej úpravy je dobrovoľná dražba verejným konaním uskutočňovaným na základe návrhu navrhovateľa.

Účel dobrovoľnej dražby je definovaný prechodom vlastníckeho práva[3] alebo iného práva k predmetu dražby, pričom licitátor sa v rámci dobrovoľnej dražby obracia na vopred určený okruh osôb, ktoré sú prítomné na vopred určenom mieste vo vopred určenom čase s výzvou na podávanie ponúk. V rámci uvedeného konania prechádza príklepom licitátora vlastnícke právo, alebo iné právo k predmetu dražby, na osobu, ktorá urobí najvyššie podanie[4], t. j. na vydražiteľa, ak včas zaplatí sumu, za ktorú predmet dražby „vydražil“.

Záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva prostredníctvom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe. V prípade, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, zákon mu ukladá povinnosť v rámci vyhlásenia, ako navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť, zároveň uviesť vyhlásenie o pravosti, výške, ako aj splatnosti pohľadávky, ktorej výkon záložného práva navrhuje[5].

Dražobník je povinný zaslať oznámenie o dražbe zákonom stanoveným subjektom, pričom jedným z nich je aj dlžník záložného veriteľa ako aj vlastník predmetu dražby, ak vlastník nie je osobou totožnou s dlžníkom záložného veriteľa[6]. Záložca je informovaný o skutočnosti, že sa uskutoční dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bude záloh.

Dobrovoľná dražba a inštitút premlčania

V zmysle ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ sa môže „uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná[7].“

Predpokladom na uplatnenie vyššie uvedeného ustanovenia je skutočnosť, že v čase zabezpečenia pohľadávky záložným právom, nebola pohľadávka premlčaná a jej premlčanie nastalo až po vzniku záložného práva.

Ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, avšak záložné právo premlčané nie je, môže speňažením zálohu uspokojiť záložný veriteľ svoju premlčanú pohľadávku, ktorú má voči záložcovi alebo záložnému dlžníkovi, ak nie je tou istou osobou. V uvedenom prípade sa záložca neubráni námietkou premlčania[8].

Odlišná by však bola situácia, ak by bola premlčaná nielen pohľadávka, ale aj samotné záložné právo.

Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka trojročná, pričom lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý krát[9].

Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa tak nepremlčí skôr, ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka.

Ak záložca uplatní námietku premlčania záložného práva, záložný veriteľ sa už nemôže domáhať uspokojenia svojho práva, premlčané právo po uplatnení námietky premlčania nie je možné priznať. Osobou oprávnenou na uplatnenie námietky premlčania záložného práva je len záložca, a to do momentu výkonu záložného práva. Vznesenie námietky premlčania pôsobí ako inštitút právnej ochrany pred výkonom toho práva, ktoré bolo premlčané.

Na základe uvedeného by mal záložca, ak má o to záujem, uplatniť námietku premlčania pred ukončením dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba je ukončená udelením príklepu licitátora[10]. Namietať premlčanie záložného práva by tak záložca mal len do príklepu licitátora.

Ak sa záložca nedovolá premlčania záložného práva pred tým, ako bolo právo vykonané, možno usudzovať, že sa záložca nemôže domáhať zrušenia následkov už vykonaného práva. Následné domáhanie sa zrušenia následkov už vykonaného práva, možno považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore nielen s povahou inštitútu námietky premlčania, ale taktiež s povahou právnej istoty účastníkov právnych vzťahov ako takej.

V tejto súvislosti poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu Košice okolie[11] zo dňa 3. februára 2013, ktorého predmetom konania bola žaloba na určenie neplatnosti dražby z dôvodu premlčania záložného práva. Okresný súd v tomto rozsudku konštatoval, že: „Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania môže záložca najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániť výkonu práva, v posudzovanej veci práva záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na dobrovoľnej dražbe. Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť. Žalobkyňa uplatnila námietku premlčania až po výkone záložného práva, preto takto vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky.[12]“ Uvedený rozsudok bol potvrdený Krajským súdom Košice a to rozsudkom zo dňa 27. júna 2014, ktorý sa s názorom okresného súdu stotožnil v tom, že námietku premlčania výkonu záložného práva možno vzniesť iba do okamihu vykonania dobrovoľnej dražby, a preto na ňu v neskoršom konaní nie je možné prihliadať[13].

Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietku premlčania záložného práva môže záložca uplatniť len do momentu vykonania záložného práva, t. j. do udelenia príklepu licitátora.

Neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu premlčania záložného práva

Účinky príklepu licitátora v zmysle zákonnej úpravy zanikajú ku dňu príklepu v prípade, že vydražiteľ zmarí dražbu alebo v prípade, ak súd určí dražbu za neplatnú.

Prostriedkom právnej ochrany, ktorým je možné domáhať sa neplatnosti dražby, je osobitný typ žaloby, a to žaloba o určenie neplatnosti dražby. Neplatnosť dobrovoľnej dražby posudzuje súd v civilnom sporovom konaní, pričom okrem žaloby o neplatnosť dražby súd nie je oprávnený túto otázku riešiť v inom konaní, a to ani ako prejudiciálnu otázku[14].

Aktívne legitimovaná na podanie uvedenej žaloby je osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá tým, že pri dražbe boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách alebo v prípade, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Lehota na uplatnenie žaloby je prekluzívna, trojmesačná odo dňa udelenia príklepu licitátora. Z uvedenej lehoty však zákon pripúšťa výnimku, pri ktorej je možné domáhať sa určenia neplatnosti aj po uplynutí uvedenej lehoty[15].

Záložca, ako osoba dotknutá na svojich právach, sa môže domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby, avšak len zo zákonom stanovených dôvodov, nie z dôvodu, že dražbou bolo vykonané premlčané záložné právo.

Zhrnutie na záver

Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa, resp. domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to aj v prípade pohľadávky, ktorá bola premlčaná. Ak bolo premlčané aj záložné právo, avšak nebola uplatnená námietka premlčania, možno na základe vyššie uvedeného vyvodiť, že záložný veriteľ je oprávnený aj naďalej využiť proces dobrovoľnej dražby na uspokojenie svojho záložného práva.

V prípade, že došlo k premlčaniu záložného práva, je záložca v procese dobrovoľnej dražby oprávnený uplatniť námietku premlčania. Záložca sa však nemôže brániť námietkou premlčania záložného práva po uskutočnení dobrovoľnej dražby, prostredníctvom ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa, keďže účelom námietky premlčania je ochrana pred výkonom premlčaného práva.

Záložný veriteľ ako aj záložca by mali pamätať na právnu zásadu a riadiť sa tým, že „právo patrí bdelým“, a to aj v prípade výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.