Možnosť týmto spôsobom zabezpečiť úver vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). V zmysle tohto ustanovenia je však podmienkou, aby notárska zápisnica vymedzovala nasledovné: 1. právny záväzok, 2. oprávnenú osobu a povinnú osobu, 3. právny dôvod, 4. predmet a čas plnenia právneho záväzku a 4. výslovný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. 

V dôsledku rozhodovacej praxe súdov však vznikla otázka, či je notárska zápisnica v exekučnom konaní spôsobilým exekučným titulom v prípade, ak zmluva o úvere bola podpísaná v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica.

Príkladom je uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 261/2015-17 zo dňa 10. júna 2015, v ktorom bolo uvedené, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spísaná v rovnaký deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere, nie je považovaná za materiálne vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne. Ústavný súd Slovenskej republiky sa ďalej vyjadril, že je akceptovateľný právny názor vychádzajúci z toho, že ak má mať notárska zápisnica účinok exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená a ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.

Z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 17CoE/214/2012 zo dňa 30.01.2013 vyplýva, že súd bol toho názoru, že uznanie dlhu podľa ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.

V zmysle rozhodovacej praxe môže byť teda problematicky vnímané to, ak právny záväzok vyplýva zo zmluvy o pôžičke / úvere a v čase spísania notárskej zápisnice sa ešte dlžníkovi pôžička / úver nevyplatila, resp. ak sa v notárskej zápisnici uzná záväzok a zároveň dá vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou v čase, kedy sa ešte dlžníkovi pôžička / úver nevyplatila a teda dlh ešte neexistoval.

Máme za to, že v intenciách rozhodovacej praxe je pri určovaní toho, či sú notárske zápisnice spôsobilým exekučným titulom, ak sú spísané v deň podpisu zmluvy, z ktorej sa ešte neplnilo, potrebné rozlišovať, či ide o zmluvu o pôžičke alebo zmluvu o úvere a ako je notárska zápisnica naformulovaná.

Zmluva o pôžičke a zmluva o úvere majú odlišnú povahu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom (t.j. vzniká až okamihom reálneho plnenia – odovzdania peňazí dlžníkovi), zatiaľ čo zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom (t.j. vzniká už samotným okamihom uzatvorenia zmluvy).

Súdy argumentujú práve cez túto optiku, keď tvrdia, že ak pri zmluve o pôžičke ešte v čase podpisu zmluvy o pôžičke nedošlo aj k plneniu, právny záväzok dlžníka vrátiť plnenie ešte neexistuje a preto nie je možné v notárskej zápisnici spísanej v ten istý deň vymedziť konkrétny existujúci právny záväzok. Neexistujúci právny záväzok nie je navyše možné ani uznať, nakoľko uznať možno len záväzok, ktorý v čase uznania existoval, a nie taký, ktorý vznikne až v budúcnosti.[1] S uvedeným je samozrejme v rámci súčasného znenia zákona možné súhlasiť.

Pri zmluve o úvere je však situácia odlišná. V čase podpisu zmluvy o úvere konkrétny záväzok existuje a preto v tomto prípade daný problém nevnímame. Čerpanie finančných prostriedkov (t.j. reálne plnenie) síce býva v zmluve o úvere často podmienené splnením rôznych odkladacích podmienok a podaním žiadosti o čerpanie, v dôsledku čoho sa zo zmluvy fakticky neplní hneď v čase podpisu, avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že v deň podpisu záväzok dlžníka existuje. Je síce podmienený (podaním žiadosti o čerpanie a splnením záväzku veriteľa poskytnúť plnenie), ale v notárskej zápisnici je ho možné vymedziť dostatočne určito (vymedzením maximálnej sumy čerpania a konkrétnou percentuálne určenou výškou úrokov) a bez akýchkoľvek pochybností. [2]

Za účelom vyvarovať sa nespôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom považujeme v zmysle praxe súdov za dôležité aj to, ako je notárska zápisnica naformulovaná. Konkrétne, ako je špecifikovaný právny záväzok resp. právny úkon, z ktorého právny záväzok vyplýva. Máme za to, že ten je možné špecifikovať buď (i) priamym spísaním v tom čase neexistujúceho právneho úkonu do notárskej zápisnice (táto forma sa pri zmluve o úvere z dôvodu rozsiahlosti nepoužíva), (ii) dostatočne určitým opísaním už existujúceho právneho záväzku resp. právneho úkonu a jeho náležitostí (pre bližšiu špecifikáciu právneho úkonu býva zmluva o úvere prílohou notárskej zápisnice, na ktorú sa v notárskej zápisnici odkazuje[3]) alebo (iii) jednostranným uznaním právneho záväzku dlžníkom v notárskej zápisnici v zmysle ustanovenia § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Prvé dva spôsoby špecifikácie právneho záväzku považujeme za plne dostatočné, nakoľko takéto vymedzenie je dostatočne určiteľné.

Nakoľko pri uznaní záväzku je v zmysle zákona a rozhodovacej praxe súdov dôležité, aby v čase uznania záväzku záväzok existoval, pri treťom spôsobe zohráva úlohu to, v akom čase sa uznanie dlhu spisuje a čo všetko ešte tvorí obsah notárskej zápisnice. Ak by súčasťou notárskej zápisnice bolo len jednostranné uznanie záväzku dlžníka v podobe vyhlásenia, že dlžník uznáva svoj záväzok voči veriteľovi v tej a tej výške, avšak vyhlásenie by bolo urobené v čase, kedy veriteľ dlžníkovi ešte neplnil a zároveň by notárska zápisnica neobsahovala dostatočne určiteľný popis ostatných odkladacích podmienok a iných náležitostí dohodnutých v zmluve o úvere, ktoré by podmienený právny záväzok bezpochybne určovali, spôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom by mohla byť ohrozená.

Pre zabezpečenie toho, aby bola notárska zápisnica spôsobilá ako exekučný titul a riadne tak zabezpečovala pohľadávky bánk ako veriteľov zo zmlúv o úvere, treba dbať na jej správnu formuláciu. V zásade však platí, že ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a právny záväzok je v nej vyjadrený dostatočne určito a bezpochybne, nemala by byť jej spôsobilosť ako exekučného titulu ohrozená.

Poštová 3,