V rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor potvrdzuje svoju nedávnu judikatúru,[1] podľa ktorej môže členský štát vylúčiť príslušníkov iných členských štátov z poberania určitých sociálnych dávok (ako sú nemecké dávky na zabezpečenie existenčného minima pre uchádzačov o zamestnanie a ich deti)[2] počas prvých troch mesiacov ich pobytu.

Súdny dvor pripomína, že podľa smernice „o občanoch Únie“[3] majú občania Únie právo na pobyt na území iného členského štátu počas obdobia do troch mesiacov bez akýchkoľvek iných podmienok alebo formalít, než je požiadavka vlastniť platný preukaz totožnosti alebo pas. Vzhľadom na to, že počas tohto obdobia nemôžu členské štáty vyžadovať od občanov Únie, aby mali dostatočné zdroje na zabezpečenie svojich základných potrieb a osobné zdravotné poistenie, smernica im na účely zachovania finančnej rovnováhy ich systému sociálneho zabezpečenia umožňuje odmietnuť priznať týmto občanom akúkoľvek dávku sociálnej pomoci počas prvých troch mesiacov.[4] Podľa Súdneho dvora takéto odmietnutie nepredpokladá preskúmanie individuálnej situácie dotknutej osoby.

Súdny dvor v tomto rozsudku odpovedá na otázky Landessozialgericht Nordrhein-Westfalen (Odvolací súd Severného Porýnia-Vestfálska rozhodujúci vo veciach sociálneho zabezpečenia, Nemecko), ktorý musí vyriešiť spor[5] medzi španielskou rodinou Peña-García na jednej strane a nemeckým úradom práce na druhej strane. Úrad práce odmietol priznať nemecké dávky na zabezpečenie existenčného minima[6] Joelovi Peña Cuevasovi a jeho synovi, pokiaľ ide o prvé tri mesiace ich pobytu v Nemecku. Nemecká právna úprava totiž stanovuje, že cudzinci sú v zásade vylúčení z poberania takýchto dávok počas prvých troch mesiacov svojho pobytu. Pán Peña Cuevas a jeho syn prišli do Nemecka koncom júna 2012, teda niekoľko mesiacov po príchode J. Garcíovej-Nietovej a ich dcéry. Pani García-Nieto v tom čase už vykonávala v Nemecku pravidelnú činnosť, v súvislosti s ktorou bola od júla povinne prihlásená do nemeckého systému sociálneho zabezpečenia. Od toho istého mesiaca poberala rodina rodinné prídavky, pričom deti začali navštevovať školu na konci augusta 2012.

________________________________
[1] Rozsudky Súdneho dvora z 15. septembra 2015, Alimanovic (C-67/14, pozri tiež tlačové komuniké č. 101/15: členský štát môže vylúčiť z poskytovania určitých nepríspevkových sociálnych dávok občanov Únie, ktorí prišli na jeho územie s cieľom nájsť si tam zamestnanie), z 11. novembra 2014, Dano (C-333/13, pozri tiež tlačové komuniké č. 146/14: občanov Únie nevykonávajúcich hospodársku činnosť, ktorí prídu do iného členského štátu len s jediným cieľom poberať sociálnu pomoc, možno vylúčiť z poberania určitých sociálnych dávok).
[2] Ide o dávky na zabezpečenie existenčného minima na základe knihy II nemeckého sociálneho zákonníka. Na iné dávky, napríklad rodinné prídavky, sa tento rozsudok nevzťahuje.
[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).
[4] Toto pravidlo sa neuplatňuje na pracovníkov, samostatne zárobkovo činné osoby a osoby, ktoré si zachovávajú takýto štatút.
[5] Spor je v štádiu odvolacieho konania v dôsledku odvolania podaného úradom práce. V prvostupňovom konaní Sozialgericht Gelsenkirchen (Súd v Gelsenkirchene rozhodujúci vo veciach sociálneho zabezpečenia) vyhovel žalobe podanej rodinou Peña-García.
[6] Pozri poznámku pod čiarou 2 vyššie.

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 18/16
V Luxemburgu 25. februára 2016
Rozsudok vo veci C-299/14 Vestische Arbeit Jobcenter Kreis Recklinghausen/Jovanna García-Nieto a i.

Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie návrhov sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň ich prednesu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk