• zákona č. 177/2020 Sb., o některých opatřeních v oblasti splácení úvěrů v souvislosti s pandemií COVID-19; a
• zákona č. 186/2020 Sb., kterým se mění zákon č. 257/2016 Sb., o spotřebitelském úvěru, ve znění pozdějších předpisů.

Nevyhnutným následkom účelu, pre ktorý došlo aj v Českej republike k prijatiu predmetnej úpravy, je obmedzenie možností úverových veriteľov pohľadávky z úveru nútene vymáhať, respektíve obmedzenie či zmiernenie sankčných následkov pre úverových dlžníkov ako také. Vzhľadom na blízkosť a previazanosť tržných prostredí Českej a Slovenskej republiky prinášame stručnú analýzu týchto opatrení a ich dopady na právne prostredie úverového podnikania v Českej republike.

Na koho obmedzenia dopadajú

Reštrikcie v oblasti možnosti vyžadovať splnenie úverov a uplatňovať sankcie za omeškanie úverových dlžníkov dopadajú nie len na všetkých bankových aj nebankových poskytovateľov úverov, ale aj na nadobúdateľov úverových pohľadávok, typicky tak investičné fondy alebo inkasné agentúry, zjednodušene povedané na každého podnikateľského veriteľa úverovej pohľadávky.

Na dlžníckej strane sú opatrenia mierené najmä na ochranu dlžníkov fyzických osôb, a to ako nepodnikateľov, tak aj podnikateľov (SZČO), v menšej miere potom tieto opatrenia chránia tiež úverované právnické osoby.

Zákaz sankcií za omeškanie až do konca októbra 2020

Výrazným plošným opatrením, ktoré bolo na území ČR zavedené zákonom č. 177/2020 Sb., je zákaz účtovať akékoľvek platby za omeškanie – to znamená hlavne úroky z omeškania a zmluvné pokuty – v období od 1. mája 2020 až do 31. októbra 2020. Na sankcie za omeškanie za toto obdobie nevzniká veriteľovi vôbec právo, nejde tak len o ich odklad, ale o ich úplné zrušenie, odpustenie.

Toto obmedzenie platí pre úvery, v rámci ktorých je dlžníkom fyzická osoba (aj podnikateľ), obmedzenie však neplatí pre dlhy právnických osôb. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že tento zákaz sám o sebe nezbavuje dlžníka ďalších dôsledkov omeškania, najmä tak práva veriteľa na zosplatnenie úverovej pohľadávky či výpoveď úverovej zmluvy a na ďalšie vymáhanie úverovej pohľadávky. Aj tieto veriteľské práva však narušuje zavedený inštitút tzv. ochrannej doby, ktorý bližšie predstavujeme v nasledujúcej časti článku.

Ochranná doba – dočasné zmrazenie niektorých úverov

Prijatá úprava zákona č. 177/2020 Sb. prináša možnosť pre úverového dlžníka oznámiť veriteľovi úmysel odložiť takmer všetky pravidelné plnenia spojené s úverom – teda splátky istiny, úrokov a poplatkov – a to až do  31. októbra 2020. Na rozdiel od dočasného zákazu sankcií však toto opatrenie nenastáva automaticky, dlžník musí veriteľovi úmysel uplatniť ochrannú dobu oznámiť, pričom má na výber z dvoch variant jej dĺžky – buďto to spomenutého konca októbra 2020, alebo kratší, do konca júla 2020. Pokiaľ dlžník výslovne neuvedie, že požaduje kratšiu z ochranných dôb, automaticky platí dlhší variant. Ochranná doba vždy začína mesiacom nasledujúcim po jej uplatnení zo strany dlžníka, s ohľadom na účinnosť tejto právnej úpravy k 17. aprílu 2020 tak prvé ochranné doby začali bežať najskôr od 1. mája 2020.

V prípade naplnenia podmienok vyžadovaných týmto zákonom má dlžník nárok na tento odklad automaticky, a veriteľ o jeho povolení nemôže nijak rozhodovať, naopak je povinný dlžníkovi do 30 dní uplatnenie ochrannej doby potvrdiť. Veriteľ navyše nemôže voči dlžníkovi požadovať žiadne platby za náklady a úkony učinené v súvislosti s využitím ochrannej doby, a to ani keby k takému nároku existovala výslovná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom.

Ochranná doba tak má nasledujúce účinky:

• dlžník dočasne nie je povinný hradiť dohodnuté splátky úveru – istinu a úrok. Pre právnické osoby platí úľava len pre istinu, nie už pre úroky.
• u dlžníkov spotrebiteľov činí výška úrokovej sadzby v priebehu ochrannej doby maximálne výšku na úrovni dvojtýždňovej repo sadzby Českej národnej banky, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, to aktuálne spolu činí 8,25 % ročne (pokiaľ nebol dohodnutý nižší úrok).
• nároky na poplatky za vedenie úverového účtu, správu úveru a ďalšie pravidelné dohodnuté platby, okrem poistenia proti neschopnosti splácať úver, za toto obdobie vôbec nevzniknú. Toto obmedzenie sa opäť neuplatní pre dlžníkov zo skupiny právnických osôb.

Pokiaľ ide o úroky, ktoré prirastú po dobu trvania ochrannej doby, právna úprava počíta s tým, že k ich úhrade dôjde v rámci dohodnutej výšky pravidelných splátok úveru, celková doba splácania úveru sa tak predĺži, pokiaľ sa zmluvné strany o tejto otázke nedohodnú inak. Pokiaľ nebolo platenie úveru dohodnuté prostredníctvom pravidelných splátok, úroky sú splatné po uplynutí ochrannej doby spolu s istinou, ktorá sa po ukončení tejto ochrannej doby stane splatnou. V takom prípade sa najprv uhradí istina a potom úroky.

Zákaz sankcií za omeškanie a možnosť uplatniť ochrannú dobu sa použije na úvery dojednané a čerpané pred 26. marcom 2020, prípadne aspoň dojednané pred týmto dátumom, aj keď ešte neboli čerpané, a to pokiaľ ide o úvery na bývanie alebo zaistené nehnuteľnosťou. Z oboch foriem ochrany sú naopak vylúčení všetci dlžníci, ktorí už k 26. marcu 2020 boli v omeškaní s hradením úveru, pokiaľ toto omeškanie v danú dobu trvalo už viac než 30 dní.

Inštitút ochrannej doby tak významne obmedzuje možnosť veriteľa zosplatniť či vypovedať úverovú zmluvu kvôli neplateniu, avšak túto možnosť veriteľovi neberie pokiaľ by plynula z porušenia povinností dlžníka nepeňažnej povahy (napríklad použitie úveru v rozpore s dohodnutým účelom).

Rozšírenie ochrany spotrebiteľa, a to aj na SZČO

Druhá zo spomínaných úprav, novela zákona o spotrebiteľskom úvere, prináša zmenu, ktorá bez ohľadu na paralelne zavádzaný inštitút ochrannej doby po novom určuje, že v prípade, že sa spotrebiteľ dostane do omeškania so splácaním spotrebiteľského úveru dlhším než 90 dní, bude sa tento úver ďalej (tj. od 91. dňa omeškania až do jeho ukončenia), úročiť obchodným úrokom rovnajúcim sa maximálne úrovni zákonného úroku z omeškania (v súčasnosti 8,25 % ročne), ak nebol dojednaný úrok nižší. Napríklad tak úver, ktorý má dojednanú úrokovú sadzbu 12 % ročne, sa bude po prvých 90 dní omeškania úročiť i naďalej touto sadzbou, od 91. dňa však táto sadzba klesne len na
8,25 % ročne.

Významnou zmenu je tiež čiastočné rozšírenie ochrany spotrebiteľa v podobe obmedzenia sankcií za dlhšie trvajúce omeškanie aj na úvery poskytované samostatne zárobkovo činným osobám v súvislosti s ich podnikaním. Aj u týchto úverov preto po novom od 91. dňa omeškania platí, že

• úrok z omeškania nesmie byť vyšší než zákonný (teraz spomenutých 8,25 % ročne, najbližšia zmena sadzby môže nastať k 1. januáru 2021);
• zmluvná pokuta môže dosahovať maximálne 0,1 % denne z čiastky, s ktorou je dlžník v omeškaní, a celkovo nesmie presiahnuť polovicu pôvodnej sumy istiny úveru;
• obchodný úrok je zastropovaný rovnakým spôsobom ako u spotrebiteľov, v súčasnosti tak maximálne na úrovni 8,25 % ročne.

Zároveň je potrebné poukázať na to, že vzhľadom na zavedený plošný zákaz sankčných plnení za omeškanie u úverov až do 31. októbra 2020, spomenutý na začiatku tohto článku, bude vôbec otázka výšky zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania na programe dňa zrejme až od 1. novembra 2020 a ďalej. Táto nová regulácia u spotrebiteľov a SZČO sa pritom použije aj na všetky už existujúce úverové zmluvy, za predpokladu, že k omeškaniu s ich splácaním došlo po účinnosti tejto novely, ktorá nastala 24. apríla 2020. Zároveň si nie je možné nevšímať, že táto novela zákona o spotrebiteľskom úvere nemá – na rozdiel od väčšiny ostatných opatrení v „protikrízovom“ balíku – akýkoľvek expiračný dátum, ale ide o zrejme permanentnú úpravu, ktorá zostane v platnosti aj po odznení krízy a jej následkov.