Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa[5], je každé dieťa ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

Podľa zákona o matrikách rodný list (legálnym pojmom „úradný výpis z knihy narodení“[6]) okrem iného obsahuje aj meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum a miesto narodenia, štátne občianstvo a rodné číslo rodičov[7]. Teda aj údaje o otcovi dieťaťa.

Rodný list aj ako doklad existencie viacerých právnych vzťahov

V zmysle zákona o rodine[8] rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Matka a otec sú preto podľa vôle zákonodarcu nositeľmi rodičovských práv a povinností, ktorí sú si navzájom v rodičovských právach alebo rodičovských povinnostiach rovní. Zo skutočnosti zápisu rodičov do rodného listu dieťaťa, platný právny poriadok Slovenskej republiky spája komplex rodičovských práv a povinností[9], vo vzťahu k dieťaťu.

To, že je „niekto“ uvedený ako otec dieťaťa v rodnom liste dieťaťa má ďalekosiahlejší dosah na práva a povinnosti, a to nielen v oblasti rodinného práva, ale aj na ďalšie právne inštitúty a právne vzťahy v ďalších sférach[10] právneho poriadku Slovenskej republiky.

Z uvedeného je zrejmé, že uvedenie „nejakej osoby mužského pohlavia“ ako otca dieťaťa v rodnom liste dieťaťa nie je niečo, čo by malo „len“ čisto „formálno-evidenčný charakter“. Práve naopak. Ide o právne významu skutočnosť, ktorá prežaruje naprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky a právo na ňu ďalej viaže ďalšie právne inštitúty. Ak je nejaká osoba mužského pohlavia v rodnom liste dieťaťa uvedená ako jeho otec, vyplýva z tejto skutočnosti celý rad práv a povinnosti, a to obojstranne.

Zásadná nemožnosť „výmazu“ otca z rodného listu dieťaťa

Muža, ktorý je biologickým otcom dieťaťa, nie je možné „vymazať“ z rodného listu dieťaťa. Je to práve pre „charakter“ rodného listu ako verejnej listiny. Obsah skutočností uvedených v rodnom liste nie je možné meniť podľa úvahy či rozhodnutia otca dieťaťa, matky dieťaťa resp. samotného dieťaťa.

Iná je už situácia, ak je v rodnom liste dieťaťa uvedená „osoba mužského pohlavia“, u ktorej je vylúčené, že je otcom tohto dieťaťa. V takom prípade je možné, za splnenia zákonných predpokladov, dosiahnuť zmenu údajov ohľadom otca dieťaťa v rodnom liste dieťaťa.

Prvá možnosť je Zapretie otcovstva

Ako je aj verejne dostupné[11], právne domnienky otcovstva sú koncipované ako vyvrátiteľné. Preto je, za splnenia zákonných podmienok, možné aplikovať dôkaz z opaku. Otcovstvo je možné zaprieť len za splnenia rigoróznych zákonných podmienok, v stanovených lehotách a iba určitým osobám.

V ustanovení § 105 CMP zákonodarca taxatívne uvádza štyri konania[12], ktoré sú konaniami vo veciach určenia rodičovstva. Jedno z nich je i konanie o zapretie otcovstva § 105 písm. c) CMP.

Predmetom konania o zapretie otcovstva je vyvrátenie prvej domnienky otcovstva[13] alebo druhej domnienky otcovstva.[14] (§ 93 ZR). Tretiu domnienku otcovstva nie je možné vyvrátiť. Alebo presnejšie, jej vyvrátenie sa uskutočňuje v rámci priebehu konania o určenie otcovstva, a pokiaľ táto domnienka nie je vyvrátená v konaní o určenie otcovstva, potom v konaní o zapretie otcovstva to nie je možné[15]. Návrh na zapretie otcovstva môže podať manžel matky dieťaťa, ak je vylúčené, že je otcom dieťaťa, matka dieťaťa a za splnenia skutkových a zákonných predpokladov aj dieťa.

Návrh na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa a poplatková povinnosť

Ďalej sa budeme v texte zaoberať len Návrhom na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa. Pri podaní návrhu na začatie konania o zapretie otcovstva sa platí súdny poplatok 66,- Eur.

Účastníci konania o zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa

Z hľadiska účastníkov konania o zapretie otcovstva manželom matky sú dieťa, matka dieťaťa a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté[16].

Miestna príslušnosť súdu

Miestne príslušný súd na zapretie otcovstva je ten, v ktorého obvode má bydlisko dieťa[17]. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť zapreté[18].

Lehota na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa

Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom[19].

Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich otcovstvo[20].

Právne dôsledky zapretia otcovstva manželom matky dieťaťa

Ak sa pred súdom preukáže, že manžel matky nie je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, súd návrhu na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa vyhovie. Právoplatnosťou výroku rozsudku súdu manžel matky dieťaťa prestane byť otcom dieťaťa, od narodenia dieťaťa. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v ktorom bolo určené, že manžel matky dieťaťa nie je otcom dieťaťa, vykoná príslušná matrika výmaz údaju o zapísanom otcovi. Manželovi matky dieťaťa prestanú voči dieťaťu existovať rodičovské práva a povinnosti[21].

Druhou alternatívou je osvojenie maloletého dieťaťa[22] novým manželom matky.

Druhou možnosťou ako „vyčiarknuť“ dokonca biologického otca z rodného listu dieťaťa je rozvod manželstva[23] matky dieťaťa a biologického otca dieťaťa, za splnenia zákonných podmienok[24]. A uzatvorenie manželstva zo strany matky dieťaťa s aktuálnym druhom. Po uzatvorení manželstva je potrebné iniciovať konanie o osvojenie maloletého dieťaťa[25] novým manželom matky. Jedným z predpokladov úspešnosti takéhoto postupu pred príslušným súdom je najmä preukázanie, že biologický otec maloletého dieťa neprejavuje o maloleté dieťaťa záujem, a tiež existenciu súhlasu biologického otca dieťaťa s osvojením maloletého dieťaťa novým manželom matky (hoci to neplatí absolútne)[26]. Právoplatnosťou rozsudku súdu o osvojení maloletého dieťaťa zanikajú rodinnoprávne vzťahy s pôvodným otcom dieťaťa a vzniká rodinnoprávny vzťah s osvojiteľom – novým manželom matky, ktorý sa zapíše aj do rodného listu dieťaťa.

[1] Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o matrikách“).
[2] Podľa § 23 ods. 1 Zákona o matrikách vedie Ministerstvo vnútra Slovesnej republiky osobitnú matriku. Do nej sa zapisujú matričné údaje štátnych občanov slovenskej republiky, ktoré nastali mimo územia Slovenskej republiky (na území iného štátu, na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, na lodi alebo lietadle mimo územia Slovenskej republiky a na území nepatriacom žiadnemu štátu.)
[3] Podľa § 3 ods. 1 Zákona o matrikách.
[4] SOBIHARD, J. a kol.: Správne právo – osobitná časť, 2. aktualizované vydanie. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2013 na s. 28; k tomu pozri tiež ŠKULTÉTY, P., RAUČINOVÁ, P., TÓTH, J.: Správne právo hmotné. Osobitná časť. Šamorín: Heuréka 2012, na 16.
[5] Dohoda o právach dieťaťa (The United Nations Convention on the Rights of the Child bola prijatá 20. novembra 1989 Valným zhromaždením OSN).
[6] Podľa § 19 ods. 1 Zákona o matrikách.
[7] Podľa § 19 ods. 1 ods. 1 písm. e) Zákona o matrikách.
[8] K tomu pozri článok 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) s poukazom na § 28 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine
[9] Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Napríklad inštitút vyživovacej povinnosti však nie je jednostranným inštitútom (len ako výlučne jednostranná vyživovacia povinnosť zo strany rodičov k maloletý deťom) V zmysle § 66 Zákona o rodine je tiež vyživovacia povinnosť (primeraná výživa) detí, ktoré sú schopné samé sa živiť voči svojim rodičom. Ak je napríklad otec umiestnený v domov dôchodcov, ktorý nemá dostatok peňažných prostriedkov je dieťa povinné tieto náklady domovu sociálnych služieb doplatiť).
[10] Napríklad v oblasti občianskeho práva hmotného (resp. Občianskeho zákonníka ako všeobecného súkromnoprávneho predpisu) v inštitúte dedenia; v oblasti trestného práva hmotného (resp. Trestného zákona SPTČ súlože medzi príbuznými podľa § 203 TZ; v oblasti konkurzného práva /resp. zákona o konkurze a reštrukturalizácie v prípade spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácií
[11] Napríklad k dispozici >>> tu.
[12] Ide o konanie o určenie materstva (§ 105 písm. a) CMP), o určenie otcovstva (§ 105 písm. b) CMP), o zapretie otcovstva (§ 105 písm. c) CMP) a konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom (§ 105 písm. d) CMP).
[13] § 87 Zákona o rodine Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
[14] § 91 Zákona o rodine sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
[15] SMYČKOVÁ, R. ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A.  a kol.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck 2017, na strane 375
[16] K tomu pozri § 108 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku.
[17] K tomu pozri § 106 Civilného mimosporového poriadku.
[18] K tomu pozri § 106 Civilného mimosporového poriadku.
[19] § 86 ods. 1 Zákona o rodine.
[20] § 86 ods. 2 Zákona o rodine.
[21] Na základe súhlasného vyhlásenia rodičov alebo na zákale rozhodnutia súdu v samostatnom konaní o určení otcovstva, môže dôjsť k zápisu iného otca.
[22] Osvojenie dieťaťa je právny inštitút, ktorý umožňuje prijať biologicky cudzie dieťa za vlastné. Nevyhnutným predpokladom osvojenia dieťaťa je existencia právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o osvojení dieťaťa.
[23] § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
[24] § 23 ods. 1 Zákona o rodine môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
[25] K tomu pozri § 135 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
[26] SMYČKOVÁ, R. ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A.  a kol.: Civlný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck 2017, na strane 500.