Výmena informácií medzi 14 úverovými inštitúciami v Portugalsku trvajúca viac ako desať rokov môže predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa
V konečnom dôsledku prináleží portugalskému súdu pre hospodársku súťaž určiť, či ide o takýto prípad
V septembri 2019 portugalský Úrad pre hospodársku súťaž (AdC) uložil 14 úverovým inštitúciám (vrátanie šiestich najväčších úverových inštitúcií v Portugalsku)1 pokutu v celkovej výške 225 miliónov EUR. AdC usúdil, že tieto inštitúcie porušili vnútroštátne právo a právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže tým, že počas viac ako desiatich rokov – v rokoch 2002 až 2013 – sa zúčastňovali na rozsiahlej každomesačnej výmene citlivých informácií. Vymieňané informácie sa vzťahovali na trhy s hypotekárnymi úvermi, so spotrebiteľskými úvermi a s podnikateľskými úvermi. Týkali sa niektorých súčasných a budúcich podmienok uplatniteľných na transakcie, najmä rozpätí sadzieb a rizikových premenných, ako aj individualizovaných číselných údajov o produkcii účastníkov tejto výmeny.2
Táto výmena informácií bola posúdená ako „samostatná“, pretože AdC netvrdil, že bola prepojená so zosúladeným postupom obmedzujúcim hospodársku súťaž, akým je dohoda o cenách alebo rozdelení trhov. AdC však konštatoval, že predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. To podľa tohto orgánu znamená, že uvedený zosúladený postup je natoľko závažný, že na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že porušuje právo hospodárskej súťaže, nie je potrebné skúmať jeho prípadné následky na dotknuté trhy.
Väčšina zúčastnených úverových inštitúcií3 podala proti uvedenému rozhodnutiu AdC žalobu na portugalský súd pre hospodársku súťaž. Tieto inštitúcie tvrdia, že predmetná výmena informácií nebola sama osebe dostatočne škodlivá na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Vyžaduje sa teda skúmanie jej následkov. Dodávajú, že AdC mal v každom prípade zohľadniť hospodársky, právny a regulačný kontext tejto výmeny.
Portugalský súd sa pýta Súdneho dvora na možnosť a na podmienky, za ktorých možno výmenu informácií považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.
Súdny dvor odpovedá, že samostatná výmena informácií medzi konkurentmi môže predstavovať obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Stačí, aby táto výmena patrila medzi určité formy koordinácie, ktorá je v kontexte uvedenej výmeny už svojou samotnou povahou škodlivá pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže. Pritom na to, aby určitý trh fungoval za obvyklých podmienok, musia hospodárske subjekty samostatne určiť politiku, ktorú mienia sledovať, a zostať v neistote spojenej s budúcim správaním ostatých účastníkov. V dôsledku toho patrí výmena informácií medzi formy koordinácie, ktorú možno považovať za obmedzenie z hľadiska cieľa, pokiaľ umožňuje odstrániť takúto neistotu. Je to tak vtedy, keď sú vymieňané informácie dôverné a strategické v tom zmysle, že môžu odhaliť budúce správanie konkurenta na dotknutých trhoch.4
Tak by to mohlo byť aj v prejednávanej veci,5 keďže z opisu predmetných skutkových okolností portugalským súdom zrejme vyplýva, že vymenené informácie sa týkali najmä zámerov budúcej zmeny rozpätí úverových sadzieb účastníkov tejto výmeny. Ak by to tak bolo, jediným cieľom takejto výmeny by mohlo byť len skresľovanie hospodárskej súťaže, keďže rozpätia úverových sadzieb predstavujú jeden z parametrov, vzhľadom na ktoré sa hospodárska súťaž prejavuje na trhu. Prináleží však portugalskému súdu, aby vykonal posúdenie skutkového stavu potrebné na účely určenia, či sa na predmetnú výmenu skutočne vzťahuje obmedzenie z hľadiska cieľa. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.
[1] Banco BPN/BIC Português, portugalská dcérska spoločnosť Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (BBVA), Banco Comercial Português (BCP), Banco Português de Investimento (BPI), Banco Espírito Santo (BES), v likvidácii, Banco Internacional do Funchal (BANIF), Banco Santander Totta (za skutky, ktorých sa dopustila sama a za skutky, ktorých sa dopustila Banco Popular), Barclays Bank, Caixa Económica Montepio Geral – Caixa Económica Bancária (Montepio), Caixa Geral de Depósitos (CGD), Caixa Central de Crédito Agrícola Mútuo (CCCAM), Deutsche Bank a portugalská dcérska spoločnosť Unión de Créditos Inmobiliarios (UCI). Šesť najväčších úverových inštitúcií v Portugalsku v roku 2013 spravovalo 83 % všetkých bankových aktív celého portugalského bankového sektora.
[2] Rozpätie úverových sadzieb je rozdiel medzi sadzbou, ktorú úverová inštitúcia uplatňuje voči dlžníkovi, a sadzbou, v ktorej sa v zásade refinancuje. Rizikové premenné sa používajú na priradenie rozpätia úverových sadzieb ku každej úrovni klientskeho rizika určenej na základe faktorov, ako sú príjmy, finančný vklad alebo náklady na nehnuteľný majetok dotknutého klienta, s cieľom kompenzácie tohto rizika. Objemy produkcie sú individualizované číselné údaje o výške úverov poskytnutých každou zúčastnenou úverovou inštitúciou v predchádzajúcom mesiaci. Tieto údaje boli oznamované rozčlenene v podrobných podkategóriách a v tejto forme neboli dostupné z iného zdroja ani v čase výmeny, ani neskôr.
[3] Všetky okrem BANIF a Deutsche Bank. Banco Popular bola v júni 2017 odkúpená spoločnosťou Banco Santander.
[4] Dôverné informácie sú informácie, ktoré ešte nie sú známe každému hospodárskemu subjektu pôsobiacemu na relevantnom trhu. Strategické informácie sú informácie, ktoré môžu po spojení s inými už známymi informáciami odhaliť stratégiu, ktorú niektorí z účastníkov výmeny informácií zamýšľajú realizovať vo vzťahu k tomu, čo predstavuje jeden alebo viacero parametrov, vzhľadom na ktoré sa prejavuje hospodárska súťaž na relevantnom trhu. Portugalský súd pritom zdôrazňuje, že predmetná výmena informácií sa týkala strategických neverejných alebo ťažko dostupných a systematizovateľných informácií. Vymieňané informácie sa totiž odlišovali od informácií, ktoré sú úverové inštitúcie povinné poskytovať spotrebiteľom. Okrem toho sa tieto informácie vymieňali rozčlenene a individualizovane a týkali sa súčasného alebo budúceho správania (najmä zámerov zmeniť strategické správanie v blízkej budúcnosti alebo platných obchodných podmienok).
[5 ]Predovšetkým ide o informácie o rozpätiach úverových sadzieb. Tieto rozpätia sa týkali jedného z parametrov, vzhľadom na ktoré sa hospodárska súťaž prejavuje na troch predmetných trhoch (hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery a podnikateľské úvery), a tak sa každá informácia týkajúca sa budúcich zámerov úverových inštitúcií zmeniť tieto rozpätia musí považovať za strategickú. To isté platí o informáciách týkajúcich sa budúcich zmien rizikových premenných uplatňovaných na rozpätia sadzieb používané v závislosti od individuálneho rizikového profilu klientov. Tento druh informácií v spojení s informáciami o budúcich zámeroch úverových inštitúcií v oblasti rozpätí úverových sadzieb umožňuje účastníkom výmeny získať presnejšiu predstavu o stratégiách tvorby cien, ktoré zamýšľajú uplatňovať účastníci výmeny. Informácie o objemoch produkcie sa zas môžu kombinovať s inými typmi vymieňaných alebo voľne dostupných informácií s cieľom vyvodiť budúce zámery účastníkov výmeny alebo zosúladiť ich správanie s niektorým z parametrov, vzhľadom na ktoré sa prejavuje hospodárska súťaž na týchto trhoch.
Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 123/24
V Luxemburgu 29. júla 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-298/22 | Banco BPN/BIC Português a i.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk