Právne vzťahy medzi športovcom a klubom sú zakladané zmluvami, ktoré majú súkromnoprávny charakter. Ide o zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ktorých predmetom je vykonávanie určitého druhu športu na profesionálnej úrovni za odplatu. Zmluvnými stranami sú profesionálni športovci na jednej strane a športové kluby na strane druhej. Športový klub možno v práve nazývať aj ako športovú organizáciu. Ide o  právnickú osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť. Pre platnosť zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu je nevyhnuté aby spĺňala náležitosti obsiahnuté v ustanoveniach §35 a nasl. zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Zákon o športe“). Podstatnou náležitosťou je okrem iného aj písomná forma a dohodnutie odplaty, mzdy alebo priemerného zárobku, ktoré sú vyplácané k dohodnutému dňu. Dôležité je upriamiť pozornosť na to, či je zmluva uzatváraná podľa Zákonníka práce, Zákona o športe alebo podľa Obchodného zákonníka. Uvedená právna úprava môže byť metúca a v praxi problematická. Častokrát sa v športovom práve možno stretnúť s uzatváraním inominátnych zmlúv v zmysle Obchodného zákonníka. Na obchodnoprávny vzťah  športovca a športovej organizácie poukazuje aj ustanovenie §46 ods. 10 Zákona o športe, ktorý ustanovuje, že: „Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah.“ Inominátne zmluvy sa však posudzujú podľa obsahu a keďže korešpondujú so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, riadime sa práve Zákonom o športe, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis. Obchodný zákonník využívame iba subsidiárne (podporne).

Problém však nastáva až v prípade, ak počas existencie platnej a účinnej zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nedochádza k plneniu záväzku, ktorý je v zmluve dohodnutý. V niektorých prípadoch sa športovec môže stretávať s čiastočným, no nie úplným uspokojením existujúceho nároku. V takomto prípade vzniká športovcovi právo si dané nároky vymôcť. Dostáva sa tak do pozície veriteľa, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku.

Prvým úkonom za strany športovca pri vymáhaní nároku by malo byť doručenie výzvy dlžníkovi na uhradenie dlžnej sumy. Športovec je oprávnený podľa ustanovení §42 ods. 2 Zákona o športe okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu a to v prípade, ak športová organizácia neuhradila odmenu najmenej za tri jednotlivé mesiace počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo počas obdobia trvania zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu riadne a včas športovcovi, a to napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany športovca. Okamžité skončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu musí byť písomné, musí obsahovať dôvod okamžitého skončenia a musí byť doručené druhej zmluvnej strane v lehote do jedného mesiaca odkedy sa zmluvná strana o dôvode okamžitého skončenia zmluvného vzťahu dozvedela. Aj napriek ukončeniu zmluvy však športovcovi vzniká nárok na vyplatenie peňažnej odmeny. V prípade, že klub na výzvu nereaguje, môže športovec využiť inštitút predžalobnej výzvy, ktorá má za úlohu upovedomiť povinného o nadchádzajúcej žalobe v prípade, že v stanovenej lehote neuhradí pohľadávku z titulu neuhradenej časti odmeny. Ďalší postup závisí od toho, či športový klub lehotu dodrží alebo odignoruje. Ak športový klub nereaguje na predžalobnú výzvu, možným riešením je žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu. Postupovať možno podľa ustanovení § 265 a nasl. Civilného sporového poriadku, kedy žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na jeho webovom sídle. Ak sú zákonom stanovené podmienky splnené a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa splnenia týchto podmienok. V praxi je však efektívnejšie postupovať podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínanom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o upomínanom konaní“). Konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na kauzálne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica. Návrh musí obsahovať náležitosti ustanovené v ustanoveniach §4 spomínaného zákona a podáva sa výlučne elektronicky. Ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie takéhoto návrhu, súd rovnako vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia týchto podmienok. V prípade, že žalovaný podá v lehote 15 dní vecne odôvodnený odpor, súd odošle žalobcovi výzvu na vyjadrenie k odporu a súčasne požiada žalobcu o vyjadrenie, či chce pokračovať v konaní podľa Civilného sporového poriadku. Ak však žalovaný odpor nepodá, alebo ho podá oneskorene alebo chybne, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť. Športovému klubu tak vznikne povinnosť uhradiť doposiaľ nezaplatenú odmenu. Pokiaľ sa tak nestane, právoplatné rozhodnutie možno využiť ako exekučný titul a navrhnúť tak začatie exekučného konania.

Ďalšou z možností je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo reštrukturalizácie. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) však predpokladá, že v prípade reštrukturalizácie by malo byť uspokojenie veriteľov aspoň o 20% vyššie ako v konkurze. Konkurzné konanie smeruje k tomu, že sa podnikateľská činnosť dlžníka (úpadcu) ukončí. Naopak reštrukturalizácia je tzv. ozdravný režim spoločnosti, ktorý predpokladá čo najväčšie uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom jeho cieľom je pokračovať v podnikateľskej činnosti. V prípade zákonom stanovených podmienok (§23, odsek 2,  §118, odsek 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií) má reštrukturalizácia až do momentu vyhlásenia konkurzu pred konkurzom prednosť. Na rozdiel od konkurzu, reštrukturalizácia nemôže začať bez toho, aby s ňou dlžník súhlasil. V praxi dlžník nie často s takýmto konaním súhlasí, čo dáva priestor práve konkurznému konaniu, kde súhlas dlžníka nie je potrebný.

Návrh na začatie konkurzného konania možno podať ak je dlžník v úpadku, a teda je platobne neschopný alebo predĺžený. Právnická osoba je podľa ustanovení § 3 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií  platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Z uvedeného vyplýva, že na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sú potrebný minimálne 2 veritelia, napr. 2 športovci, ktorým športový klub do 90 dní neuhradil odmenu. Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada (§12 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií). V prípade, že súd zistí, že návrh spĺňa zákonom stanovené podmienky, rozhodne o začatí konkurzného konania, a to do 15 dní od doručenia návrhu. Následne sa pohľadávky prihlasujú do konkurzu prihláškou spôsobom ustanoveným v §28 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Prihláška musí byť autorizovaná a podáva sa u správcu konkurznej podstaty elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu. Prihláška musí byť správcovi konkurznej podstaty doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Konkurzné konanie podlieha rôznym krokom, ako je napr. zisťovanie majetku a speňažovanie majetku, ktorých cieľom je uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Čo robiť ak športový klub vyhlási „bankrot“? V praxi je športový klub spravidla právnickou osobou. Právnická osoba nevyhlasuje bankrot, stane sa však, ako sme vyššie spomenuli, insolventným, resp. platobne neschopným. Ak takáto situácia nastane, dlžník je v zmysle  ustanovení §11 spomínaného zákona sám povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Pokiaľ sa tak nestane, možno uplatniť zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

V súvislosti s konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním sa možno v praxi stretnúť s prevádzaním majetku klubu na blízke osoby. Majetok športového klubu by mal byť verejnosti prístupný najmä z dôvodu uzatvárania zmlúv o sponzorstve v športe, ktoré sú povinne zverejňované Informačnom systéme športu (ISŠ), konkrétne v Registri sponzorských zmlúv (k dipozícii >>> tu). Taktiež sú v tomto systéme evidované fyzické a právnické osoby, a to konkrétne v Registri fyzických osôb športe (RFOŠ) a Registri právnických osôb v športe (RPOŠ-k dipozícii >>> tu). V príslušných registroch možno nájsť základné a podstatné informácie vyplývajúce z ustanovení §80 a §81 Zákona o športe. V prípade, že športovú organizáciu v predmetnom registri nemožno nájsť, dopúšťa sa v zmysle ustanovení § 95 ods. 1 písm. a) Zákona o športe správneho deliktu, za ktorý je možno športovej organizácii uložiť pokutu od 50 eur do 3 000 eur. Majetok si môže ktorákoľvek osoba preveriť aj v Registri účtovných závierok (k dipozícii >>> tu). V prípade, že je prevod majetku športového klubu evidentný, možno ho napadnúť odporovateľnosťou právneho úkonu (v zmysle ustanovení §42a a §42b Občianskeho zákonníka). Účelom tohto inštitútu je nastolenie relatívnej neplatnosti právnych úkonov, najmä nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je relatívna neplatnosť právneho úkonu voči tretej osobe, čo znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. V prípade odporovateľnosti právnych úkonov ale musí ísť o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Stačí, ak pôjde o také úkony dlžníka, ktoré zmenšujú jeho majetkovú podstatu na úkor veriteľa (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, atď.). Lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka je 3-ročná a ide o prekluzívnu lehotu.

Poslednou možnosťou je podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovení §451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto prípade možno za bezdôvodné obohatenie považovať majetkový prospech, ktorý vznikol neuhradením časti záväzku.

V závere možno skonštatovať, že napriek viacerým možnostiam uspokojenia nárokov športovca je vymožiteľnosť veľmi náročným procesom. Športové kluby častokrát ignorujú výzvy a spoliehajú sa na inštitút premlčania. V prípade, že sa chce športovec svojich práv domôcť, nevyhne kontaktu s verejnou mocou. Ide tak o štandardný vzťah veriteľa a dlžníka v práve.

Natália Tonhauserová,
právny asistent

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@actlegal-mph.com