Novela Zákonníka práce priniesla rozšírenie právnej úpravy, aby sa povinnosť dodávateľa vzťahovala nielen na situáciu v kontexte vysielania zamestnancov na územie Slovenskej republiky, ako tomu bolo doposiaľ, ale aby pokrývala situácie aj v prípadoch, kedy je subdodávateľ etablovaný na území Slovenskej republiky.

Vyššie uvedené konanie zákonodarcu možno interpretovať ako reakciu vyhovieť požiadavke Európskej komisie, ktorou poukázala na nesúlad vnútroštátnych opatrení so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.

V zmysle účinnej právnej úpravy platí, že zamestnanec môže právo na vyplatenie mzdy uplatniť aj u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky a ktorej priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca v rozsahu minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce, najviac v sume rozdielu medzi sumou minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce a mzdou poskytnutou subdodávateľom za výkon tejto práce.

Vyššie uvedené je možné aplikovať v prípadoch, ak ide o splatnú mzdu, ktorá zamestnancovi nebola vyplatená a patrí za výkon prác, akými sú stavebné práce v zmysle prílohy č. 1aa Zákonníka práce, ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v rámci právneho vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom služby, a zároveň zamestnanec písomne požiada dodávateľa služby o vyplatenie mzdy v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy.

Príloha Zákonníka práce obsahuje demonštratívny výpočet prác, t. j. znenie nemusí byť úplné, (môže ísť najmä o stavebné práce týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, najmä hĺbenie, zemné práce, vlastné stavebné práce, montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, interiérové alebo inštalačné práce, úpravy, renovačné práce, opravy, rozoberanie, demolačné práce, a i.).

Zákonník práce reflektuje čo by zamestnanec vo svojej žiadosti o vyplatenie mzdy mal uviesť. Mali by to byť najmä informácie dôležité pre posúdenie zamestnancovho nároku na mzdu, predovšetkým identifikačné údaje zamestnanca, identifikačné údaje zamestnávateľa, sumu mzdy, ktorá je predmetom žiadosti zamestnanca, informácia o splatnosti mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada, suma vyplatenej časti mzdy za výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu, ak bola subdodávateľom vyplatená, dobu, za ktorú zamestnanec žiada o vyplatenie mzdy, druh a rozsah práce v rámci subdodávateľského vzťahu vykonanej zamestnancom, spôsob vyplatenia mzdy v hotovosti alebo na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky vrátane údajov potrebných pre vyplatenie mzdy.

Zamestnanec môže uviesť aj iné dôležité skutočnosti, ktoré mu pomôžu objasniť situáciu.

Dodávateľovi služby tak vzniká povinnosť vyplatiť zamestnancovi mzdu (po odrátaní zrážok, ktoré by vykonal subdodávateľ, ak by mzdu vyplácal on) do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec podal žiadosť o vyplatenie mzdy.

Zároveň z dikcie Zákonníka práce vyplýva povinnosť súčinnosti zmluvných strán, t. j. poskytnúť si bezodkladnú spoluprácu navzájom, napríklad, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s poskytnutím osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a i. Nové ustanovenie upravuje aj povinnosť dodávateľa služby bezodkladne písomne informovať zamestnanca ako aj subdodávateľa.

Nová regulácia zákonného ustanovenia počíta aj so situáciami, kedy dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy. Bližšie informácie týkajúce sa odopretia vyplatenia mzdy upravuje ustanovenie § 130a ods. 7 Zákonníka práce. Dodávateľ služby môže odmietnuť vyplatiť mzdu, ak pri výbere subdodávateľa s cieľom uzatvorenia právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti predpokladať, že subdodávateľ nevyplatí mzdu svojim zamestnancom. Toto však neplatí, ak dodávateľ služby ku dňu nároku na vyplatenie mzdy nesplnil svoj vlastný splatný peňažný záväzok vyplývajúci z právneho vzťahu so subdodávateľom, ktorý sa týka vykonávania práce v rámci subdodávateľského vzťahu.

Pri posudzovaní, či dodávateľ služby vykonal náležitú starostlivosť, sa zohľadnia všetky relevantné fakty v súvislostiach a špecifiká posudzovanej situácie. Bude sa vychádzať z rôznych faktorov, ako napríklad primeranosť dohodnutej ceny za plnenie, prípadné predchádzajúce pokuty za nelegálne zamestnávanie, a iné.

Prípadné spory, ktoré vzniknú v súvislosti s nevyplatením mzdy v zmysle predmetného ustanovenia sa klasifikujú ako pracovnoprávne spory.

JUDr. Ján Urbánek,
advokát

Mgr. Anna Čičová,
advokátska koncipientka

Rödl & Partner Advokáti, s.r.o.
 

Landererova 12
811 09 Bratislava

Tel.:   +421 2 57 200 400
e-mail: bratislava@roedl.com