Žiadna osoba však nie je povinná zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. Spoluvlastníci preto môžu podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať ho dohodou, alebo ak sa nedohodnú, ktorýkoľvek spoluvlastník sa môže obrátiť na súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto článku sa budeme venovať jednému zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom, a to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu je jedným zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších právnych predpisov. Tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je možný až vtedy, ak podielové spoluvlastníctvo nie je možné vyporiadať rozdelením.

Vec môže byť (i) prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov alebo (ii) prikázaná do vlastníctva viacerým spoluvlastníkom (vznik nového podielového spoluvlastníctva) alebo (iii) môže byť jej časť oddelená od doterajších spoluvlastníkov.

Najčastejším spôsobom, ktorému sa aj budeme bližšie venovať v tomto článku, je prikázanie veci do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Súd zo zákona prihliada na najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkov. Tieto kritéria však nie je možné považovať za absolútne a jediné, nakoľko súd pri posudzovaní komu bude vec prikázaná musí vychádzať zo súhrnu všetkých okolností, ktoré sú v danej veci relevantné, tak ako to vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. 1 Cdo 33/2010 „V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vtedy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.“

Súd okrem vyššie uvedených kritérií musí vziať do úvahy aj či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s takýmto postupom súhlasí a zároveň je dostatočne solventný zaplatiť primeranú náhradu, ktorá je nevyhnutne spojená s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

V zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 1997 „Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola prestavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať.“

Najmä pri nehnuteľnostiach (rodinné domy, byty) alebo rôznych umeleckých predmetoch môže byť primeraná náhrada vzhľadom na všeobecnú hodnotu veľmi vysoká. V takýchto situáciách môže súd povoliť plniť primeranú náhradu v splátkach.

Účastníci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžu v konaní požadovať aj vyporiadanie vynaložených investícii do predmetnej veci, teda pôjde o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017 „Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle.

Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991).

Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok.

Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna.

Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.“     

Z vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia vyplýva, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, je možné uplatniť nárok na náhrady za vynaložené investície, tento nárok však musí byť riadne uplatnený, v opačnom prípade naň súd nebude prihliadať.

Záver

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva skúma široké spektrum okolností, ktoré majú právny význam pri jeho rozhodovaní. V neposlednom rade je nutné uviesť, že súd je viazaný návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný spôsobom jeho vyporiadania, ktorý bol navrhnutý a teda môže rozhodnúť aj inak. Z tohto dôvodu je preto odporúčané sa za každých okolností pokúsiť o uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.  

Mgr. Alexandra Magyarová
advokátka

Doležal & Partners, s. r. o.

Michalská 9
811 03 Bratislava,

Tel.: +421 245 529 779
E-mail:  bratislava@dolezalpartners.com