Zákon nadobúda účinnosť dňa 18.6.2016, teda dňom, dokedy musia všetky členské štáty Európskej únie prijať vlastný zákon, ktorý implementuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (,,nariadenie o IMI“).

Ako to už vyplýva zo samotného názvu, zákon upravuje najmä spoluprácu medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti cezhraničného vysielania zamestnancov. Zákon však prináša i mnohé zmeny, ktoré sa priamo dotknú aj zamestnávateľov vysielajúcich svojich zamestnancov v rámci Európskej únie ako aj zamestnávateľov prijímajúcich vyslaných zamestnancov z iných členských štátov.

Identifikácia vyslania – kritériá

Zákon upravuje orientačné kritériá, na základe ktorých bude možné jednoduchšie identifikovať, či ide o cezhraničné vyslanie zamestnanca (napr. podľa miesta, kde zamestnávateľ ma sídlo alebo kde vyslaný zamestnanec bežne pracuje). Zoznam kritérií je však len príkladný a tieto musia byť posudzované vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na konkrétnu situáciu u daného zamestnávateľa.

Kritériá sú zároveň akýmsi návodom pre inšpektoráty práce, podľa ktorého majú postupovať pri identifikácii cezhraničného vyslania. Inšpektorát práce na základe týchto kritérií môže konštatovať, že daný vzťah je cezhraničným vyslaním a bude ďalej skúmať splnenie administratívnych povinností (o ktorých píšeme nižšie) a dodržiavanie pravidiel vyslania. Ak inšpektorát práce dospeje k záveru, že nejde o cezhraničné vyslanie, zákon túto situáciu ďalej nerieši, ale inšpektorát môže daný vzťah posúdiť ako štandardný pracovný pomer a v takom prípade bude skúmať dodržiavanie povinností v rámci tohto režimu (uzatvorenie pracovnej zmluvy, platenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie atď.).

Nové povinnosti zamestnávateľov

Zákon prináša nové povinnosti pri vysielaní zamestnancov, ktoré zaťažia najmä zahraničných zamestnávateľov so sídlom v inom členskom štáte, ktorí vysielajú zamestnancov na územie Slovenskej republiky (tzv. hosťujúci zamestnávateľ). Tieto povinnosti  možno rozdeliť do 3 kategórií:

1. povinnosti pred vyslaním resp. najneskôr v deň vyslania

• povinnosť oznámiť Národnému inšpektorátu práce zákonom stanovené údaje (identifikačné údaje, údaje o vyslanom zamestnancovi, údaje o vyslaní, atď.)
• určiť kontaktnú osobu, t. j. osobu na území Slovenskej republiky poverenú na doručovanie písomností a rozhodnutí

2. povinnosti počas vyslania v mieste výkonu práce vyslaného zamestnanca

• uchovávať príslušné dokumenty o vyslaných zamestnancoch - pracovnú zmluvu, resp. iný doklad o pracovnoprávnom vzťahu a doklady o mzde vyplatenej počas vyslania
• viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca

3. povinnosti na základe žiadosti inšpektorátu práce

• predložiť dokumenty uvedené v bode 2 príp. predložiť ich preklad do slovenčiny

Povinnosti vyplývajú aj tzv. domácim zamestnávateľom usadeným na území Slovenskej republiky, ktorí vysielajú svojich zamestnancov na územie iného členského štátu. Títo budú povinní plniť tzv. všeobecnú informačnú povinnosť, t. j. poskytnúť inšpektorátu práce na jeho žiadosť informácie týkajúce sa cezhraničného vyslania. 

Spolupráca medzi členskými štátmi

Vzájomná spolupráca medzi jednotlivými členskými štátmi sa dotýka najmä vzájomného poskytovania informácií a prešetrovania skutočností súvisiacich s vyslaním. Zároveň členské štáty budú spolupracovať aj pri doručovaní písomností a rozhodnutí o uložení pokút.

Uložené pokuty bude možné vymáhať aj v inom členskom štáte - ak bola pokuta uložená na Slovensku hosťujúcemu zamestnávateľovi, príslušné slovenské orgány budú môcť požiadať o výkon rozhodnutia príslušný orgán iného členského štátu. Uvedené platí aj naopak - v prípade uloženia pokuty domácemu zamestnávateľovi v inom členskom štáte, táto bude môcť byť vymáhaná na Slovensku.

Zákon na zabezpečenie vzájomnej spolupráce ustanovuje Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach ako príslušný orgán, ktorý bude aktívne spolupracovať s jednotlivými inšpektorátmi práce.

Zmeny v Zákonníku práce

Novým zákonom sa vo významnej miere novelizuje aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý rozširuje doteraz stručné ustanovenie § 5.

Dopĺňa sa nová definícia vyslania zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb, pričom takýmto vyslaním je cezhraničné vyslanie:

• a) na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, t. j. ide o klasický vzťah poskytovania služby,
• b) medzi ovládajúcou osobou o ovládanou osobou, napr. v rámci skupiny zamestnávateľa, alebo
• c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, t. j. najmä agentúrne zamestnávanie.

Vo všetkých 3 prípadoch musí počas doby vyslania existovať pracovnoprávny vzťah medzi vysielajúcim zamestnávateľom (resp. agentúrou dočasného zamestnávania) a vyslaným zamestnancom.

Ďalej sa zavádzajú nové definície vysielajúceho zamestnávateľa a vyslaného zamestnanca, pričom podľa smeru vyslania v oboch prípadoch zákon rozlišuje domáceho zamestnanca/zamestnávateľa a hosťujúceho zamestnanca/zamestnávateľa.

Významnou zmenou Zákonníka práce je aj zavedenie spoločnej zodpovednosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky za vyplatenie mzdy zamestnancovi subdodávateľa (hosťujúcemu zamestnancovi). Ak subdodávateľ - hosťujúci zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu alebo časť mzdy, je túto povinný zaplatiť (príp. doplatiť) slovenský dodávateľ, a to do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca. Uvedené sa však vzťahuje len na prípady, kedy hosťujúci zamestnávateľ je priamym subdodávateľom slovenského dodávateľa. Obdobný mechanizmus zodpovednosti bol zavedený aj pri dočasnom pridelení v nadväznosti na novelu Zákonníka práce účinnú od 1.3.2015.

Zákonník práce bude tiež po novom obsahovať výslovné ustanovenie, že v prípade vysielania domáceho zamestnanca do iného členského štátu sa jeho pracovné podmienky spravujú právom štátu, kam je vyslaný. Za tým účelom bude domáci zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca pred vyslaním o týchto pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, pričom informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky musí oznámiť písomne. Slovenskí zamestnávatelia tak budú musieť mať prehľad o podmienkach práce v krajinách, kam vysielajú svojich zamestnancov.

V prípade vyslania slovenského zamestnanca na územie iného členského štátu bude po novom nevyhnutné tiež uzatvorenie písomnej dohody o vyslaní, ktorá musí obsahovať zákonné náležitosti. Nedodržanie písomnej formy však nespôsobuje neplatnosť tejto dohody. V prípade dočasného pridelenia postačuje, aby tieto náležitosti obsahovala dohoda o dočasnom pridelení.

Zmeny ďalších zákonov

V dôsledku novej právnej úpravy sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý zavádza zákaz odberateľa (podnikateľa) prijať od dodávateľa práce alebo služby prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, a to ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov, alebo o vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce (bez časového limitu).

Za nedodržanie tohto zákazu hrozí odberateľovi služby pokuta až do 200 000 EUR, a to bez ohľadu na to, či o nelegálnom zamestnávaní vedel alebo nie (t. j. ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť).

V praxi si tak budú musieť odberatelia vopred overiť, či dodávateľ zamestnáva svojich zamestnancov (prostredníctvom ktorých poskytuje práce alebo služby) v súlade so zákonom, a teda neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. V opačnom prípade sa odberateľ vystavuje riziku uloženia vyššie uvedenej pokuty. Odberateľ však môže požiadať dodávateľa, aby mu poskytol doklady preukazujúce, že neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania – dodávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Rovnako je možné odporučiť zaviazať dodávateľa priamo v zmluve s odberateľom na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to napr. záväzkom dodať na práce alebo služby len osoby zamestnané u dodávateľa v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Zákonom sa mení aj zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v ktorom sa doplňuje dohľad nad dodržiavaním zákona o cezhraničnej spolupráci do rozsahu inšpekcie práce. Pokuta za porušenie povinností podľa tohto zákona môže byť až do 100 000 EUR. Národný inšpektorát práce by mal tiež v rámci svojej činnosti zverejňovať na svojom webe aktuálne informácie súvisiace s vyslaním.

RESUMÉ

Nový zákon o cezhraničnej spolupráci prinesie významné zmeny, ktoré môžu ovplyvniť mnohých zamestnávateľov, ktorí v praxi využívajú inštitút cezhraničného vyslania. Po účinnosti zákona v júni tohto roku tak zamestnávatelia musia venovať zvýšenú pozornosť najmä nasledovnému:

· zahraniční zamestnávatelia vysielajúci svojich zamestnancov na územie Slovenskej republiky budú povinní plniť pred vyslaním informačnú povinnosť voči Národnému inšpektorátu práce a počas celej doby vyslania uchovávať dokumenty o vyslaných zamestnancoch (povinnosť uchovávania dokumentov odporúčame dodržiavať aj u slovenských zamestnávateľov),
· pokuty uložené zamestnávateľom v inom členskom štáte budú môcť vymáhať aj príslušné orgány v domovskom členskom štáte zamestnávateľov,
· slovenskí zamestnávatelia budú povinní informovať svojich zamestnancov o pracovných podmienkach v krajine, kde budú vyslaní a uzatvoriť s nimi písomnú dohodu o vyslaní,
· slovenský dodávateľ služby bude povinný doplatiť mzdu vyslanému zamestnancovi, ak mu ju nezaplatí jeho zamestnávateľ, ktorý je v pozícii subdodávateľa,
· odberatelia si budú musieť preveriť pred každým dodaním práce alebo služby, či dodávateľ neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

V súvislosti s cezhraničným vyslaním by sme na záver radi upriamili pozornosť aj na nedávny návrh Európskej komisie, ktorej cieľom je revízia smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Predmetnou revíziou sa má zabezpečiť zrovnoprávnenie vyslaných zamestnancov s miestnymi zamestnancami, a to najmä v súvislosti s odmeňovaním počas vyslania, čo podľa nášho názoru môže mať výrazne negatívny vplyv na využívanie inštitútu vyslania slovenskými zamestnávateľmi. Vývoj tejto zmeny preto odporúčame sledovať.

Kristína Ňaňková,
Managing Associate
e-mail: nankova@peterkapartners.sk

Katarína Haringová,
Associate

PETERKA & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária organizačná zložka

Kapitulská 18/A
811 01 Bratislava

Tel.: +421 2 544 18 700

--------------------------------------------------------------------------------
[*] Tento článok má len informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za právny názor. V prípade akýchkoľvek ďalších informácií ohľadne otázok, ku ktorým sa vyjadruje, obráťte sa prosím na našu advokátsku kanceláriu PETERKA &  PARTNERS.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk