Súdny dvor vo svojom rozsudku konštatoval, že povinnosť poskytovateľov služieb usadených v inom členskom štáte požiadať o povolenie na pobyt pre každého vyslaného pracovníka, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, aby mal doklad s ochrannými prvkami preukazujúci zákonnosť ich vyslania, predstavuje opatrenie spôsobilé dosiahnuť cieľ zvýšenia právnej istoty takýchto pracovníkov. Toto povolenie preukazuje ich právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte. Navyše cieľ založený na potrebe kontroly, či dotknutý pracovník nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok, môže tiež odôvodniť obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

Súdny dvor konštatoval, že poplatky požadované za udelenie povolenia na pobyt pracovníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny a je vyslaný do členského štátu podnikom usadeným v inom členskom štáte, sú vyššie ako poplatky za udelenie potvrdenia o pobyte občanovi Únie. Pokiaľ ide o túto skutočnosť, pripomenul, že výška týchto poplatkov nesmie byť nadmerná alebo neprimeraná a musí približne zodpovedať administratívnym nákladom na vybavenie žiadosti o vydanie takéhoto povolenie, čo prináleží určiť holandskému súdu. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdy, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

Zdroj:
Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
Zostaňte v spojení!
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 104/24
Luxemburg 20. júna 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-540/22 | Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Vysielanie pracovníkov z tretích krajín)