Vytvorenie základného spoločného rámca ochrany obchodného tajomstva v členských štátoch Európskej únie

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (ďalej aj len ako “Smernica“) sa naplnila iniciatíva Únie ohľadom zabezpečenia ochrany pre obchodné tajomstvo, ktorému v rámci Európskej únie nebola poskytovaná jednotná ochrana, čo bránilo nielen šíreniu poznatkov a informácií, ale predstavovalo aj prekážky cezhraničnej spolupráce.

Uvedenou prekážkou je i rôznorodá, mnohokrát však absentujúca dostatočná ochrana obchodného tajomstva v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, a to napriek tomu, že členské štáty Európskej únie, ako aj samotná Európska únia, sú zároveň viazané Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá okrem iného obsahuje i ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením tretími stranami.

Aký rámec ochrany obchodného tajomstva Smernica poskytuje?

Vzhľadom na rôznorodú tak hmotnoprávnu (napr. rôzne vymedzenie obsahu obchodného tajomstva), ale aj procesnoprávnu ochranu (napr. absentujúca primeraná ochrana dôvernosti obchodného tajomstva v prípadnom spore) obchodného tajomstva je nevyhnutné v rámci vnútorného trhu zjednotiť, resp. vytvoriť taký právny rámec ochrany obchodného tajomstva, ktorý upravuje aspoň základné prvky ochrany obchodného tajomstva a zabezpečuje “rovnocennú“ úroveň ochrany obchodného tajomstva a poskytuje dostatočnú a jednotnú úroveň nápravy v civilnom konaní.

V rámci hmotnoprávnej ochrany obchodného tajomstva pritom Smernica v článku 2 stanovila základné definičné znaky obchodného tajomstva, podľa ktorého obchodné tajomstvo predstavujú informácie napĺňajúce nižšie uvedené znaky:

a) sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú;
b) majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné;
c) osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.

Pre porovnanie súčasná legálna definícia obchodného tajomstva vychádza z materiálnej alebo nemateriálnej (aspoň potenciálnej) hodnoty a nie “obchodnej“ hodnoty. Rovnako však vychádza z požiadavky tajnosti a primeraných krokov na udržanie tajnosti informácií, t.j. zabezpečenia utajenia zodpovedajúcim spôsobom.

Smernica článkom 3 zavádza oprávnený spôsob získania, využitia a sprístupnenia obchodného tajomstva, pričom za oprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie považuje aj akýkoľvek iný postup než postup uvedený v článku 3 ods. 1 písm. a) až c) Smernice za predpokladu, že za daných okolností je takýto postup v súlade s poctivým obchodným stykom. Obchodný zákonník explicitne oprávnený spôsob získania, využitia a sprístupnenia obchodného tajomstva neobsahuje. De lege ferenda bude zrejme v tomto smere novelizovaný.

V článku 4 Smernice sú uvedené spôsoby neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva (za predpokladu absentujúceho súhlasu vlastníka obchodného tajomstva), pričom:

a) za neoprávnené získanie je nutné považovať neoprávnený prístup napr. k dokumentom, predmetom, súborom obsahujúcich obchodné tajomstvo (postačujúca je i možnosť odvodenia obchodného tajomstva), ich privlastnenie alebo kopírovanie; ako aj akýkoľvek iný spôsob konania priečiaci sa zásadám poctivého obchodného styku za konkrétnych okolností;
b) za neoprávnené využitie alebo sprístupnenie je nutné považovať konanie osobou, pri ktorom porušovateľ buď už primárne obchodné tajomstvo získal neoprávnene (viď bod a), alebo má povinnosť zachovať dôvernosť alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva, alebo má zmluvnú alebo inú povinnosť obmedzujúcu možnosť využitia obchodného tajomstva. V tomto prípade už iný postup v rozpore s poctivým obchodným stykom za okolností konkrétneho prípadu ako spôsob neoprávneného využitia alebo sprístupnenia Smernica neuvádza.

K možnému porovnaniu konania smerujúceho k porušeniu obchodného tajomstva jeho neoprávneným získaním, sprístupnením alebo využitím v zmysle Smernice a Obchodného zákonníka sa musíme aspoň v stručnosti pristaviť pri dichotómnej ochrane obchodného tajomstva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku (i keď právna ochrana je v oboch prípadoch rovnaká), a to:

a) ochranou obchodného tajomstva podľa § 20 Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje absolútnu ochranu obchodného tajomstva, a to aj pred prípadným ohrozením (nie je potrebné, aby došlo aj k porušeniu obchodného tajomstva);
b) ochranou obchodného tajomstva podľa § 51 Obchodného zákonníka v nadväznosti na generálnu klauzulu nekalej súťaže v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavujúcu relatívnu ochranu obchodného tajomstva, pričom § 51 Obchodného zákonníka uvádza aj praktiky porušujúce obchodné tajomstvo. Tu je však predpoklad, že dotknutá praktika je zároveň v rozpore s generálnou klauzulou nekalej súťaže.

Vzhľadom na absolútnu ochranu obchodného tajomstva (t.j. bez potreby naplnenia znakov nekalosúťažného konania, prípadne špecifikovania spôsobu ohrozenia alebo porušenia obchodného tajomstva, tak omisívne alebo komisívne) je obchodné tajomstvo chránené, a to podľa nášho názoru širšie, než samotným znením článku 4 Smernice, pričom s takouto možnosťou v článku 1 Smernica počíta.

V nadväznosti na neoprávnené praktiky získania, sprístupnenia alebo využitia obchodného tajomstva sa však v zmysle Smernice má zabezpečiť, aby sa určité prípady nepovažovali za konanie v rozpore s článkom 4 Smernice. Konkrétne sa jedná o:

a) výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie v súlade s článkom 11 Charty základných ľudských práv Európskej únie;
b) odhaľovanie pochybení, protiprávneho konania alebo protiprávnej činnosti za účelom ochrany všeobecného verejného záujmu (príkladom možno uviesť ochranu pred porušovaním pravidiel hospodárskej súťaže);
c) sprístupnenie zástupcovi zamestnancov v rámci legitímneho výkonu ich zastupiteľských funkcií (v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie, v prípade nevyhnutnosti pre výkon funkcie);
d) ochrana oprávneného záujmu uznávaného právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

V rámci procesnoprávnej ochrany obchodného tajomstva Smernica vo svojej III Kapitole vyžaduje zabezpečenie dostupnosti civilnoprávnych prostriedkov nápravy v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, pričom samotné opatrenia, postupy a prostriedky nápravy musia spĺňať určité kvalitatívne atribúty, a to spravodlivosť, rovnocennosť, účinnosť, odrádzajúci účinok, primeraná zložitosť, dĺžka a nákladnosť. Zároveň tieto opatrenia, postupy a prostriedky musia poskytovať záruky proti ich zneužitiu, a to nielen vo forme priznania ujmy odporcovi, ale tiež uloženie sankcie navrhovateľovi (za predpokladu, ak navrhovateľ situáciu zneužíva alebo nekoná v dobrej viere).

Smernica v článku 8 stanovuje maximálnu dĺžku premlčacej doby na 6 rokov. Obchodnoprávna štvorročná premlčacia doba na uplatnenie práv z ohrozenia alebo porušenia obchodného tajomstva/nekalosúťažného konania je tak v súlade so Smernicou.

Obchodné tajomstvo v priebehu súdneho konania

Počas súdneho sporu je nutné rozlišovať prístup k dokumentom/informáciám zo strany:

1. súdu za účelom zistenia skutkového stavu veci a správneho rozhodnutia vo veci;
2. účastníkov konania za účelom výkonu práva na spravodlivý proces a partikulárneho práva na obhajobu;
3. verejnosti na pojednávaniach za účelom kontroly výkonu súdnej moci.

Členské štáty však majú zabezpečiť, aby na základe odôvodneného návrhu niektorej zo strán, prípadne i bez návrhu, boli prijaté osobitné opatrenia na zachovanie ochrany aj údajného obchodného tajomstva. Uvedené sa nevzťahuje na všetky druhy súdnych sporov, v rámci ktorých by mohlo byť strane poskytnuté obchodné tajomstvo druhej strany, ale len v rámci súdneho konania vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva, čo možno podľa nášho názoru považovať za výrazný nedostatok Smernice.

Osobitné opatrenia na zachovanie ochrany obchodného tajomstva majú zahŕňať aspoň:

a) úplné/čiastočné obmedzenie prístupu k dotknutému dokumentu na obmedzený počet osôb;
b) obmedziť účasť na pojednávaní na obmedzený počet osôb;
c) sprístupňovať iným osobám rozhodnutie s vypustením údajov dôverného charakteru.

V zmysle oddielu 2 Kapitoly III Smernice majú členské štáty zabezpečiť možnosť nariadenia predbežných alebo preventívnych opatrení smerujúcich k predbežnému ukončeniu alebo predbežnému zákazu využívania/sprístupňovania obchodného tajomstva ako aj výroby alebo iných aktivít k tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu. Súčasná právna úprava neodkladných opatrení v Civilnom sporovom poriadku neobsahuje samostatnú explicitnú úpravu neodkladných opatrení k porušovaniu alebo ohrozovaniu obchodného tajomstva; na základe transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej aj len ako “Transponovaná smernica“) však upravuje neodkladné opatrenia vo vzťahu k porušovaniu práv duševného vlastníctva. Vzhľadom na obdobnosť úpravy neodkladných opatrení v zmysle Smernice a Transponovanej smernice bude najvhodnejšie túto časť Civilného sporového poriadku de lege ferenda upraviť tak, aby sa explicitne vzťahovala aj na obchodné tajomstvo. Rovnako obe smernice počítajú s možnosťou zloženia zábezpeky zo strany navrhovateľa na náhradu ujmy spôsobenej odporcovi uložením opatrenia.

Smernica tiež požaduje zabezpečenie prijatia nápravných opatrení z rozhodnutia vo veci samej, primeranej náhrady škody, náhrady ujmy vo forme paušálnej sumy a zverejňovanie súdnych rozhodnutí.

Povinnosť transpozície do národných poriadkov je stanovená do 9.6.2018, t. j. do tohto obdobia má Slovenská republika povinnosť novelizovať dotknuté právne predpisy.